Denník N

U Baťu si vykorisťovaný a vykorisťovateľ pomáhali navzájom

Záber z filmu BATAstories
Záber z filmu BATAstories

Baťov systém podnikania bol založený na win-win vzťahoch a bol jedinečný, tvrdia autori nového filmu.

PETER KEREKES a PAVEL HAJNÝ nacestovali tisíce kilometrov pri pátraní po stopách, ktoré nechal vo svete niekdajší šéf obuvníckej firmy Tomáš Baťa. V rozhovore o novom dokumentárnom filme BATAstories v našich kinách slovenský filmár a český scenárista rozprávajú o tom:

  • prečo v Indii veria, že Baťa bol Ind;
  • v čom predbehol firmy Nike a McDonald’s;
  • v akom stave sú baťovské mestečká v Afrike či Brazílii;
  • či dnes môže fungovať baťovský typ kapitalizmu.

Ktorý príbeh z filmu vás najsilnejšie zasiahol?

Peter Kerekes: Mňa najviac prekvapilo, keď som zistil, že život Tomáša Baťu nebol jednosmerkou k úspechu. Nebola to tá americká success story o chudobnom usilovnom chlapcovi, ktorý sa vypracoval na šéfa obuvníckej ríše. Na ceste ho čakali omyly, zákruty a pády.

V čom sa Baťa pomýlil?

PK: Najprv takmer zbankrotoval, zachraňovali ho veľkorysí veritelia. Kým musel splácať dlžoby, nemohol si zaplatiť robotníkov a musel si robiť takmer všetko sám. Práve vtedy sa naučil príslovečnej baťovskej efektivite. Keď poviem, že Baťu prekážky posúvali dopredu, bude to znie ako lacné klišé z americkej motivačnej prednášky, ale taká bola skutočnosť.

Pavel Hajný: Treba dodať, že dlhy nenarobil Tomáš Baťa, ale jeho brat Antonín. Podpísal nejaké zmenky, odišiel na vojnu a situáciu musel riešiť Tomáš, na ktorého pleciach firma zostala.

Keď som sa vás pýtal na baťovský príbeh, čakal som skôr, že budete hovoriť o osudoch zahraničných zamestnancov, „baťamanov“. O nich sa toho tak málo vie.

PH: Pôvodných baťamanov sme veľa nezaznamenali, lebo už nežijú. Hovorili sme s druhou generáciou alebo s manažérmi, ktorí pre Baťu pracovali. V Brazílii je česká vetva príbuzných po bratovi Janovi, tiež druhá-tretia generácia. Prišli sme o asi 40 rokov neskoro.

Pavel Hajný a Peter Kerekes. Foto – Roman Baranovič

Peter Kerekes (1973)

Dokumentarista, režisér, scenárista, producent. Narodil sa v Košiciach, vyštudoval dokument na VŠMU. Režíroval filmy 66 sezón, Ako sa varia dejiny, Zamatoví teroristi (ako spolurežisér), BATAstories, za ktoré získal množstvo cien doma a v zahraničí.

Pavel Hajný (1939)

Český spisovateľ, scenárista, dramaturg. Napísal šesť románov a množstvo filmových scenárov, spolupracoval s režisérmi Jiří Menzel, Jaromil Jireš, Věra Chytilová, Juraj Herz či Karel Kachyňa. Od roku 1999 se venuje zberu historických dát o fenoméne Baťa.

Čo je Baťa za fenomén? Dá sa s niečím porovnať?

PK: Asi nedá. Baťa nebol len ekonomický fenomén, baťovci boli sekta. Ako systém podnikania založený na win-win vzťahoch bol určite ojedinelý. Kapitalista aj robotník si navzájom pomáhali, vyhrával vykorisťovaný aj vykorisťovateľ. Robotníci dostali istoty a bývanie v na tú dobu luxusných domoch a zamestnávateľ mal zamestnancov, ktorí nemuseli dochádzať. Nebola to charita, bol to model niečo za niečo, ale formou vzájomnej pomoci.

Nebolo to podobné, ako keď Henry Ford motivoval v Amerike robotníkov, keď im dával v zľave svoje autá?

PH: Baťa sa Fordom inšpiroval predovšetkým v technike, prevzal bežiace pásy a podobne. Nemyslím si však, že u Forda bola až taká vysoká dôvera medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Vo fenoméne Baťa cítiť mentalitu českého a slovenského človeka, ktorý dostal šancu, akú inde ľudia nedostali. Samozrejme, je to už minulosť, dnešný Baťa je dávno medzinárodná firma.

PK: Baťa zvykol tvrdiť, že dôležité nie sú fabriky, ale myšlienka. Vybudoval systém založený na lojalite, nebola to pritom len lojalita k značke ako u Japoncov, ale k ľuďom vo vedení. Najlepším dôkazom toho je to, čo sa dialo s baťovskými fabrikami počas vojny.

Keď začali Česko a hlavu firmy v Zlíne okupovať nacisti, všetky baťovské pobočky v slobodnom svete od USA, Britániu po slobodné Francúzsko prechádzali do rúk miestnych riaditeľov, ktorí mali voľnú ruku, ako s nimi naložia. A je až neuveriteľné, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie