Denník N

Slovensko bude napredovať, ak budeme podporovať učiteľov a nadané deti v prírodných vedách

Jonáš Dujava bol  študentom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Prešove. Na jar  2019 sa stal prvým Slovákom od vzniku samostatnej republiky, ktorý vyhral Európsku fyzikálnu olympiádu. So záľubou vo fyzike sa nenarodil, no mal šťastie na pedagóga, ktorý mu venoval energiu a čas aj mimo vyučovania. Spolu sa počas krúžkov venovali rôznym experimentom a bádateľským aktivitám, ktoré v ňom zanechali omnoho väčšiu stopu ako bežný výklad na vyučovaní. Aj preto je jeho zlatá medaila zároveň ocenením mimoriadneho učiteľa. Ten má však má za svoju prácu zväčša iba dobrý pocit.

Rozvoj výnimočných talentov, práca naviac v rámci mimoškolských aktivít ani dosiahnuté výnimočné výsledky totiž na Slovensku nie sú v súčasnom systéme ocenené. Netreba sa preto čudovať, že o povolanie učiteľa dnes u mladých veľký záujem nie je.

Výnimka, ktorá bohužiaľ nepotvrdzuje pravidlo

Príbeh Jonáša a jeho učiteľa nie je na Slovensku výnimkou. Na Slovensku je obetavých pedagógov s výsledkami mnoho. Združuje ich CDI Alumni pod záštitou Nadácie Dionýza Ilkoviča. Problémom však je, že títo učitelia a žiaci nedosahujú výsledky vďaka funkčnému systému vzdelávania, ale napriek nemu. Súčasný systém nie je nastavený tak, aby dokázal rýchlo identifikovať nadané deti a zabezpečil starostlivosť a podporu pre talentovaných študentov a aktívnych pedagógov, ktorí sa im venujú. Učitelia, ktorí venujú svoj čas príprave študentov na medzinárodné súťaže sú skôr pozitívnou deviáciou. Našim cieľom by malo byť, aby na veľkej časti stredných škôl učili výnimoční pedagógovia, ktorí budú u študentov vzbudzovať záujem o hlbšie poznatky v oblasti prírodných vied a budú sa im venovať aj nad rámec štandardných učebných plánov.

Podporovať výnimočných učiteľov, ktorí rozvíjajú nadané deti, považujeme za mimoriadne dôležité pre rozvoj celej slovenskej spoločnosti. Nejde len o intelektuálny rozvoj jednotlivcov, ale súvisí s tým aj budúcnosť Slovenska. Toto sú totiž mladí ľudia, ktorí v dospelosti budú vytvárať pracovné miesta, vytvárať hodnotu a vymýšľať nové technológie, budú lídrami vo svojich odboroch a inšpirujú k excelentnosti aj ďalšie generácie.

Prečo prírodné vedy?

Prírodné vedy sú hnacím motorom spoločnosti. Za všetkými veľkými pokrokmi, ktoré sa na svete objavili, stoja práve ľudia z prírodovedných odborov. Na Slovensku nám dnes uchádza vlak – ak chceme skutočne zmeniť našu ekonomiku na znalostnú, premeniť príležitosti vyplývajúce z nových technológií a rozvíjajúcej sa umelej inteligencie, musíme začať podporovať  identifikáciu a rozvoj detí a mladých ľudí tým, že pomôžeme ich učiteľom. Prírodovedné a informatické vzdelanie je dnes zároveň veľmi žiadané na trhu práce, a tak absolventi s týmto zameraním dokážu nájsť uplatnenie v našej ekonomike.

CDI Alumni sú učitelia, ktorí sa nevyhovárajú, ale naopak, hľadajú cesty,  ako svojim študentom zabezpečiť to najlepšie „učenie sa“. To neznamená, že považujú systém za funkčný. Práve preto by nám mali byť príkladom.

Záujem o hlbšie štúdium prírodných vied a účasť na medzinárodných súťažiach vzniká práve v rámci štandardnej  výučby. Preto sme boli zvedaví na názory oceňovaných učiteľov CDI Alumni, čo by bolo potrebné urobiť pre vyššiu atraktívnosť  výučby prírodovedných predmetov.

Teória od tabule deti nezaujme

Až 87 % učiteľov za najväčší problém výučby prírodovedných predmetov označuje nízku dotáciu hodín.  V minulosti bolo štandardom, že okrem bežného vyučovania boli súčasťou osnov aj delené hodiny v laboratóriu (laboratórne cvičenia). Na tzv. labákoch bol priestor, aby učiteľ žiaka zaujal natoľko, aby sa látke chcel venovať aj po zvonení – na krúžku, na súťažiach alebo aj kariérne. V posledných rokoch počet hodín prírodovedných predmetov výrazne klesol, navyše delenie tried na menšie skupiny bolo najskôr úplné zrušené a dnes je minimálne. Podľa 66 % učiteľov by sa záujem o prírodovedné predmety a mimoškolské aktivity v tejto oblasti zvýšil, ak by mali vyššiu dotáciu hodín, a teda viac priestoru na bádateľské aktivity a experimenty v rámci bežného vyučovania. Koniec koncov, aj dnes to vyžadujú od učiteľov osnovy, v praxi sa to ale stíha oveľa ťažšie ako na papieri.

