Denník N

Spojenectvo Mosta a SMK treba privítať a podporiť

Predseda strany SMK József Menyhárt a predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Foto - TASR
Predseda strany SMK József Menyhárt a predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Foto – TASR

Bez Maďarov na Slovensku žiadna stabilná vláda nevznikne. A skutočne demokratická a proeurópska vláda už vôbec nie.

Autor je predsedom Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku

Zdá sa, že u vedúcich predstaviteľov Mosta-Híd a SMK v poslednej chvíli prevážila štátnická rozvaha nad ich egami a nad ich dlhotrvajúcimi vzájomnými animozitami. Zrejme teda vznikne spoločná volebná strana – Strana regiónov. Toto spojenectvo treba privítať, napriek tomu, že u mnohých Maďarov i Slovákov vzbudzuje pochybnosti a otázniky. Som však presvedčený, že v súčasnej situácii je to najlepšie riešenie. Poskytuje asi najväčšiu – i keď nie stopercentnú – záruku pre zabezpečenie parlamentného zastúpenia maďarskej menšiny, ale aj iných národnostných menšín.

Zároveň je to riešenie, ktoré v sebe nesie najväčší potenciál zachovania aspoň akého-takého vnútromenšinového pluralizmu a nezávislosti. Určite väčší, ako ktorékoľvek z iných riešení ponúkaných inými maďarskými menšinovými subjektmi. To je dobré, pretože bez pluralizmu každá demokracia zakrnie. Najdôležitejšie je však to, že bez Maďarov na Slovensku žiadna stabilná vláda nevznikne. A skutočne demokratická a proeurópska vláda už vôbec nie.

Skutočne demokratické pomery by nevznikli ani vtedy, keby sa slovenským opozičným stranám náhodou podarilo zostaviť vládu samým bez Smeru, SNS aj ĽSNS a bez Maďarov. V tejto súvislosti nezaškodí obzrieť sa trochu do dávnejšej i bližšej minulosti. Väčšina slovenských historikov a politológov považuje Československú republiku v období 1945-1948 za demokratický štát. Aj podľa našich zákonov sa obdobie neslobody a demontáže demokracie začína až komunistickým prevratom vo februári 1948. Ale môže byť štát, ktorý odopiera základné občianske práva takmer štyrom miliónom svojich obyvateľov na základe princípu kolektívnej viny demokratický a právny?

Iste, absencia parlamentného zastúpenia približne desaťpercentnej národnostnej menšiny sa nedá mechanicky porovnávať s obdobím 1945-48. Lenže vypadnutie zástupcov maďarskej menšiny z parlamentu by zrejme posilnilo tie tendencie, ktoré sú v rámci maďarskej komunity už teraz prítomné: tendenciu k čoraz väčšiemu odcudzeniu voči štátu a radikalizácii na jednej strane a tendenciu k zrýchleniu asimilačných procesov na etnickom pomedzí na strane druhej.

Mnohí sa obávajú, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie