Materstvo nie je brzda, môže priniesť aj lepšie športové výsledky, hovoria Kuzminová, Kohlová a Rehák-Štefečeková

Keď 33-ročná americká šprintérka Allyson Felixová získala na nedávnych majstrovstvách sveta v atletike svoju dvanástu zlatú medailu zo svetových šampionátov, prekonala medailový rekord Usaina Bolta. Športoví komentátori vyzdvihovali, že sa jej to podarilo len desať mesiacov po pôrode, no športovkyne, ktorým sa tiež podarilo vrátiť do vrcholového športu krátko po narodení detí, to vôbec neprekvapilo.

„Dnes je trendom, že sa matky vracajú do športu. Materstvo už naozaj nie je koniec kariéry. Poznám veľa športovkýň, ktoré sa po pôrode vrátili v ešte lepšej forme,“ hovorí bývalá slovenská reprezentantka v rýchlostnej kanoistike Martina Kohlová. „Aj moja kamarátka zo Slovinska sa po pôrode vrátila do športu s tým, že si hneď vyjazdila miestenku na olympiádu a ako sama hovorí, po pôrodoch je rýchlejšia a cíti sa silnejšia ako predtým.“

Športová strelkyňa Zuzana Rehák-Štefečeková priznáva, že pokiaľ ide o prah bolesti, žiadna výrazná zmena u nej po pôrode nenastala. „Fyzicky ani nevnímam vyššiu výkonnosť, skôr prišla väčšia psychická odolnosť,“ hovorí. Mesiac po pôrode už bola na strelnici, aj keď ju do toho nikto nenútil. „Všetky športovkyne, ktoré poznám, sa po pôrode vrátili do športu silnejšie. Sme šťastné, že sme sa mohli vrátiť, aj keď naša priorita je už niekde inde.“

Dieťa nie je hračka

Väčšiu psychickú odolnosť cítila po narodení prvej dcéry aj Martina Kohlová: „Keď sa žena stará celý deň o dieťa, je to pre ňu prirodzené a vôbec to neberie ako nejakú obetu. No keď potom príde na tréning, vie do toho dať ešte viac ako predtým, lebo základ úspechu je, že hlava musí byť mimo tréningov čistá.“

Kohlová spomína na to, ako so slzami v očiach sledovala výborný výkon Naste Kuzminovej, ktorá už ako dvojnásobná matka získala na olympiáde v Pjongčangu jednu zlatú a dve strieborné medaily. „Ako čerstvá mamička som to prežívala veľmi emotívne, dokonca som dcérke vyzdobila bodyčko čičmianskymi vzormi,“ smeje sa Martina Kohlová.

Kuzminová pritom bola v biatlone jednou z prvých, ktoré sa po materstve dokázali vrátiť do vrcholového športu. „Našťastie, dnes to už naše dievčatá biatlonistky berú tak, že materstvo nie je žiadna záťaž, vedia, že sa to dá zladiť aj s vrcholovým športom,“ hovorí Kuzminová.

Keď ako 22-ročná prvýkrát otehotnela, kvôli materským povinnostiam ju vylúčili z ruskej reprezentácie. Spomína si, ako jej tréner vtedy dohováral: „Dobre, v pokoji poroď, tri mesiace budeš dojčiť a potom necháš synčeka mame a od septembra môžeš znova trénovať.“

Lenže sama vedela, že by to nešlo. „Bolo mi jasné, že dieťa nie je hračka a nemôžem ho jednoducho odložiť na poličku alebo dať mame. Je to moje dieťa, ktoré som porodila, pretože som to tak chcela. Už vtedy som vedela, že je pre mňa prvoradé a šport buď počká, alebo sa v mojom živote skončí.“

A hoci si vtedy ešte nebola celkom istá, či bude v športe niekedy pokračovať, po pôrode postupne trénovala ďalej, lebo to bolo pre ňu prirodzené. „Chcela som tiež ukázať, že mám záujem pokračovať. Bola to pre mňa výzva dokázať všetkým, že sa dá mať aj rodinu, aj niečo dosiahnuť v športe. Preto som drela a snažila sa, aby som zvládala jedno i druhé.“

Dá sa to naplánovať?

Športovkyne si zvyčajne musia materstvo starostlivo naplánovať, rovnako ako si plánujú účasť na medzinárodných súťažiach. „My si celkovo musíme plánovať celý život – podľa olympiád, pretekov a súťaží. Svoj život delíme na roky, keď je olympiáda, potom na roky, keď sa dá kvalifikovať. Ja takto fungujem už od svojich 17 rokov, čiže je to pre mňa bežná súčasť života,“ hovorí Zuzana Rehák-Štefečeková.

Keď bola mladšia, predstavovala si, že tehotenstvo a pôrod jednoducho „vsunie“ niekam do svojho programu, no nakoniec zistila, že to nebude také jednoduché. „Pred olympiádou v Riu 2016 sme s manželom pracovali na dvoch frontoch – spolu na založení rodiny a ja zároveň aj na získaní olympijskej miestenky. Našťastie vyšlo jedno i druhé,“ spomína strelkyňa, ktorá sa nedávno stala dvojnásobnou mamou.

U Anastasie Kuzminovej nebolo ani jedno tehotenstvo plánované. „V ruskej reprezentácii bolo niekedy bežné, že sa športovkyne snažili pred dôležitými pretekmi otehotnieť, lebo sa tvrdilo, že počas prvých mesiacov tehotenstva môžu podať nadštandardný výkon. Môj prípad to určite nebol,“ zdôrazňuje Kuzminová. „Neotehotnela som preto, aby som bola výkonnejšia alebo, naopak, aby som si oddýchla pomedzi súťaže.“

Pri druhom tehotenstve, ktoré prišlo po zimnej olympiáde v Soči, už síce s manželom pripúšťali, že by to bolo najvhodnejšie obdobie, no zároveň sa naplno pripravovali na novú sezónu. „Nakoniec prišlo tehotenstvo veľmi vhod, lebo olympiáda v Soči ma dosť vyšťavila. Celá štvorročná príprava bola veľmi dlhá a vypätá. Aj počas pretekov som stále cítila obrovskú zodpovednosť, ktorá mi niekedy až bránila v tom, aby som na strelnici podala dobrý výkon. Druhé tehotenstvo tak prišlo v najlepší možný čas.“

Tehotné aj na pretekoch

Kým niektoré športovkyne môžu pokračovať v tréningoch aj v tehotenstve, iné si musia dať pauzu, ktorú si žiada príprava na materstvo. Kuzminová to mala v každom tehotenstve iné. „Pri prvom tehotenstve som ešte aj v treťom mesiaci dokázala pretekať, na majstrovstvách Ruska som vtedy dokonca skončila ako tretia. No pri druhom tehotenstve som už toľko nevládala. Čakala som, že to pôjde ľahko, no prejavila sa u mňa vysoká miera tehotenskej toxikózy, výrazne som schudla, nevládala som, bolo to pre mňa veľké trápenie,“ opisuje Anastasia.

Kanoistka Martina Kohlová pri prvom tehotenstve normálne trénovala ďalej, len trochu poľavila, no nemala žiadnu pauzu. Jej tréner dokonca chcel, aby sa v treťom mesiaci zúčastnila majstrovstiev Slovenska v ťahaní na trenažéri. „Bola som tomu celkom naklonená, ale môj partner povedal nie, takže pre pokoj v rodine som nakoniec nešla,“ priznáva s úsmevom. Tvrdí, že keď v tehotenstve športovala, cítila sa dokonca lepšie. „Určite je to lepšie ako ležať a nerobiť nič. Podľa mňa keď športujete, aj pôrod potom zvládnete ľahšie.“

Väčšiu pauzu v tréningoch nemala ani Zuzana Rehák-Štefečeková. „Môj gynekológ sa ma, samozrejme, snažil hneď vypísať na PN, lebo žiaden lekár vám predsa nepovie, že môžete do deviateho mesiaca strieľať z brokovnice. No pri obidvoch tehotenstvách som ďalej trénovala a nemala som žiadny problém.“

Nie sme stroje

Niektoré športovkyne odkladajú materstvo do vyššieho veku, lebo sa boja, že by zabrzdilo ich športovú kariéru a už by nemali šancu vrátiť sa na vrchol. „Športovú streľbu môžete pokojne robiť aj do šesťdesiatky, viem sa po desiatich rokoch vrátiť a dostať sa späť do formy, ale napríklad taká gymnastka si nemôže dovoliť otehotnieť, lebo vie, že sa už na vrchol nikdy nevráti. V tomto prípade ich rozhodnutie chápem,“ hovorí Zuzana Rehák-Štefečeková. Zároveň zdôrazňuje, že pre ženu je to vždy otázka priorít. „Keď vám začnú tikať biologické hodiny, ale vy si nemôžete dovoliť otehotnieť, potom môžete zmeškať ten vlak.“ Mnohé športovkyne sa podľa nej neboja toho, že už nebudú dosahovať rovnako dobrý výkon, ale skôr toho, že sa už nebudú môcť vrátiť do života, ktorý doteraz žili.

Aj Nasťa Kuzminová sa stretáva s takými prípadmi, keď športovkyne dlho odkladajú materstvo, aby nemuseli vystúpiť zo svojej zabehnutej rutiny. „Vidím športovkyne, ktoré nie a nie sa rozlúčiť so športom, nechcú vypadnúť ani na jednu sezónu, lebo každý rok sa chcú ešte zlepšovať. Vôbec si neuvedomujú, že sú v prvom rade ženy,“ hovorí Kuzminová. „Vidia seba už len ako športovkyne, takmer ako stroje. Vytvárajú si bublinu so svojou komfortnou zónou a vo svojom živote už ani nevidia priestor pre niečo, čo by im ten komfort mohlo narušiť. A potom nechápu, prečo sa im nedarí otehotnieť.“

Najviac ju mrzí, keď potom musia opakovane podstupovať umelé oplodnenie – neúspešne. Podľa nej je to podobné ako v športe: čím viac chcete získať víťazstvo, tým viac sa vám vzďaľuje. Iný problém je, keď je telo také vyšťavené športom, že sa to už fyzicky ani nedá. „Snažím sa preto ukázať aj svojím príkladom mladým športovkyniam, že tehotenstvo nie je žiadna choroba a nie je to ani brzda pre kariéru. Práve naopak, čím viac času venujete deťom, tým lepšie sa pripravíte na to, aby ste boli aj v športe odolnejšie, vytrvalejšie, vnímavejšie a keď treba, tak aj opatrnejšie.“

Priority sa zmenili

Športovkyne, ktoré sú už matkami, si často uvedomujú, že muži to majú v športe ľahšie. Aj Nasťa Kuzminová už neraz prízvukovala svojmu manželovi, že keby bol na jej mieste on, ešte veľa rokov by mohol pokojne pretekať. Zároveň si však uvedomuje, že materstvo dáva ženám aj veľkú výhodu.

„Tak ako vás vie starostlivosť o dieťa vyšťaviť, rovnako vás vie aj nabiť – jeho objatie, pohľad, dotyk. Veľakrát nastali situácie, keď som bola počas pretekov totálne unavená. Po dvoch týždňoch som si už hovorila, že nevládzem, no keď som sa dozvedela, že manžel zariadil, aby za mnou mohli prísť deti, hneď som ožila a dosiahla som výsledky, ktoré sa mi predtým dosiahnuť vôbec nedarilo,“ hovorí Anastasia Kuzminová, ktorá nedávno ohlásila definitívny koniec aktívnej športovej kariéry.

Čoraz viac si vraj uvedomovala aj to, koľko vecí kvôli športu zameškala. „Syn sa pomaly dostáva do puberty, takže mi to už aj vie pekne zrátať. Dcérka je menšia, čiže zatiaľ to až tak intenzívne nevnímala. No keď som videla, ako pri mojich úspechoch namiesto mňa objíma a bozkáva obrazovku, mala som vždy hrču v hrdle.“

Zuzana Rehák-Štefečeková chce po narodení druhého dieťaťa pokračovať v športovej kariére, no zároveň si uvedomuje, že jej priority sú už inde. „Voľakedy to bol len šport, šport, šport, výsledky, umiestnenia, medaily. Dnes je to už iné. Keď bol so mnou syn na majstrovstvách Európy, spadol mi z lavičky, tak sme namiesto prípravy riešili, či ísť na pohotovosť alebo len chladiť hrču studenou fľaškou. A nakoniec sa mi ešte aj podarilo získať bronzovú medailu,“ opisuje Zuzana s úsmevom. No keď sa dnes obzrie späť, má pocit, že je oveľa bohatšia. „Už nemusím riešiť len streľbu a len seba. Na prvom mieste sú deti a keď zvýši čas a energia, potom riešim šport. No aj tak sa cítim silnejšia, lebo som si naplnila túžbu, ktorú som mala stále v sebe.“

Martina Kohlová sa po narodení druhej dcéry rozhodla s pretekaním skončiť. Pri rýchlostnej kanoistike však zostane. „Šport milujem, v inej pozícii si sama seba neviem predstaviť. Po druhej materskej by som sa chcela vrátiť ako trénerka.“

Šport dostal prednosť

Najlepšia slovenská hádzanárka 20. storočia, dnes 59-ročná Mária Ďurišinová priznáva, že v svojom živote ľutuje jedine to, že nemá deti. „Deti milujem a teším sa, že máme v rodine stále nejakých drobcov,“ hovorí bývalá reprezentantka Československa, ktorá sa dvakrát zaslúžila o striebro na majstrovstvách sveta.

Vrcholový šport sa podľa nej dá zladiť s materstvom, no základom je, aby mala športovkyňa partnera, ktorý je pre ňu skutočnou oporou. Aj ona mala spoluhráčky, ktoré sa dokázali vrátiť do športu po narodení detí. „Ak má športovkyňa partnera, ktorý sa vie postarať a vie pomôcť, vtedy sa to dá. Lenže ja som v tom čase nemala partnera, s ktorým by som dieťa mať chcela, a potom po rokoch sa to už ani nedalo.“

Hádzanej venovala celú mladosť aj roky štúdia. „Neviem povedať, ako by sa vyvíjal môj život, keby v ňom nebol šport. Keď som po skončení športovej kariéry nastúpila do práce, kde som mohla o druhej poobede skončiť a ísť domov, zrazu som nevedela, čo s voľným časom. Keď som športovala, stále som trénovala, nemala som skoro žiadne voľno. Rozmýšľať pri takom režime o materstve, navyše keď máte pred sebou vysoké ciele, bolo naozaj nereálne. Viaceré z nás tomu podriaďovali celý svoj život a materstvo neprichádzalo do úvahy.“

Po skončení športovej kariéry dlho uvažovala aj o adopcii, ale keď v päťdesiatke vážne ochorela, bola prvýkrát rada, že žiadne deti nemá – aspoň sa nemuseli báť, čo sa s ňou stane.

Dnes veľmi drží palce všetkým športovkyniam, ktoré sa snažia vrátiť do športu po pôrode. „Myslím si, že mnohé rozmýšľajú nad materstvom a plánujú, že sa ešte do športu vrátia, lenže potom si začnú materstvo tak vychutnávať, že sa im vracia veľmi ťažko. Takže keď potom vidím napríklad Nasťu Kuzminovú, ktorá to dokázala, hovorím si, klobúk dole.“

Lepšie ako pred pôrodom

Podľa lekára Pavla Maloviča platí, že ak športovkyňa otehotnie a tehotenstvo prebieha bez problémov, nebráni to adekvátnej športovej aktivite. „Záleží, samozrejme, na stupni tehotenstva, pretože v posledných troch mesiacoch neustále rastúce bruško a zväčšujúca sa maternica obmedzujú kvalitu dýchania, znižujú aktuálnu pohyblivosť a menia postavenie chrbtice aj panvových kĺbových spojení. Niet však pochýb o tom, že ak zostane budúca mamička vo forme, pomôže telu lepšie sa pripraviť na namáhavý maratón pri pôrode a neskorší kolotoč okolo bábätka,“ vysvetľuje lekár.

Výkonnosť v prvom trimestri tehotenstva je u mnohých športovkýň dokonca zlepšená a nezriedka počas tohto obdobia dosahujú výkony presahujúce ich doterajšie limity. „Viaceré vedecké štúdie v minulosti dokázali, že v prvom trimestri je u žien vyššia telesná výkonnosť vďaka zvýšenej produkcii ľudského choriogonatropného hormónu,“ hovorí lekár Ľubomír Gulán z Antidopingovej agentúry SR.

Z histórie sú dokonca známe prípady, keď sa športovkyne bývalej NDR snažili pred vrcholnými pretekmi sezóny otehotnieť a po nich podstupovali interrupciu. „Praktiky z minulého režimu sú v súčasnej dobe považované za neetické a dúfam, že v civilizovanom svete neexistuje žiaden lekár, ktorý by takéto niečo urobil,“ reaguje Ľubomír Gulán.

Psychická pohoda a endorfíny

Lekári sa zhodujú, že tehotné športovkyne by mali byť pri športovaní opatrné a myslieť v prvom rade na svoje zdravie. „Hormonálne uvoľnenie panvových kĺbov, ktorým sa budúca matka pripravuje na blížiaci sa pôrod, uvoľňuje aj ostatné šľachy a kĺby, a tým sa športovkyňa stáva citlivejšou aj na potencionálne pády, čím sa zvyšuje riziko zranenia,“ upozorňuje Pavel Malovič. No všeobecne podľa neho platí, že pohybová aktivita a cvičenie v tehotenstve môžu pomôcť k návratu do pôvodnej formy po ukončení šestonedelia.

„Tehotenstvo, pôrod a následné materstvo s dojčením môžeme považovať za najfyziologickejší spôsob regenerácie a endogénnej hormonálnej substitúcie,“ vysvetľuje Ľubomír Gulán. Ako dodáva, ak všetko prebieha tak, ako má, ženy-matky sú aj omnoho vyrovnanejšie ako ich bezdetné súperky, najmä vďaka vplyvu endogénnych endorfínov.

Aj preto sa môžu športovkyne po pôrode vypracovať do ešte lepšej fyzickej formy. Podľa Pavla Maloviča je za tým okrem iného aj zlepšenie psychickej pohody a úprava disciplíny, ktorá nemusela byť pred tehotenstvom veľmi dobrá – žena zvážnie a lepšie si uvedomí svoje ciele.

Keď sa nedarí

Lekári sa však stretávajú aj s prípadmi, keď neprimerané fyzické zaťaženie bráni otehotneniu. Stáva sa to najmä u športovkýň, ktoré začínajú s namáhavými tréningmi v ranom detstve. „Napríklad štvorročné gymnastky, krasokorčuliarky, tenistky. Neskôr sa také prípady stávajú u vzpieračiek, ale aj u hráčok hádzanej, hlavne kvôli opakovaným zraneniam v oblasti spodného brucha,“ hovorí Pavel Malovič.

Neprimeraná telesná námaha vedie k vyčerpaniu, spomalenej regenerácii a niektoré športovkyne strácajú menštruáciu. „Pri niektorých športoch sa stretávame so situáciou, že množstvo telesného tuku a cholesterolu u ženy-športovkyne klesne pod kritickú hranicu, a v tele sa prestávajú tvoriť estrogény, ktoré sú zodpovedné za prirodzený menštruačný cyklus,“ vysvetľuje Ľubomír Gulán.

K hormonálnemu rozvratu a zvýšenej psychickej labilite môže dôjsť aj vtedy, keď športovkyňa podstupuje hormonálnu liečbu s cieľom otehotnieť alebo pred umelým oplodnením. Na psychickej pohode nepridáva ani neustále očakávanie, „či sa to už konečne podarí“.

Základom úspešnej terapie je podľa lekárov dodržiavať liečebný režim, ktorý vyžaduje pokoj a šetrenie, čiže aj dočasné pozastavenie športovej činnosti. Pre vrcholové športovkyne, ktoré sa aj napriek hormonálnej liečbe zúčastňujú pretekov, to znamená aj povinnosť požiadať Antidopingovú agentúru o terapeutickú výnimku. „Terapeutická výnimka je udeľovaná na látky, ktoré sú v zozname Svetovej antidopingovej agentúry,“ upozorňuje Ľubomír Gulán. „Nie všetky preparáty patria medzi zakázané a je osobnou zodpovednosťou každého športovca či športovkyne požiadať o terapeutickú výnimku ešte pred začiatkom plánovanej liečby zakázanou látkou.“