Denník N

Ako zmeniť voľbu generálneho prokurátora. Strany vo svojich programoch plánujú veľké zmeny

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Foto – TASR
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Foto – TASR

Od vraždy Jána a Martiny sa spoločnosť dozvedela množstvo informácií o zlyhaniach verejných činiteľov. Hlavnou úlohou prokuratúry je ochrana verejného záujmu a práv občanov, firiem a štátu. Ukázalo sa však, že viacerí čelní predstavitelia prokuratúry zlyhali minimálne v morálnej rovine, keď komunikovali s Kočnerom, ktorý je dnes už obžalovaný z objednávky vraždy.

Pochybnosti vyvolávajú aj rozhodnutia niektorých prokurátorov. Napríklad v prípade príkazu na zadržanie Bodora.

Nadácia Zastavme korupciu preto vypracovala správu o prokuratúre. Absolvovala hĺbkové rozhovory s prokurátormi z rôznych úrovní prokuratúry a prostredníctvom infožiadostí zozbierala množstvo dát. Cieľom bolo zistiť, či potrebuje prokuratúra rozsiahle systémové zmeny alebo sú jej problémom individuálne personálne zlyhania.

Voľba vedenia prokuratúry, ako aj prípadné systémové zmeny závisia od parlamentných strán. Spýtali sme sa ich preto na volebné programy v oblasti prokuratúry.

Otázky sme zaslali všetkým stranám, ktoré mali v poslednom prieskume preferencie vyššie ako 3 percentá. Strany vládnej koalície, Kotlebova ĽSNS ani SMK neodpovedali vôbec. KDH nám telefonicky odpovede prisľúbilo, no žiadne sme neobdržali.

Tlačové oddelenie Sme Rodina zasa zaslalo stručné vyhlásenie, v ktorom konštatuje, že systémové zmeny nie sú potrebné. Za dôležité považujú, aby v prokuratúre pracovali morálne a odborne kvalitní ľudia.

Po vzore voľby ústavných sudcov

Okrem parlamentných volieb sa blíži aj voľba generálneho a špeciálneho prokurátora. Jaromírovi Čižnárovi končí funkčné obdobie v júli 2020. Šéf úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik má mandát platný do roku 2021. O svojom predčasnom odchode však hovorí už viac ako dva roky.

Počas rozhovorov viacerí respondenti nadácii potvrdili, že medzi prokurátormi sa hovorí o tom, že vláda má záujem obe tieto miesta obsadiť svojimi kandidátmi ešte pred voľbami. To by bolo možné, ak by sa obaja svojich funkcií vzdali.

Monokratický systém prokuratúry, kde sa moc koncentruje v pozícii generálneho a špeciálneho prokurátora v kombinácii s voľbou týchto osôb Národnou radou SR, označili prokurátori, s ktorými sa nadácia rozprávala, ako jeden z najväčších problémov.

Strany, ktoré nadácii odpovedali, navrhujú rôzne modely a zmeny voľby generálneho a špeciálneho prokurátora.

Navrhujú, aby sa voľba viac podobala na voľbu ústavných sudcov. Kandidátov by po novom nemali navrhovať len poslanci Národnej rady. Generálnym či špeciálnym prokurátorom by sa mohol stať človek navrhnutý akademickou sférou, Slovenskou advokátskou komorou, radou prokurátorov, súdnou radou, ombudsmankou či tretím sektorom. Títo kandidáti by následne rovnako ako v prípade voľby sudcov Ústavného súdu podstúpili verejné vypočutie.

Návrhy politikov sa potom líšia v samotnom spôsobe voľby. Niektorí navrhujú, aby kandidátov prezidentke predkladala špeciálna nezávislá komisia, iní chcú zachovať doterajší spôsob voľby v parlamente, ale zvýšiť počet kandidátov, z ktorých si prezidentka vyberie. (Viac v kompletnom znení odpovedí strán.) Viaceré z navrhovaných riešení pritom spomínali ako prijateľné a vhodné aj samotní prokurátori.

Informácie sme nedostali

Nadácia Zastavme korupciu pre účely správy o prokuratúre zaslala infožiadosti všetkým okresným prokuratúram na Slovensku. Pýtala sa na množstvo trestných vecí, ktoré za posledný rok prokuratúra riešila, úspešnosť obžalôb pred súdmi či disciplinárne konania. Celkovo išlo o 15 otázok. S odporom sa stretla len v Žilinskom kraji, kde všetky okresné prokuratúry s výnimkou jednej odmietli informácie sprístupniť.

Najčastejšie sa odvolávali na to, že informáciami v danej forme nedisponujú. Všetky odvolania nadácie následne zamietla Krajská prokuratúra v Žiline. Rozhodol o nich námestník krajskej prokurátorky pre trestný úsek, ktorý je momentálne spomínaný v súvislosti s korupciou na krajskom súde a prokuratúre.

Takýmto prípadom by bolo možné predísť povinným zverejňovaním štatistík, a to až na úroveň jednotlivých prokurátorov. To navrhujú aj viaceré politické strany. Aj na základe týchto štatistík by následne bolo možné pravidelne hodnotiť prácu jednotlivých prokurátorov.

V súčasnosti je totiž jediným zdrojom štatistík ročenka o činnosti prokuratúry SR, ktorá je neprehľadná, obsahuje len obmedzené množstvo údajov a len po úroveň jednotlivých prokuratúr.

Terčom kritiky sú aj majetkové priznania, ktoré síce prokurátori vypĺňajú detailne, avšak zverejňované nie sú v plnej miere. OĽaNO navrhuje, aby boli zverejňované v detailnejšej podobe. Na webe generálnej prokuratúry, ktorá priznania zverejňuje, nájdete len názov majetku a dátum jeho nadobudnutia. Jeho hodnota alebo pôvod však už medzi zverejnenými informáciami chýbajú.

Ťažko tak napríklad overiť, či hotovosť 204-tisíc eur, ktorú si Dušan Kováčik pred dvoma rokmi vložil na účet, korešponduje s položkou „pôžička“ z jeho majetkového priznania. Šéf špeciálnej prokuratúry vtedy tvrdil, že peniaze získal ako pôžičku od svojho brata.

Ďalšie navrhované úpravy by mali zvýšiť nezávislosť komisií, ktoré vyberajú nových prokurátorov, vyvodzujú disciplinárnu zodpovednosť či kontrolujú činnosť prokuratúry.

Spomínané riešenia sa však aspoň čiastočne nachádzali iba v návrhoch koalície PS/Spolu a strán Za Ľudí a OĽaNO.

Posilnenie kapacity a autonómie ÚŠP

V správe o prokuratúre nadácia popisuje aj nedostatky vo fungovaní úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Ak nerátame šéfa odboru a vedúceho oddelenia, sú na korupčné trestné veci pre celé Slovensko vyčlenení len 4 prokurátori.

ÚŠP navyše nie je úplne nezávislý od generálnej prokuratúry, keďže tá mu schvaľuje rozpočet aj počet funkčných miest. Generálny prokurátor má tiež výrazný vplyv na voľbu šéfa ÚŠP.

Komisiu, ktorá vyberá vhodných kandidátov, skladá práve on. Spomedzi vhodných kandidátov potom vyberá tých, ktorých predloží parlamentu na hlasovanie. Špeciálny prokurátor sa zároveň zo zákona automaticky stáva námestníkom generálneho prokurátora.

Vysokopostavený prokurátor z GP v tomto systéme voľby problém nevidí. „Vyberá si ľudí, ktorí budú na jednej lodi s ním, tak by bolo smiešne, keby mu takýchto námestníkov mal vyberať niekto iný.“

S problémami sa prokurátori stretávajú aj pri spolupráci s NAKA či ÚZPČ (úrad zvláštnych policajných činností). NAKA podľa prokurátora z ÚŠP nedisponuje dostatočne kvalifikovanými ľuďmi v oblasti ekonómie a analytiky. Príslušníci ÚZPČ zasa nie sú dostatočne špecializovaní na korupciu, a tak sa často stáva, že im napríklad uniknú podstatné informácie pri odpočúvaní korupčných rozhovorov.

Aspoň čiastočné riešenia týchto problémov sa nachádzajú iba v návrhoch koalície PS/Spolu. Tá chce navýšiť kapacity ÚŠP, zrušiť jej pôsobnosť v oblasti malej korupcie a umožniť jej vykonávať vyšetrovacie úkony nezávisle od polície.

Úprava trestného poriadku

Viacerí respondenti z prokurátorských radov pri rozhovoroch kritizovali zneužívanie § 363 trestného poriadku. Ten umožňuje osobám odvolať sa v prípade, že im prokurátor vznesie obvinenie. Pri zamietnutí odvolania prichádza na rad opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje generálny prokurátor.

Pokiaľ obvinenému vyhovie a zruší vznesenie obvinenia dozorujúcemu prokurátorovi, už v danom prípade neostávajú takmer žiadne zákonné postupy a prípad musí uzavrieť. Na tento problém však v návrhoch riešení reagujú iba SaS a Za ľudí.

PS/SPOLU v trestnom poriadku navrhuje úpravu podstaty trestného činu nepriamej korupcie. To by umožnilo aj efektívnejšie stíhanie priamej korupcie. Veľká korupcia sa totiž spravidla deje cez sprostredkovateľov.

Pokiaľ polícia chytí sprostredkovateľa, potrebuje, aby odkryl celý reťazec. Ten však zvykne radšej vypovedať, že peniaze nesprostredkoval, ale boli preňho, aby niečo vybavil. V tomto momente už ide o nepriamu korupciu, za ktorú je trestná sadzba oveľa nižšia.

„Keď chytíme sprostredkovateľa, potrebujeme naňho zatlačiť, aby rozprával. Pri takto nastavených trestoch to nie je možné. Pokiaľ vie pri nepriamej korupcii vyviaznuť s podmienkou, nepôjde robiť agenta ani nebude vypovedať vo veci proti konečnému páchateľovi.“

Viackrát sa v návrhoch politických strán skloňuje aj odľahčenie prokuratúry od netrestných vecí. Tie by strany presunuli najčastejšie na správne súdy.

Zaujímavým opatrením, ktoré v rôznych podobách navrhujú PS/SPOLU a SaS, je zavedenie tzv. subsidiárnej alebo súkromnej trestnej obžaloby. Tá spočíva v tom, že poškodený by mal právo podať obžalobu a začať tak trestné stíhanie v určitých prípadoch, v ktorých by to odmietol urobiť prokurátor.

V rozhovoroch s prokurátormi sme sa pýtali na ich názor na prípadnú zmenu systému z prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. Tí spoločenskú diskusiu na túto tému pripúšťajú, no návrh vnímajú skôr negatívne. Obávajú sa najmä zníženia nezávislosti prokurátorov/štátnych zástupcov od politikov. Model štátneho zastupiteľstva sa totiž od prokuratúry líši tým, že priamo spadá do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti.

V odpovediach navrhla podriadenie prokuratúry ministerstvu spravodlivosti len SaS. Problémy a nedostatky, ktoré popisuje správa nadácie o prokuratúre, najviac pokrývajú návrhy strán PS/Spolu, OĽaNO a Za ľudí. OĽaNO nám pritom v odpovedi oznámilo, že svoj program ešte finalizujú. Sme rodina Borisa Kollára nenavrhuje v oblasti prokuratúry nič okrem verejného vypočúvania kandidátov.

Nadácia Zastavme korupciu opísala slabé miesta na prokuratúre vďaka Fondu investigatívnej žurnalistiky. Na konkrétnych návrhoch riešení pracuje Via Iuris.

Teraz najčítanejšie