Čo sme robili pred 30 rokmi: Režim vedel ľuďom urobiť aj radosť – keď prepúšťal z väzenia vašich priateľov
V téme Čo sme robili v roku 1989 zverejňujeme osobné spomienky Martina M. Šimečku a jeho hostí na udalosti a zážitky v priebehu roka, v ktorom padol komunistický režim, hoci takmer nikto nepredvídal, že sa to stane.
Nie je príjemné byť na slobode, keď sú vaši priatelia vo väzení. A všetkých z „bratislavskej päťky“som považoval za svojich priateľov. Mal som pocit, že by som mal byť vo väzení tiež, ale bolo mi trápne ísť sa prihlásiť do Justičného paláca, kde sedeli.
Našťastie ich režim postupne prepúšťal a od Jolky Kusej som sa dozvedel deň a hodinu, kedy má Miro Kusý vyjsť zadnou bránou. Vzal som si kameru, o ktorej som už písal v inej spomienke, aby som tento historický okamih zaznamenal. Jolka sa prechádzala po chodníku v parčíku s pohľadom upretým na úzke, plechom obité dvere, ktoré vyzerali uprostred veľkého múru ako myšacia diera – až sa otvorili a Miro z nich naozaj vyšiel.
Bolo októbrové babie leto, stromami presvitalo slnko, ktoré robilo kamere problémy. Videl som cez objektív, že Miro schudol, ale usmieval sa bezstarostne, ako keby vychádzal z kina, do ktorého sa vybral na komédiu.
Bol to zvláštny obraz.
