Príbeh zo sýrskej diaľnice M4
Koho brutálne ukameňovali? Hevrin Chalaf, Kurdku, modernú ženu alebo političku strany s príznačným názvom Budúcnosť Sýrie?
Niečo viselo vo vzduchu, tak sme sa v lete ’89 vybrali s deťmi do DDR k moru. Plachetnicu nám zamkli reťazou, aby sme neemigrovali do Švédska. To už cez Maďarsko utekali a v Prahe sa cez plot nemeckej ambasády škriabali stovky ľudí, a keď legalizovali ich odchod na Západ, padol Berlínsky múr. Do Novembra ostávalo iba niekoľko dní.
Zavládol bezhraničný optimizmus. Strihal sa ostnatý drôt, Campanellov Slnečný štát, Morova Utópia aj Kráľovstvo nebeské boli na dosah. Niekto dobehol vo vzornej pohraničnej obci Devín k sochárovi, ktorý pracoval so železom, že či nemá nožnice na drôt. Mal. Nezmyselné slovné spojenie železná opona odišlo do minulosti, len v divadlách ostali skutočné protipožiarne železné opony.
Churchill v pamätiach napísal, ako v jedno káhirské popoludnie, medzi dúškami cigarového dymu, niekoľkými ťahmi pera vytvorili nové hranice. Ľudstvo chce veriť v rozprávkové konce.
Čo všetko sa narozprávalo po prvej svetovej vojne o večnom mieri, na konferencii v Sèvres v dvadsiatom roku Kurdom sľúbili štát. Aj po druhej vojne,
