Denník N

Mohol hrať v NHL, ale aj celý život krívať. Kariéru reprezentanta Puliša zabrzdila autonehoda

Radovan Puliš, Foto N – Peter Kováč
Radovan Puliš, Foto N – Peter Kováč

Vonku sme ešte nehrali pred poloprázdnym štadiónom, hovorí Radovan Puliš o návrate Slovana do Tipsport Ligy.

Bol veľkým talentom slovenského hokeja, v drafte NHL 2010 mu predpovedali umiestnenie v prvej desiatke. Všetko zmenila autonehoda a zranenie, ktoré ho takmer stálo kariéru. „Problémom bolo, že nikto to nechcel operovať,“ hovorí útočník Slovana Bratislava a slovenskej reprezentácie RADOVAN PULIŠ.

Keď ste mali sedemnásť rokov, vašu kariéru výrazne pribrzdila autonehoda. Stala sa na Slovensku?

Áno, týždeň pred ňou som podpísal zmluvu v kanadskej juniorke s tímom Acadie-Bathurst Titan. S bratom sme ráno šli do Banskej Bystrice. Predbiehali sme kolónu áut, z ktorej vybočila Tatra. Bokom sme do nej narazili a prevrátili sme sa do poľa.

Zranenie, ktoré ste utrpeli, vás na tri roky takmer úplne vyradilo z hokeja. Aké boli prvé sekundy po autonehode? Mali ste hneď neznesiteľné bolesti?

Práveže nie, mal som len spálený celý bok. Mal som šťastie, že som si vždy pri rannom cestovaní nastavil sedačku tak, aby som si hlavu opieral o opierku. Ak by som mal vtedy hlavu opretú o okno, asi by som tu dnes nebol. Bol som šťastný, že žijem. Panva ma vôbec nebolela, prejavilo sa to až o tri dni neskôr, keď som spadol. Vtedy to prasklo.

Neboli ste ani v nemocnici? 

Nie, pretože som nepociťoval žiadne bolesti. Asi som mal v krvi stále adrenalín z nehody. Keď sa bolesti prejavili, šiel som na CT a magnetickú rezonanciu. Lekári mi povedali, že mám zlomeninu panvy a mám mesiac oddychovať. Tak som oddychoval a týždeň pred odletom do Kanady mi povedali, že som v poriadku. Spomínam si na prvý tréning v Kanade, na ktorom sme boli len šiesti chalani. Hneď vtedy sa zlomenina obnovila.

Nemali ste po nehode strach alebo rešpekt z cestovania autom?

Určite nie, rád cestujem v aute. Strach sa skôr týkal zranenia, ktoré sa mi na ľade stále obnovovalo.

V tom období vám zámorskí odborníci odhadovali draft do NHL z pozície v prvej desiatke. Vnímali ste to alebo ste sa to snažili filtrovať? Alebo ste to vôbec nevnímali? 

Nedá sa to nevnímať. Sen každého hokejistu je hrať v NHL. Moja rodina pre to robila všetko, prispôsobili svoj život tomu, aby som si tento sen splnil. Bohužiaľ, nestalo sa to, ale zmenilo ma to v iných veciach.

V akých?

Úplne inak sa pozerám na život. Vnímam, že ľudí môžu postretnúť rôzne ťažké osudy, bojujú s chorobami. Začal som si život viac užívať, predsa robím to, čo ma baví, a som zdravý.

Radovan Puliš. Foto N – Peter Kováč

Prečo sa vám zranenie stále obnovovalo? Zlomenina sa nezrástla správne? 

Vznikol tam kalus – akási špongiovitá kosť. Tým, že som mal silné stehná, sa mi pri silnejšom zabratí opäť zlomila.

Koľkokrát sa zlomila?

Štyrikrát.

Mali ste obdobie, keď ste už neverili, že sa dáte dokopy? Pomysleli ste na koniec kariéry?

Problémom bolo, že nikto to nechcel operovať, pretože mi museli roz

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie