Denník N

Kto zradil november 1989? Privilegovaná vrstva, ktorá mala chrániť slobodu a rovnosť v právach

Reťaz študentov pred Úradom vlády SSR na Gottwaldovom námestí (dnešnom Námestí slobody) v Bratislave 7. decembra 1989. Podujatie zorganizoval Celoslovenský koordinačný výbor vysokoškolákov. Foto – TASR
Reťaz študentov pred Úradom vlády SSR na Gottwaldovom námestí (dnešnom Námestí slobody) v Bratislave 7. decembra 1989. Podujatie zorganizoval Celoslovenský koordinačný výbor vysokoškolákov. Foto – TASR

Väčšina slovenskej spoločnosti je aj po 30 rokoch v rôznej miere utláčaná menšinou.

Hádal som sa pred nejakým časom s priateľom o homosexuáloch. Zvyšoval hlas, keď hovoril, že sú hrozbou pre ľudstvo, a ja som si vyčítal, že ho nedokážem priviesť k rozumu. Vzápätí mi prišla na um námietka, ktorá sa podľa môjho názoru nedala odbiť.

Obaja sme totiž patrili v novembri 1989 k zakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu. „Keď sme stáli na tribúne v mene slobody a ľudských práv pre všetkých, stáli sme tam aj za práva homosexuálov, hoci sme si to vtedy možno ešte neuvedomovali,“ povedal som.

Jeho odpoveď ukončila naše priateľstvo, lebo zahrmel: „Ja som na tribúne za homosexuálov nestál!“

Myslím na jeho nahnevanú vetu často, lebo vyvoláva otázku: Kto sa v novembri 1989 okrem gejov ešte nezmestil do vtedajšej predstavy o právach a slobode? Čo podstatné nám uniklo pri našich úvahách o slobode? A ako sa dá jedným dychom hlásiť sa k odkazu Novembra a zároveň ho popierať?

Ako sa nepodarila odluka cirkvi od štátu

Je pravda, že pred 30 rokmi sme veľmi nepremýšľali o tom, aký hlboký dosah má predstava slobody a rovnosti práv pre každého. Podvedome sme vychádzali z našich debát, z ktorých sa zdalo byť jasné, že sloboda jednotlivca je prirodzený stav, ktorý sa automaticky obnoví pádom komunistického režimu.

To nás viedlo napríklad aj k tomu, aby sme žiadali „dôslednú odluku cirkví od štátu“. Chceli sme, aby si veriaci boli rovní s neveriacimi, keďže v komunistickom režime boli ateisti ich utláčateľmi.

Dnes je zrejmé, že naša predstava o slobode bola v rozpore s tým, ako si ju predstavovali samotné cirkvi, najmä katolícka. Od okamihu, keď sa štát menil na demokratický, už o odluku od neho nestála. Naopak, od toho okamihu sa usiluje mať v ňom výsadné postavenie na úkor neveriacich v presvedčení, že toto postavenie je oprávnené, lebo reprezentuje väčšinu.

Rovnako sme sa mýlili, keď sme považovali za samozrejmé, že po páde komunistického režimu si v slobode budú rovní so Slovákmi aj príslušníci národnostných menšín. Národná

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Teraz najčítanejšie