Oceňujme kvalitu, podporujme excelentnosť

Malo by byť prirodzené, že štát podporuje aktivity, ľudí a tímy, ktoré reprezentujú Slovensko na medzinárodnej úrovni. Napríklad v športe sa nad tým vôbec nepozastavujeme. V školstve je však podpora minimálna aj napriek tomu, že slovenskí študenti dosahujú v prírodovedných súťažiach lepšie výsledky ako vrcholoví športovci vo svojich disciplínach. Keď už sa na súťaž napriek problémom dostanú, umiestňujú sa často na špici alebo aspoň v prvej dvadsiatke.

Ako príklad uvádzame výsledky tohtoročnej Európskej fyzikálnej olympiády v Rige:

  • Jonáš Dujava, absolvent SPŠE Prešov – zlatá medaila
  • Ronald Doboš, 3. ročník, Gymnázium Poštová 9, Košice – strieborná medaila
  • Róbert Jurčo, absolvent Gymnázia L. Štúra, Trenčín – bronzová medaila
  • Emil Lelák, absolvent Gymnázia J. A. Raymana v Prešove – bronzová medaila
  • Michal Lelák, absolvent Gymnázia J. A. Raymana v Prešove – čestné uznanie

Aj domáce súťaže majú veľký význam. Napríklad Turnaje mladých fyzikov  združujú to najlepšie, čo máme vo fyzike. Je to taká juniorská extraliga. Paralel so športom by sme našli viac. Prenesme preto systém odmeňovania a podpory na základe výsledkov zo športu aj do školstva. Podporujme prírodovedné olympiády a súťaže, žiakov, ale nezabúdajme finančne odmeniť aj ich „trénerov“ – učiteľov. Motivujme ich spôsobom, aby ich bolo čo najviac, aby mali chuť rozvíjať deti aj mimo vyučovania, a zabezpečme, aby to mohli robiť v adekvátnych podmienkach. Inak je pedagóg v situácii, keď za svoju prácu nie je poriadne ohodnotený a navyše je aj demotivovaný, pretože ju nemôže robiť najlepšie ako vie. Nie je náhoda, že povolanie učiteľa dnes nie je pre mladú generáciu atraktívne, a tak priemerný vek učiteľa neustále rastie. Problémom sú nízke platy a byrokracia, ktorou musia učitelia prechádzať, ak chcú zohnať prostriedky pre svoje aktivity. Štát ich podporuje v naozaj malom rozsahu, často siahajú aj po riešeniach, ktoré sú mimo systému.

Podmienky, v ktorých dnes učitelia pracujú na vyučovaní alebo po ňom, sa na niektorých školách nezmenili desaťročia. Trendom posledných rokov boli elektronické žiacke knižky a interaktívne tabule. Nie že by nepomohli, samotné hodiny však oveľa zaujímavejšími nespravili. Vybavenie laboratórií pomôckami na realizáciu samotných experimentov sa však v niektorých školách nemenilo desaťročia.

Posledná zmena učebných osnov nepriniesla očakávané zmeny. Napríklad osnovy mnohokrát predmetovo nenadväzujú. Víťaz CDI 2018 Ľubomír Konrád hovorí, že na hodinách fyziky musí niekedy žiakov doučovať matematiku, pretože na vyriešenie fyzikálnej úlohy potrebuje matematický aparát, ktorý na matematike ešte nepreberali.

Veríme preto, že úprava osnov, ich prispôsobenie hodinovej dotácii, ako aj technické vybavenie škôl na bádateľské aktivity a experimenty budú patriť medzi priority ministerstiev školstva a financií v novom volebnom cykle a aj v tých ďalších, keďže ide o beh na dlhé trate.  Podľa názoru učiteľov by v budúcnosti stálo za zváženie aj vytvorenie oficiálnej online databázy vzdelávacích materiálov, z ktorých by mohli učitelia i žiaci čerpať užitočné a overené informácie.

Nadácia Dionýza Ilkoviča
vznikla, aby podporovala výnimočných učiteľov prírodných vied, ktorí pracujú s nadanými deťmi aj nad rámec bežného vyučovania. Cieľom nadácie do budúcna je vytvoriť systém na podporu mimoškolských aktivít, predstavovať verejnosti  výnimočných učiteľov, ktorí fungujú v dnešnom systéme, a na ich vzore formovať odporúčania pre školské politiky.

Ak vás aktivity Nadácie Dionýza Ilkoviča zaujímajú, napíšte na [email protected].

Čo si myslia laureáti Ceny Dionýza Ilkoviča?

Málo času a nedostatočné vybavenie na bádateľské aktivity považujú učitelia za najväčšie prekážky pri využívaní moderných metód vyučovania, s ktorými dokážu deti najviac zaujať.

Učitelia hľadajú motiváciu na vedenie mimoškolských činností najmä v sebe. Finančné ohodnotenie  a podmienky, v ktorých krúžky vedú, označujú za najväčšie prekážky toho, aby bola mimoškolská činnosť medzi učiteľmi populárnejšia.

Na tomto grafe je zaujímavé, že na prvý pohľad nevyzerá tak zle. Ide však o názor učiteľov CDI Alumni, ktorí si zväčša nájdu spôsob, ako zabezpečiť základné vybavenie na svoje krúžky, lebo to veľmi chcú robiť. Pravdepodobne by vyzeral úplne inak na priemernej učiteľskej vzorke.

Väčšina učiteľov, ktorí sa žiakom venujú po škole a dosahujú s nimi často výborné výsledky, nepovažuje svoje finančné ani spoločenské ocenenie za dostatočné. 

Všetky grafy v tomto texte vychádzajú z dát z prieskumu medzi učiteľmi CDI Alumni. Odpovedalo 47 respondentov, október 2019

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie