Denník N

Podcast: Som šťastne ženatý syn rozvedených rodičov

V Patrikovej rodine je rozvedený takmer každý. On sa bál, že sa to stane aj jemu.


Prihláste sa na odber nových podcastov Denníka N:
AppleSpotifyPodbean

Sviatky a oslavy v Patrikovej početnej rodine boli vždy niečím medzi opatrnou chôdzou po mínovom poli a vysokou školou diplomacie a taktu. Členovia rodiny si nikdy neboli istí tým, aký je momentálny rodinný stav ich ostatných príbuzných, ani tým, kto si koho na oslavu privedie ako partnera či partnerku. Bude to opäť niekto nový alebo príde tá dáma, ktorá bola minule?

„Nie, nie je to preháňanie, aj keď je v tom veľmi mierny nadhľad,“ hovorí 39-ročný Patrik. „Môj otec má troch bratov a dvaja z nich sú rozvedení, pričom jeden dvakrát. Mama má sestru, aj tá je rozvedená. Moji rodičia sa rozviedli, keď som mal 22 rokov. Rozvedení sú aj moji starí rodičia z maminej strany. Mám troch ‚dedkov‘ – jedného z otcovej strany, dvoch z maminej, lebo babka sa znovu vydala a moja mama udržuje dobré vzťahy aj so svojím otcom, aj s babkiným druhým manželom,“ opisuje Patrik.

Keď sa ho opýtam na bratrancov a sesternice, so smiechom priznáva, že to už by bolo príliš náročné a v celom príbehu by sme sa len zamotali.

Patrik o svojej rodine rozpráva so zjavnou ľahkosťou, niekedy ironizuje, ale nikdy to nie je urážlivé. Uznáva, že keď bol mladší, za to, že žijú tak „neusporiadane“, sa aj hanbil a o svojej rodine nechcel hovoriť. S pribúdajúcim vekom aj skúsenosťami však pochopil, že „neusporiadané“ sú aj mnohé rodiny, v ktorých sa síce ľudia nerozvádzali, no ani nežili tak, ako si sľubovali pri svadbe.

Máme to v génoch?

To bol dlho aj prípad Patrikových rodičov. „Bol som siedmak, ôsmak na základnej a u nás doma boli stále hádky. Raz bola odutá mama, čo sa prejavovalo tak, že na večeru boli len zohriate polotovary, potom otec išiel na alkoholový záťah s kamarátmi a tri dni ho nebolo. Aby som to skrátil, bolo to manželstvo v beznádejnej kríze a naši ho udržovali, aby som akože vyrastal v kompletnej rodine. S lepšími a horšími obdobiami to takto ťahali ešte desať rokov a rozviedli sa, keď som bol štvrták na univerzite. Vtedy som im povedal, že to mali urobiť už dávno a že by to bolo pre nás všetkých lepšie,“ rozpráva Patrik.

Patrikova mama pochádza z rozvedenej rodiny a bola to ona, kto trval na tom, aby manželstvo sústavne zachraňovali. „Mama mala z detstva taký blok. Vyrastala v malomeštiackom prostredí, kde sa rozvody nenosili. Jej rodičia sa ale rozišli, keď nemala ani rok, a hoci jej mama, moja babka, sa pomerne rýchlo znovu vydala a priviedla mame naozaj dobrého otčima, deti sa jej stále vysmievali. Raz preto, lebo bola dcéra rozvedenej, potom, že jej otčim si zobral jej mamu, lebo iná by ho aj tak nechcela. Mamin otčim sa totiž narodil tak, že jednu ruku má len po lakeť,“ opisuje Patrik.

Jeho mama bola presvedčená, že to, že sa rozvádzajú, „majú v génoch“. Rozvedená je aj jej sestra, ktorá však na rozdiel od nej ani neskúšala udržať svoje manželstvo pokope. „Jej manžel ju podviedol, ona mu zbalila kufor a bolo po paráde,“ komentuje Patrik.

A keď sa postupne rozviedli aj bratia Patrikovho otca, brala to jeho mama ako ďalšie znamenie, že niečo nie je v poriadku. „Trápilo ju to, stále vravievala, aký príklad to dávajú deťom, že utekajú od zodpovednosti, že je to pre rodinu hanba. Napokon však aj ona pochopila, že sa nedá ísť hlavou proti múru a nemôže sa ďalej zožierať kvôli nejakému spoločenskému ideálu.“

Bude ma niekto chcieť?

Vo svojich mladších rokoch sa Patrik  rovnako ako mama trápil, keď sa napríklad jeho obľúbená sesternica kvôli rozvodu rodičov odsťahovala na druhú stranu republiky. Začal aj skúmať, prečo je v jeho rodine toľko rozvodov.

„Pripadalo mi to ako epidémia. Pýtal som sa: Sme zlí ľudia? Robia naši rodičia niečo nesprávne? Vyberáme si partnerov, ku ktorým sa nehodíme? Rozvádzame sa ľahšie preto, lebo aj iní v rodine sú rozvedení? Naozaj som mal z toho hrôzu, lebo niekedy vznikla taká situácia, že sme sa zišli na nejakom rodinnom stretnutí a nehovorilo sa o inom ako o rozvodoch, právnikoch, alimentoch a aký hrozný človek je niekto, kto ešte prednedávnom bol mojou tetou alebo strýkom,“ vraví Patrik.

Dlho bol presvedčený o tom, že sa nechce oženiť a mal to v sebe zakorenené už od puberty. Hovoril si, že aj tak dnes už nikto nerieši, či majú ľudia sobášny list alebo spolu žijú v partnerstve. Neskôr však pochopil, že sa nebojí ani tak manželstva ako toho, že si nebude vedieť udržať partnerku, že nebude vedieť zvládnuť nezhody a vzdá to.

„Možno to znie starosvetsky alebo niekomu aj humorne, ale bál som sa aj toho, čo si nejaká moja vážna známosť pomyslí o tom, že moji rodičia nie sú spolu, otec žije s inou ženou, že môj strýko má tri deti a každé má inú matku a že dokonca už moji starí rodičia sa rozviedli, lebo sa zobrali narýchlo a zistili, že sa neľúbia. Aj preto som možno jeden či dva vzťahy, v ktorých som sa inak cítil veľmi dobre, radšej ukončil, aby som nemusel vysvetľovať rodinnú históriu,“ zveruje sa Patrik.

Čierna ovca

Dnes je Patrik ženatý trinásty rok. Jeho manželka sa nedala odradiť minulosťou jeho rodiny. „Povedala mi, že to celé môže byť aj zhoda okolností a že sú aj horšie rodiny, veď rozvod nie je vražda ani lúpežné prepadnutie. Považoval som to od nej za veľmi láskavé a ešte viac som sa zamiloval,“ vraví Patrik.

Nemá potrebu tváriť sa, že jeho manželstvo je ideálne a že v ňom neboli slabšie momenty a láska trvá večne.  Nemyslí si o sebe ani to, že je lepší ako jeho príbuzní, ktorí ho zo žartu prezývajú čierna ovca. „Možno som mal viac šťastia, možno je pre mňa manželstvo naozaj prioritou, a preto si naň viac dávame s manželkou pozor. A možno som len chcel dokázať, že nemáme žiadne pomýlené gény.“

Teraz najčítanejšie