Denník N

Prokuratúra Slovenskej republiky – ako ďalej

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Kľúčový je vzťah prokuratúry k výkonnej moci, voľbu generálneho prokurátora treba zmeniť.

Autor je prokurátor a vysokoškolský profesor

V ostatnom období je venovaná zvýšená pozornosť slovenskej prokuratúre. Predmetom tejto pozornosti sú najmä otázky postavenia prokuratúry v systéme orgánov verejnej moci a ďalšieho vývoja prokuratúry. Na základe poznatkov z môjho pôsobenia na prokuratúre a po konzultáciách s prokurátormi k uvedeným otázkam zaujímam nasledovný osobný názor.

Ústava zriaďuje prokuratúru vo veľmi osobitnej ústavnoprávnej podobe. Prokuratúru nemožno bez výhrad zaradiť do žiadnej z troch sústav orgánov verejnej moci (zákonodarná, výkonná, súdna). Ústava totiž nezaraďuje prokuratúru medzi orgány zákonodarnej moci (piata hlava), ani medzi orgány výkonnej moci (šiesta hlava), či orgány súdnej moci (siedma hlava). V ústave sú ustanovenia o prokuratúre vyčlenené zámerne do samostatnej ôsmej hlavy, v ktorej je zaradený aj verejný ochranca práv.

Prokuratúra predstavuje univerzálny orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme. Jej úlohou je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Slovenský právny poriadok neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry len na presadzovanie záujmov štátu či na pôsobnosť v trestnej oblasti. Prokuratúra ako orgán presadzujúci ochranu práv a zákonom chránených záujmov má svoje miesto v systéme orgánov verejnej moci a má svoju nezastupiteľnú úlohu. Z hľadiska používaných prostriedkov na ochranu práva možno prokuratúru zaradiť medzi kontrolné orgány ochrany práva, ktorých úlohou je najmä vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti (v určenom rozsahu), zisťovať porušenia práva a odhaľovať jeho pôvodcov.

Z hľadiska prokuratúry sa javí podstatným jej postavenie a vzťah k ostatným zložkám verejnej moci. Prokuratúra by mala byť aj naďalej samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov. Takéto postavenie prokuratúry vnímam ako predpoklad pre jednotné uplatňovanie zákonov, čím sa posilňuje princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania prokurátorov v rámci ich rozhodovacej činnosti.

Za kľúčový považujem vzťah prokuratúry k výkonnej moci. Zastávam názor, že pretvorenie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo a jej podriadenie výkonnej moci by nepredstavovalo krok správnym smerom. Ochranu práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu vie najlepšie zabezpečiť samostatná prokuratúra, nezávislá od výkonnej moci. Slovenský systém fungovania prokuratúry je v zásade v súlade so základnými štandardmi Benátskej komisie ako poradného orgánu Rady Európy pre otázky ústavného práva a v detailoch sa úprava vyvíja podľa odporúčaní Benátskej komisie.

Zároveň zvýrazňujem, že prokuratúra z hľadiska jej modernizácie a zlepšenia fungovania musí reagovať na aktuálne výzvy, medzi ktoré zaraďujem dôsledný odstup od politikov, mravnú úroveň a profesionalitu prokurátorov, otvorenie sa verejnej kontrole a posilnenie oprávnení Rady prokurátorov.

Z hľadiska dôsledného odstupu prokuratúry od politikov tento problém je najaktuálnejší vo vzťahu k voľbe generálneho prokurátora. Zo súčasnej právnej úpravy vyplýva, že generálneho prokurátora vymenúva prezident na návrh Národnej rady, pričom funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov. Za zásadné vo vzťahu k voľbe považujem, aby kandidáta na generálneho prokurátora boli oprávnené navrhovať odborné autority tak, ako je to v prípade kandidátov na sudcov Ústavného súdu, doplnené o Radu prokurátorov. Takýmto spôsobom by sa predišlo spájaniu kandidáta s konkrétnym politickým subjektom.

Úroveň fungovania každého orgánu verejnej moci je odrazom kultúry a úrovne ľudí, ktorí ju tvoria, čo prispieva aj k hodnoteniu takéhoto orgánu verejnosťou. V tomto zmysle za podstatnú považujem dôveru verejnosti v princípy fungovania prokuratúry, ktorú si môžu získať len prokurátori, ktorých mravná úroveň a profesionalita sú plnohodnotnou zárukou fungovania prokuratúry ako univerzálneho orgánu ochrany práva. Zároveň vzhľadom na generačnú obmenu prokurátorov, najmä v ostatných piatich rokoch, a príchod mladých prokurátorov, je potrebné venovať trvalú pozornosť ich systematickému vzdelávaniu v spolupráci najmä s Justičnou akadémiou.

Možný námet z hľadiska ďalšieho vývoja prokuratúry predstavuje otvorenie sa verejnej kontrole. Konkrétnymi prostriedkami k naplneniu tohto cieľa by mohlo byť otvorenie výberových komisií na miesta právnych čakateľov prokuratúry, prípadne na vedúcich funkcionárov prokuratúry o zástupcov právnických fakúlt, ako aj iných právnických povolaní. Takýmto spôsobom by sa prehĺbili podmienky pre výber najkvalitnejších kandidátov. Zároveň o týchto zástupcov by sa mohli doplniť disciplinárne komisie rozhodujúce o návrhoch na disciplinárne konanie prokurátorov.

Na základe mojich poznatkov z pôsobenia na prokuratúre konštatujem, že prokurátori interne diskutujú o ďalšom smerovaní a zlepšení práce na prokuratúre. Ich názory by mala prezentovať Rada prokurátorov ako najvyšší výkonný orgán samosprávy prokurátorov, chrániaci práva a oprávnené záujmy prokurátorov. V tomto zmysle pozitívne vnímam zásadné vyhlásenie Rady prokurátorov z 15. októbra 2019, ktoré prezentovala k medializovaným informáciám uverejneným v ostatných dňoch (obdobne postupovala aj vo svojom vyhlásení z 8. apríla 2019).

Ďalší vývoj prokuratúry a zlepšenie výsledkov jej fungovania je možnosťou k prehĺbeniu dôvery verejnosti k postupu a rozhodovacej činnosti prokurátorov. Takýmto spôsobom môže prísť k naplneniu zmyslu práce čestných a odborne kvalifikovaných prokurátorov slúžiť k ochrane práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Teraz najčítanejšie