Lubyová prestala platiť za členstvo v CERN-e, naši vedci nemohli vycestovať

V máji 2018 ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) otvorila zaujímavú tému, o ktorej sa v slovenskej vede veľa nehovorí: reč bola o výške členských poplatkov do medzinárodných vedeckých organizácií. Slovensko je súčasťou niekoľkých svetových vedeckých klubov, medzi nimi je aj CERN či Európska vesmírna agentúra. Za členstvo v nich sa platia členské poplatky, ministerstvo na to ročne vyčleňuje približne 11 miliónov eur.

Návratnosť týchto peňazí sa pohybuje od 40 do 100 percent, čo nestačí, upozorňovala vlani ministerka. „Pokiaľ budú organizácie, kde sa Slovensko aktívne nezúčastňuje, tak zvážime možnosť ukončenia členstva, pretože tých prostriedkov nikdy nie je dosť.“

Neplatíme členské

Lubyová sa chcela prioritne zamerať na členstvo v organizáciách, ktoré majú pre Slovensko najväčší význam. Na ilustráciu spomenula, že medzi najprestížnejšie patrí členstvo v CERN-e, teda Európskej organizácii pre jadrový výskum, ktorá sídli vo švajčiarskej Ženeve. Práve preto vedľa nej sedel jadrový fyzik Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorý vedie jeden z najúspešnejších tímov, ktoré v CERN-e Slovensko má.

Od tlačovej konferencie prešiel rok a všetko je inak. Vedci, ktorí pracujú na výskumoch v CERN-e, nedostali peniaze tak ako po minulé roky. Členské poplatky v CERN-e nie sú uhradené v plnej výške a slovenskí fyzici a ani študenti nemohli tento rok vycestovať do CERN-u a pracovať na experimentoch.

Slovensko môže stratiť náskok vo výnimočnom experimente, na ktorom pracuje práve Martin Venhart, ktorý je aj členom predsedníctva SAV. Naši vedci upozorňujú, že je to pre Slovensko medzinárodná hanba. „Slovensko už svieti v CERN-e veľkými červenými písmenami ako krajina s najhoršou platobnou disciplínou,“ komentuje to Venhart.

Slovensko je členskou krajinou CERN-u od roku 1993. Každý rok platíme pomerne vysoký členský poplatok, takmer 5,5 milióna švajčiarskych frankov, čo je asi 5 miliónov eur. Jeho splatnosť uplynula v lete, ministerstvo školstva však zaplatilo len polovicu. Venhart v CERN-e pracuje od roku 2008 a ešte nezažil, že by členský poplatok nebol zaplatený.

Cieľom experimentov v CERN-e je zistiť, ako vznikla hmota a z čoho je vlastne zložená – skúma teda najmä častice, ktoré sú menšie ako atóm. Jej hlavnou úlohou je však prevádzkovanie urýchľovačov, najznámejší je Veľký hadrónový urýchľovač. V ňom sa malé častice v obrovskej rýchlosti zrazia, pričom vznikajú nové častice, ktoré vedci skúmajú.

Ani bývalý minister školstva Juraj Draxler (za Smer) nevie o tom, že by v minulosti nastala takáto situácia. „Pri rokovaniach s medzinárodnými organizáciami nám partneri zvykli zdôrazňovať, že v týchto veciach bolo Slovensko doteraz vnímané ako bezproblémový partner,“ tvrdí Draxler, ktorý je momentálne vedúci Inštitútu strategických analýz SAV.

Jadrový fyzik Venhart tento poplatok prirovnáva k vstupnému do divadla. V CERN-e platíme aj ďalšie poplatky, a to za každý experiment alebo spoluprácu, do ktorej sa naši vedci zapoja. Na tom najväčšom a najznámejšom projekte – Veľkom hadrónovom urýchľovači – sú štyri veľké kolaborácie a naši vedci sa podieľajú na dvoch z nich – nazvané sú ATLAS a ALICE. Za to sa platia ďalšie poplatky vo výške stoviek tisíc eur. Poplatok za ATLAS ministerstvo zaplatilo, v prípade ALICE však zaslalo len menšiu časť.

„Keď hovorím o veľkosti experimentu ATLAS, mám na mysli veľkosť šesťposchodovej budovy, ktorá je približne 150 metrov pod zemou,“ približuje rozsah projektu slovenský fyzik. Medzinárodnú spoluprácu považuje za jeden z najväčších prínosov CERN-u. Je totiž povinnosťou každej krajiny, aby určitú časť ich príspevku vyvinula sama, v domácom prostredí. A ak sa niečo vyvinie v Košiciach, Helsinkách či v Birminghame, všetko to musí do seba perfektne zapadnúť.

„To je najväčší úspech CERN-u, tá obrovská medzinárodná spolupráca. Dokážu dať dokopy štyri a pol tisíc vedcov, z ktorých každý niečo urobí a každá skrutka do seba vo finále pasuje,“ hovorí Venhart.

Hrozí medzinárodná hanba

Okrem platenia poplatkov nám z účasti na kolaboráciách v CERN-e vyplýva ešte jedna povinnosť, ktorú sa ministerstvo rozhodlo tento rok nefinancovať – zapojenie sa do celosvetovej počítačovej siete. Experimenty totiž sypú obrovské množstvo dát. Venhart hovorí o desiatkach petabytov (jeden petabyte je milión gigabytov). „To sa nedá analyzovať na laptope,“ hovorí Venhart.

Aj na Slovensku sme tak vybudovali dve centrá s technikou, ktorá spracovanie týchto dát umožňuje. Jedno je v Bratislave na Fakulte matematiky, informatiky a fyziky UK, druhé v Košiciach v Ústave experimentálnej fyziky SAV. Našou povinnosťou je udržiavať centrá v nepretržitej prevádzke, z rozpočtu je na to ročne vyčlenených približne 100-tisíc eur. Ďalších 60-tisíc eur tvoria výdavky na energie.

Centrum v Košiciach dostalo len polovicu sumy, čo stačí len na pokrytie výdavkov na elektrinu. „Ale nemajú peniaze na údržbu a ak sa niečo udeje, majú veľký problém,“ tvrdí Venhart. Ak by sa technika pokazila, hrozila by Slovensku medzinárodná hanba. „Nemôžeme to opraviť len tak, že to vypneme a znova zapneme,“ vysvetľuje vedec. Opätovná certifikácia by trvala mesiace, počas ktorých by bola technika vyradená. „To by znamenalo, že je tam časť dát, ku ktorým sa celý svet nemôže dostať. Veľmi to poškodzuje medzinárodnú spoluprácu,“ dodáva Venhart.

Potvrdzuje to aj bývalý minister školstva Juraj Draxler. „Ak sa na Ústave experimentálnej fyziky v Košiciach vypnú počítače, kde sa zhromažďuje časť dát z LHC (Large Hadron Collider), primárne to nepoškodí slovenské, ale zahraničné pracoviská.“

Od augusta preto prevádzkovali techniku v Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach z vlastného rozpočtu. To spôsobilo, že im nezostali peniaze na výplaty zamestnancov. „Situácia na experimentálnom ústave je zúfalá,“ tvrdí Venhart. Predsedníctvo SAV sa preto rozhodlo zakročiť a poskytlo pre ústav zálohu 48-tisíc eur.

Podobná situácia je aj v ďalšom centre, na bratislavskom „matfyze“, kde majú prisľúbené peniaze vo výške 25 až 27 percent zo zmluvne dohodnutej sumy. To však nestačí ani na zaplatenie energie už spotrebovanej na prevádzku počítačovej siete.

CERN výskum chváli, ministerstvo hodnotí ako slabý

Slovensko je od roku 2006 v CERN-e zapojené ešte v jednej spolupráci nazvanej ISOLDE. Tímu, ktorý vedie Venhart, sa v rámci toho podarila netradičná vec – získali vlastný experiment v CERN-e. Presadili sa v konkurenčne náročnom prostredí tak, že dostali pridelený čas na urýchľovači. „Neviem, či niektorá z okolitých krajín má takýto vlastný experiment, ale napríklad Maďarsko a Česko určite nie. Je to doména krajín ako Nemecko, Veľká Británia či Švédsko, je to jednoducho prvá svetová liga,“ vysvetľuje Martin Venhart.

Problém však je, že za tento projekt neplatíme to, čo sme sa ako štát zaviazali. Konkrétne, ministerstvo školstva neuhradilo ročný príspevok 30-tisíc eur. „Do dnešného dňa to nebolo uhradené a mojej skupine bolo poskytnutých presne nula finančných prostriedkov,“ tvrdí Venhart.

Ešte pred rokom pritom sedel Venhart na tlačovej konferencii ministerky po boku Lubyovej, aby verejnosti prezentoval úspechy experimentu. Dnes už posudzuje ministerstvo Venhartov projekt inak. „Na zasadnutí Národného výboru pre CERN tvoreného odborníkmi bol hodnotený najslabšie spomedzi štyroch domácich projektov s tým, že vedecký tím ISOLDE ukončuje prácu na súčasnej výskumnej téme a budú si hľadať nové zamerania.“

CERN zjavne hodnotí experiment slovenskej skupiny opačne, čo sa prejavilo nedávno, keď bolo potrebné prehodnotiť všetky projekty, pretože na práce na urýchľovači bolo pridelených viac hodín, ako bolo reálneho času. Skupina fyzika Venharta nedávno dostala rozhodnutie, podľa ktorého im čas „nezosekajú“. Naopak, pre dobré výsledky im odporučili žiadať o rozšírenie experimentu.

Na Slovensku bola minulý rok aj šéfka CERN-u Fabiola Gianotti. Počas jej návštevy komisia ECFA, teda Európska komisia pre budúce urýchľovače, ocenila výskum v rámci projektu ISOLDE. Odporučila aj slovenským politikom, aby zabezpečili kontinuálnu podporu pre tím, ktorého výsledky sú „medzinárodne uznávané“.

Čo vlastne tím Venharta v CERN-e robí? V rámci experimentu vyrobili vlastné zariadenie, spektrometer Tatra, pri ktorom vďaka originálnemu technologickému riešeniu získali pred konkurentmi veľký náskok. V spektrometri totiž použili namiesto plastovej pásky, ktorú doteraz používali konkurenti, pásku z kovu, ktorú pripravili vedci z Fyzikálneho ústavu SAV. „Získali sme až taký veľký náskok, že sme to ani sami nečakali. Ale konkurenti nespia, pracujú a dobehnú nás,“ vysvetľuje Venhart.

Teraz teda platí, že pre zastavené peniaze nemôžu do CERN-u fyzici vycestovať a projekt stojí. Podľa Venharta už narazili na hranicu možností spektrometra a potrebujú nájsť nové riešenia. Navyše, svoje práce v CERN-e nemôžu dokončiť ani mladí študenti a doktorandi.

Pridanou hodnotou slovenských tímov v CERN-e je podľa Venharta aj to, že tam pracujú kolektívy mladých ľudí. „Priemerný vek môjho riešiteľského kolektívu je 37 rokov,“ približuje. Na Fakulte matematiky, informatiky a fyziky UK je asi 50 študentov a mladých ľudí, ktorí spolupracujú s touto prestížnou vedeckou organizáciou. Pre mladých študentov je CERN magnetom, ktorý ich priťahuje k vede. Venhart vysvetľuje, že v CERN-e bolo obhájených šesť bakalárskych prác, ale len tri diplomové. Študenti mu totiž utekajú do zahraničia. „Rozutekajú sa nám a bez nich nemáme budúcnosť. Toho sa bojím.“

Podľa ministerstva sa už platiť CERN-u neoplatí

Ministerstvo školstva tvrdí, že „CERN je najdrahšou zahraničnou vedeckou spoluprácou Slovenska, ktorá každoročne stojí našich daňových poplatníkov približne šesť miliónov eur na členských poplatkoch.“ Ďalej odpovedá, že sa snaží uhrádzať tieto sumy, ale náklady rastú rýchlejšie než rozpočtové krytie, ktoré má na tieto účely k dispozícii. „S ohľadom na situáciu štátneho rozpočtu a viazanie prostriedkov nebolo zatiaľ možné tieto náklady pokryť v plnej výške.“ A preto žiadalo aj ministerstvo financií, aby im pridali.

Ministerstvo zahraničných vecí však tvrdí, že rezort školstva im nedal vedieť, že ich záväzky voči CERN-u nie sú kryté. Rezort zahraničných vecí je totiž gestorom aj vedeckých medzinárodných spoluprác a preto uviedol, že ak školstvo nemá dosť financií, má povinnosť rokovať s ministerstvom financií pri tvorbe rozpočtu na ďalšie obdobie. Avšak dodáva, že „nedostalo žiadnu žiadosť od rezortu školstva o podporu pri rokovaní s rezortom financií a ani indíciu, že ich finančné záväzky voči uvedenej organizácií nie sú kryté.“

Ministerstvo školstva dáva na členské poplatky v medzinárodných vedeckých organizáciách približne 11 miliónov eur a tvrdí, že oblasť fyzikálneho výskumu pohlcuje až 90 percent. „Nezostávajú prostriedky na iné vedné odbory, ktoré sú tiež veľmi perspektívne a potrebné,“ tvrdí ministerstvo.

Bývalý minister školstva Juraj Draxler tvrdí, že experimenty v CERN-e sú jednoznačne dôležité. „Neplatíme experimenty, ktoré si niekto len tak vymyslí, hodnotia ich aj medzinárodné komisie či panely,“ pripomína. Keďže sme väčšinou súčasť širšej medzinárodnej spolupráce, podľa Draxlera našimi problémami ohrozujeme pracoviská po celej Európe aj mimo nej.

Ministerstvo však nechalo bez odpovede, prečo vedcom neposkytlo žiadne vysvetlenie k nezaplateným poplatkom v CERN-e. Fyzik Venhart tvrdí, že nemajú v rukách žiadne rozhodnutie ministerstva. „Ak sa ministerstvo rozhodne, že náš výskum už táto krajina podporovať nechce, je korektné nám to vopred oznámiť, aby sme sa minimálne pokúsili nájsť finančné prostriedky inde,“ tvrdí. Dodáva, že predseda SAV už v lete adresoval ministerke list, v ktorom ju žiadal o vysvetlenie, a doteraz nedostal žiadnu odpoveď.

To potvrdzuje aj bývalý minister školstva Draxler: „Najhoršie je, že nikto nevie, čo sa deje. K ministerke sa prakticky nikto z vedného prostredia nedostane, úradníci tiež veľmi nekomunikujú. Takže nikto nevie, kde je presne problém, prečo nastal a či sa v dohľadnej dobe vyrieši.“ Draxler dodáva, že vo všeobecnosti sa dá každá medzinárodná spolupráca prehodnotiť. „Ale situácia, že sa len tak zastaví financovanie v celom spektre zmlúv, od členského poplatku po jednotlivé experimenty, to je veľmi neobvyklé,“ hovorí.

Nie je to pomsta, hovorí ministerstvo

Fyzik Martin Venhart bol pred rokom jedným z piatich vedcov, ktorí ministerke Lubyovej adresovali otvorený list v súvislosti s konfliktom spojeným s transformáciou SAV. V liste jej vedci odkázali, že stratila ich dôveru, nereprezentuje záujmy slovenskej vedy a vyzvali ju na odstúpenie.

Venhart sa nechce vyjadrovať k tomu, či stopku na financie pre jeho výskum vníma ako pomstu. Hovorí však, že jeho možnosť rokovať s ministerstvom je nulová. „Som tam neprijateľný človek,“ dodáva.

Juraj Draxler osobný motív pripúšťa. „Martin Venhart je jediný, komu ministerstvo stoplo peniaze úplne, ostatné pracoviská dostali po čase aspoň polovicu. To zrejme treba dať do kontextu s tým, že bol pred časom jedným zo signatárov vyhlásenia za jej odstúpenie. Iný dôvod si ťažko predstaviť,“ komentuje Draxler.

Ministerstvo to však popiera a tvrdí, že podpora projektu nesúvisí s osobou Venharta. Dokazuje to aj tak, že podporilo projekty dvoch výskumníkov, Vladimíra Bužeka a Michala Nováka, ktorí tiež pred rokom vyzývali ministerku na odchod.

CERN-u by som veril viac ako APVV

Ministerstvo pri výskumoch v CERN-e kritizuje aj to, že financovanie ide mimo štandardných grantových schém, cez ktoré žiadajú peniaze ostatní vedci. Tvrdí, že 350-tisíc eur dáva ministerstvo na financovanie domácich aktivít pre vedcov s výskumom v CERN-e. „Ide o nesystémový mechanizmus, keď sa domáci základný výskum v jednej oblasti hradí priamo zo štátneho rozpočtu bez zohľadnenia súťažného princípu a odborného hodnotenia,“ tvrdí ministerstvo.

Juraj Draxler v tomto prípade obchádzanie grantových schém za problém nepovažuje, keďže do projektov v CERN-e sú zapojené špičkové pracoviská, ktoré keby neboli dosť kvalitné, do konzorcií vo Švajčiarsku ich ani neprijmú. „To isté platí pri jednotlivých experimentoch, tie musia schváliť orgány konzorcia. Tým by som ja osobne veril viac ako niektorým panelom v APVV,“ komentuje to Draxler. Dodáva, že v západných krajinách je bežné, že peniaze na výskumné projekty sa nerozdeľujú len cez jednu národnú schému, zvlášť, ak ide o takúto špecifickú oblasť.