Denník N

Európa má právo vyberať si imigrantov

Plná loď utečencov. Foto - AP
Plná loď utečencov. Foto – AP

Bez prisťahovalcov sa nezaobídeme, ale povinné kvóty zjavne nie sú súčasťou ucelenej vízie, ako k nim pristupovať.

Autor je demograf, zaoberá sa prognózovaním migrácie

Bežný obyvateľ Európskej únie tobôž v kvázi „bezmigračnej“ krajine, ako je Slovensko, je akosi prirodzene proti kvótam a migrácii apriori. Realita však v ničom nie je čiernobiela.

Vo svete je viac ako dvesto miliónov migrantov (ľudí, ktorí sú na inom mieste, na akom by „mali byť“). Desiatky miliónov z nich sú utečenci, respektíve azylanti. Nejde o nič iné ako o prirodzený dôsledok zväčšovania rozdielov medzi chudobným a bohatým svetom.

Hoci sa pôrodnosť a prirodzený prírastok znižujú aj mimo Európy, Austrálie či Severnej Ameriky, stále je dosť regiónov s plodnosťou štyri a viac detí. Platí to pre drvivú väčšinu krajín subsaharskej Afriky a niektoré chudobné krajiny Ázie.

Populačnú explóziu má svet za sebou, ale niektoré regióny budú aj napriek poklesu pôrodnosti rásť ešte niekoľko desaťročí. Demografická „medzera“ medzi vyspelým a najchudobnejším svetom tak zostane ešte pomerne dlho výrazná.

Migračná gravitácia

Hoci sa nám to možno nezdá, podstatná časť medzinárodnej migrácie prebieha vo vnútri kontinentov. No práve tam, kde sú rozdielne kontinenty tak blízko a relatívne dostupné, je migračná „gravitácia“ silná, a vnímame ju o to intenzívnejšie.

Médiá sú plné prevrátených bárok v Stredozemnom mori. Vzhľadom na čoraz väčšiu globalizáciu, ľahší tok informácií, angažovanosť pašerákov a sprostredkovateľov, zväčšovanie ekonomických rozdielov a ďalšie migračnými geografmi definované faktory, je absolútne isté zvyšovanie záujmu o migrantov z rozvojového sveta.

„Základňa“ chudobných sa vzhľadom na demografický rast bude zvyšovať. Na strane „output“ teda niet pochybností. Existuje však migračná teória nazvaná push-pull. Vo svoje podstate je veľmi jednoduchá. Faktory, ktoré vás vytláčajú, nestačia, ak nie ste niečím priťahovaní. Európa priťahuje migrantov apriori. Kvóty záujem ešte zvýšia, dajú nádej, aj keď to bude nádej zrejme falošná.

S 20- či 50-tisíc migrantmi si Európa relatívne, zdôrazňujem relatívne, hravo poradí. Ide však o systémové riešenie? Koľko kvót ešte bude? Aké bude cieľové číslo? Som presvedčený, že Európska únia nemá jasnú strategickú víziu, a nedosiahne ju, keďže politici vnímajú postoj voličov. Ad hoc stanovená kvóta nie je súčasťou žiadneho dlhodobého zámeru, vízie.

Potrebujeme plán

Toto je jedna časť pravdy, tá čierna. Tá biela je, že migrácia je a bude pre Európu životne dôležitá. Tak ako by Nemecko bez gastarbeiterov nikdy nebolo tam, kde je (aj napriek problémom s ich ďalšími generáciami), tak by rakúsky sociálny systém už dávno skolaboval bez „východo­európskych“ opatrovateliek.

Aj Slovensko bude migrantov potrebovať. Žiaľ primárny demografický potenciál na Slovensku nie je pretavený do dostatočného potenciálu ľudského (vzdelanostná štruktúra, pretlak VŠ, ochota a schopnosť pracovať atď.). Máme 12-percentnú nezamestnanosť, ale tretina zamestnávateľov (prieskum ManPower) sa sťažuje, že nemá dostatok kvalifikovaných ľudí.

A to tu stále nemáme boom predkrízových rokov. Vtedy sa Rumuni u nás predrali v rebríčku zdrojových krajín migrácie z konca prvej desiatky na pekné prvé miesto. Bez cudzincov by sme boli mohli na takmer jedenásťpercentný rast HDP v roku 2007 akurát tak zabudnúť.

Aj v migrácii fungujú migračné zákony trhu. Či chceme, či nie. Otázne je, či, respektíve do akej miery, tento trh chceme regulovať. Uvedomme si, ako veľmi sa zmenší pracujúca populácia „rodených“ Slovákov. Dvadsiatnikov a tridsiatnikov (najžiadanejších, a ako vtip hovorí – najlepší je dvadsiatnik s 20 rokmi praxe) je v súčasnosti viac ako 1,5 milióna, v roku 2060 ich bude iba milión…

Vraciam sa na začiatok, realita nikdy nie je čiernobiela. Migrantov sme v Európe potrebovali, potrebujeme, a budeme potrebovať. Trh ich bude potrebovať. Sociálna sféra ich bude potrebovať (počet seniorov na Slovensku stúpne 2,5-násobne). No ad hoc kvóty na zahasenie jedného plamienka, pričom požiar horí úplne inde, predstavujú riziko.

Bavíme sa o počtoch, ale nikto nerieši pripravenosť krajín, potenciál socializácie a zapojenia na trhu práce. Európa má právo i povinnosť povedať, akých migrantov chce, tak ako to USA robia už dlhé desiatky rokov, hoci nie vždy úspešne. Ideálnych migrantov, ktorí za deň po udelení azylu nastúpia vo fabrike na zmenu, nezoženieme.

Musíme im pomôcť, a pripravme sa aj na to, že to niečo bude stáť. Má to však byť súčasťou „väčšieho plánu“. Žiaľ, európski politici vždy radšej hasia to, čo už páli, namiesto dlhodobých a systémových „protipožiarnych“ opatrení.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie