Denník N

Potulky časom i lesom

Českému esejistovi a kunsthistorikovi Josefovi Kroutvorovi vyšli dve pozoruhodné knihy. V prvej sa pozerá na sedemdesiatsedem rokov svojho života, v druhej putuje po lesoch česko-rakúskeho pohraničia.

O čo všetko sme prišli, ak sa nám doposiaľ nedostali do rúk knižky Josefa Kroutvora?

Predovšetkým o brilantné a múdre eseje napísané v nenáhlivom tempe a vyrozprávané hlbokým a pokojným polohlasom, teda o silný intelektuálny, ľudský i čitateľský zážitok. A napriek tomu, že sme sa s ním zatiaľ nestretli, od prvého dotyku s jeho dielom máme neodbytný dojem, že pred nami stojí niekto dôverne známy. Akoby sme v rukách držali horúci hlinený džbán. Hárok ručného papiera. Akoby sme kráčali v šuchotavom lístí milovaného lesa. Je v tom niečo prirodzené, niečo obyčajné, a preto aj veľmi vzácne.

Josef Kroutvor nám rozpráva o dejinách strednej Európy, o výtvarníkoch a výtvarnom umení, o tradícii ciest Stredoeurópanov k južným moriam, ale aj o českej krajine a literatúre, ktorá je s ňou neoddeliteľne spätá, o kontemplatívnych prechádzkach v lese alebo hoci aj o maličkých a nepatrných veciach, ktoré majú dušu, no my ich v rýchlosti všedného dňa so smutnou samozrejmosťou vytrvalo prehliadame a zabúdame na ne. Napríklad taká soľnička. Alebo poézia okrúhleho stola v kuchyni.

Josef Kroutvor je v literatúre prítomný od samizdatových čias a po roku 1989 sa predstavuje kontinuálne – a konečne aj oficiálne. V roku 2019 mu vyšli hneď dve pozoruhodné knihy v dvoch rôznych vydavateľstvách.

Životalet Josefa K.

Možností spoznať Josefa Kroutvora prostredníctvom jeho knižiek sme mali neúrekom. Ak sme ich doposiaľ nevyužili, to nič. Jeho knižky sú prítomné a vo väčšine prípadov dokonca aj dostupné. Teraz sa nám však naskytla výnimočná príležitosť spoznať nielen jeho tvorbu, ale aj životný príbeh. V roku 2019 totiž vydavateľstvo Torst prinieslo autobiografickú knižku jeho spomienok s názvom Poletování jednoho ptáčka. A hoci chronologický poriadok je v tejto knižke viac-menej zachovaný, slovo poletovanie predsa len najlepšie a najpresnejšie vystihuje jej kompozíciu. Poletovanie v čase, v dejinách i historkách, poletovanie medzi priateľmi, osobnosťami, výtvarnými či literárnymi dielami, poletovanie zmätené ako nepokojná myšlienka živená množstvom podnetov.

Josef Kroutvor sa narodil 30. marca 1942 v Prahe, ktorá vtedy ležala v štátnom zriadení nazvanom Protektorát Čechy a Morava. Do roku 2019 odvtedy ubehlo sedemdesiatsedem rokov, a tak sa môže s citátom Denisa Diderota „Nejde jen o pravdivost, ale nutno být ještě také zábavným“ pustiť do spisovania svojich spomienok. Už na deviatej strane však tvrdí, že v žiadnom prípade nejde o memoáre: „Začínám datem a místem narození, ale memoáry psát nechci. Memoáry píší politici, diplomaté, generálové, historici, já se jen ohlížím dozadu, vzpomínám a připomínám si drobné historky, které by jinak padly do zapomenutí.“ Nasleduje stodvadsaťtri kratučkých spomienkových prozaických útvarov, ktoré sú takmer ako dôverný rozhovor s blízkym priateľom.

Žilo sa tak, že sa prežívalo

Po štyroch rokoch na priemyslovke sa Josef Kroutvor zamestnal vo fabrike n. p. Nářadí vo Vršoviciach, toto obdobie sa však skončilo nasledovne: „Po jedné odpolední směně jsem nechal svou tramvaj ujet a zamířil jsem do rozsvícené kavárny na rohu. S rozpaky jsem si objednal deci vermutu a vytáhl knížku a četl – co jiného mi také zbývalo. Dostavil se nečekaný pocit sebevědomí a touha po poznání.“

V roku 1961 teda odchádza z fabriky priamo na filozofickú fakultu, odbor história a dejiny umenia. Začínali sa roky šesťdesiate, ktoré po predchádzajúcom desaťročí pôsobili ako prebudenie sa v inej galaxii. Vychádzali knižky, premietali sa filmy, takmer vo všetkých oblastiach kultúry sa zrazu diali dovtedy nepredstaviteľné veci. Spoločnosť vzlietla. A z o to väčšej výšky po 21. auguste 1968 padla. Na hubu.

Ešte v roku 1968 stihol Kroutvor absolvovať ročné štipendium na univerzite vo francúzskom Besançone a po návrate začal pracovať v pražskom Umeleckopriemyslovom múzeu, kde strávil nasledujúcich tridsať rokov. A práve tu korenia mnohé z oblastí jeho záujmu. Čiernobiela fotografia, československý plagát a mnohé iné. Nepatril k undergroundu, no veľkú časť svojej kultúrnej obživy čerpal z tenkého prieklepového papiera československých samizdatov. Taká bola jedna z tvárí normalizácie. „Žilo se tak, že se přežívalo…“ píše Kroutvor.

Kapitola Dřevěná duše, v ktorej opisuje kúpu a postupnú opravu starého domu v juhočeskom Kramolíne neďaleko Třebone, nám môže poslúžiť na to, aby sme plynule vykročili k nasledujúcej knižke. A slovo „vykročili“ tu nie je použité náhodne.

Čítanie lesa

„Tato knížka esejů nevznikla během sezení u stolu, je spíše vychozená a skládala se léta do nynější podoby,“ upozorňuje nás Josef Kroutvor v úvode svojej knihy Lesní eseje, ktorú v roku 2019 prinieslo vydavateľstvo Archa. A práve tam, v okolí Kramolína, Třebone, v južných Čechách, sú korene všetkých textov, ktoré sa v knižke ocitli. Spolu s autorom vyrazíme na potulky mimo turistických chodníčkov aj po šumavských lesoch, no predovšetkým po susedných Novohradských horách, ktoré pokladá za rodnú sestru Šumavy.

Významným aspektom Kroutvorových esejí je aj kultúrny rozmer krajiny, teda prítomnosť tvorivých ľudí a ich vzájomný vplyv na osi krajina – tvorca. Veľká esej je venovaná Josefovi Váchalovi, grafikovi a spisovateľovi, ktorý bol so Šumavou neoddeliteľne spätý, no ním sa výpočet pozoruhodných osobností zďaleka nekončí.

V knižke Lesní eseje nájdeme svojskú históriu kraja a jeho premien. Od osídlenia cez zušľachtenie krajiny grófskym rodom Buquoyovcov, botanikov a krajinotvorcov, až po spustošenie a opustenie po druhej svetovej vojne. Chodník, ktorým po roku 1948 dupali húfy pohraničníkov, dodnes nezarástol trávou a zostáva ako jazva po príliš hlbokej rane na očiach všetkých návštevníkov hôr. A nie je to len ten chodník. Sú to najmä ľudia, ktorí museli z tohto kraja odísť. Niektorí z nich rozprávali „príliš“ po nemecky. Iní zas nezniesli deprimujúcu blízkosť železnej opony. Ticho lesa lieči. To však neznamená, že les nedokáže prehovoriť. Napríklad o hriechoch minulosti.

Niektoré mestečká sú síce ešte na mapách, no v skutočnosti ich už nenájdeme a len zasvätený sprievodca, akým je Josef Kroutvor, nám dokáže ukázať, kde ešte prednedávnom žili ľudia, keď sa z lesa naraz vynorí čistina a na nej ovocné stromy, lieska, orech, zarastený kamenný múrik – pach človečiny.

Hora ako metafora

Vo vodstvách Novohradských hôr nachádza Josef Kroutvor metaforu kultúrneho prúdenia v strednej Európe. Riečky prameniace na českej strane odchádzajú do Rakúska a, naopak, sú tu iné stužky vody prúdiace opačným smerom. To je tá výmena, vzájomné ovplyvňovanie a obohacovanie, ktorému škodí akákoľvek regulácia, nehovoriac už o hrádzach a úplnom uzatváraní. Stojatá voda zahníva a vytráca sa z nej život, vysychá, až napokon celkom zanikne, zahynie. Práve na hrebeni Novohradských hôr sa nachádza rozvodie – jedna časť potokov skončí svoju púť v Čiernom mori, druhá zase na severe v Balte. A hoci sa rozídu ďaleko od seba, korene majú spoločné a takto nenápadne spájajú dva odlišné svety. Kde je tu priestor pre nejaký nacionalizmus?

A ešte sú tu podzemné vody, podvedomie sveta. Ak po prívalových dažďoch vyvrie voda na povrch a spôsobí nepríjemnosti, môžeme si byť istí, že kdesi v hĺbke sme čosi fatálne zanedbali.

Múdry materiál

Pre Kroutvora však les a príroda nie sú len metaforou, ale aj modelom sveta, pomocou ktorého projektuje jeho najhlbšie fungovanie. To, čo je zničené, sa regeneruje. To, čo je stratené, sa vráti. Ibaže by do prirodzeného chodu vecí zasiahla negatívna postava – človek. Hoci v knihe Lesní eseje nejde len o živú prírodu, ale aj o jej kultúrne vrstvy, predsa je jej najdôležitejším rozmerom život v súzvuku s prírodou. Je to filozofia. Podobne ako u Henryho Davida Thoreaua či Ralpha Walda Emersona.

Keď si prečítame Kroutvorove spomienky z knižky Poletování jednoho ptáčka a následne akúkoľvek z jeho esejistických knižiek, musí nám byť zrejmé, že autor píše to, čo človek Josef K. intenzívne žije. Samozrejme, platí to aj naopak. A to, čo sa nám napokon dostáva do rúk, je absolútne čistý, múdry a úprimný materiál, s ktorým sa oddá chvíľu súznieť.

Teraz najčítanejšie