Denník N

Trumpova sýrska politika je výsledkom jeho nevedomosti

Prieskumné bezpilotné lietadlo MQ-1 Predator po pristátí na leteckej základni Incirlik neďaleko tureckého mesta Adana v juhovýchodnom Turecku. Američania tam majú 50 jadrových zbraní. Foto - TASR/AP
Prieskumné bezpilotné lietadlo MQ-1 Predator po pristátí na leteckej základni Incirlik neďaleko tureckého mesta Adana v juhovýchodnom Turecku. Američania tam majú 50 jadrových zbraní. Foto – TASR/AP

Poznávacím znamením Trumpovej zahraničnej politiky je pohŕdanie expertmi a profesionálmi a nezáujem o históriu a politiku jeho predchodcov.

Autor je americký politológ a novinár

Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Pamätáte si na nejaký zahraničnopolitický čin, ktorý by spôsobil viac kríz väčšou rýchlosťou? Bez ohľadu na to, či prímerie vydrží – Turci ho nazývajú „prestávkou“ medzi operáciami –, prezident Trump umožnil Turecku, aby jeho jednotky mohli operovať v Sýrii. Výsledkom je opustenie sýrskych Kurdov a posilnenie sýrskeho prezidenta Baššára Asada, ruského prezidenta Vladimira Putina a Iránskej islamskej republiky.

Trump splnil turecké požiadavky, ale zároveň tým aj otrávil americko-turecké vzťahy. Ankaru potrestal sankciami a pohrozil, že „úplne zničí a vyhladí“ turecké hospodárstvo. Americké sily museli zbombardovať zásoby vlastných zbraní, aby sa nedostali do nesprávnych rúk, a letecky evakuovať svojich vojakov po tom, ako do oblasti vstúpilo Turecko, inak spojenec v NATO.

Na úkor Američanov

Tento postup amerických spojencov v regióne ohromil. Republikáni vo Washingtone, ktorí normálne otrocky podporujú prezidenta, v tomto prípade jeho činnosť tvrdo odsúdili. A americkí vojaci vyjadrili tvrdé pobúrenie nad zradou Kurdov. Dňa 9. októbra Trump vyzval tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby do Sýrie nevstupoval. Urobil to v liste, ktorý bol napísaný takým slabým štýlom, že ho mnohí pôvodne považovali za paródiu. No Erdogan operáciu začal aj tak.

Trumpova činnosť v Sýrii je súčasťou blízkovýchodnej politiky, ktorá je, ako vysvetľuje Martin Indyk v časopise Foreign Policy, v totálnom chaose. Indyk, ktorý vo federálnej vláde zastával v podstate všetky významné posty týkajúce sa Blízkeho východu, opisuje, ako sa Trumpova administratíva prípad za prípadom zbavovala expertov na tento región, zvrátila dlhodobú politiku a predpokladala, že prístup založený na absencii vedomostí prinesie nové, inovatívne výsledky. Indyk však tvrdí: „Súčasná administratíva v skutočnosti rozumie tomu, ako funguje Blízky východ, tak málo, že jej snahy predstavujú jedno veľké zlyhanie v celej oblasti. Tak ako často v minulosti, cynickí miestni hráči manipulujú zmäteným cudzincom, presadzujú svoju osobnú agendu na úkor naivných Američanov.“

„Za takmer tri roky, ktoré strávil v úrade,“ pokračuje Indyk, „nemá Trump, čo sa týka odporu voči Iránu či snahy o mier na Blízkom východe, čo ukázať. Naopak, jeho politika vyostrila konflikt medzi Iránom a Izraelom, odcudzila Palestínčanov, podporila nekonečnú vojnu a humanitárnu krízu v Jemene a možno navždy rozdelila Radu pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive.“

Ešte horšie trenice

Zvlášť pomätene pôsobí jeho sýrska politika, no v skutočnosti zapadá do vzorca

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Trump

Teraz najčítanejšie