Denník N

Magda Vášáryová: Tradičná rodina nikdy neexistovala, je to len súčasť hybridnej vojny o moc

Magdaléna Vášáryová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Magdaléna Vášáryová. Foto N – Tomáš Benedikovič

V spoločnosti je asi len desať percent hrdinov. Netreba sa povyšovať nad tých zvyšných 90 percent, pretože chcú, aby prežili, napríklad kvôli deťom alebo rodičom. Lenže vo chvíli, keď sa rozhoduje, kam bude spoločnosť smerovať, je to zničujúci pomer, myslí si Magda Vášáryová.

Ženské práva modernizujú spoločnosť. Žiadna spoločnosť, kde ženy nepracujú a nie sú vzdelané, sa nevyvíja. Najspokojnejšia spoločnosť je tam, kde sú šance žien a mužov vyrovnané, stačí sa pozrieť do Škandinávie, vraví politička a herečka Magda Vášáryová.

Ďalším nástrojom boja v hybridnej vojne sa stávajú vzťahy medzi mužmi a ženami schovávané do príťažlivých pojmov ako tradičná rodina. Útoky trollov budú podľa Vášáryovej smerovať na ženy, ktoré žiadajú rovnoprávnosť, a na tých mužov, čo nezávislosť a samostatnosť žien podporujú. Predsedníčka najstaršieho slovenského ženského spolku Živena v rozhovore pre český Deník N hovorí aj o sile strachu či stereotypoch v politike.

Prečo je práve tradičná rodina nástrojom boja proti nezávislosti žien?

Možno preto, že tradičná rodina neexistuje a nikdy neexistovala. To je romantický termín, ktorý často presadzujú tí, čo majú takých tradičných rodín hneď niekoľko. Napríklad na Slovensku máme politickú stranu Sme rodina, ktorú vedie slobodný muž, ktorý má desať detí s deviatimi ženami.

Tak odkiaľ sa to vzalo?

Možno majú na mysli modernú nukleárnu rodinu, kde otec, mama a deti žijú v paneláku, pretože dedinská rodina sa skladala z detí, starých rodičov, rodičov, prastarých rodičov. Ale to nie sú prevažujúce modely rodín v histórii.

Veď po prvej svetovej vojne bola tradičná rodina babička, matka a deti, pretože muži odišli na celé roky na vojnu. Vtedy ženy dokázali, že môžu muža nahradiť v mnohých povolaniach – nemali na výber. A aj vďaka tomu potom pre ne bolo jednoduchšie presadiť si volebné právo. Napriek tvrdeniam univerzitných profesorov, že majú príliš malý mozog.

Tradičná rodina je mama, otec a dve deti, nie?

Podľa toho, z ktorej doby tú tradíciu beriete. V starom Grécku bola tradičná rodina s otrokmi a ženy, pokiaľ neboli bohyne, sa v nej nevyskytovali. Alebo kresťanské nepoškvrnené počatie, keď Mária ako panna a svätý Jozef vychovávajú dieťa Boha. Alebo je tradičná rodina tá, ktorá mala pri deťoch pestúnku?

Ja som napríklad vyrastala v rodine dvoch vzdelaných rodičov, ktorí chodili do práce, a mala som svoju vlastnú pestúnku, čo bolo vtedy bežné. V tradičných rodinách sa o deti starali pestúnky, a aby matky nemuseli dojčiť, mali k nim dokonca svoje dojky. Túto tradičnú rodinu ale tí páni asi nemajú na mysli, že? Ten termín je len malomestský romantický konštrukt, ktorý v podstate nikdy nebol väčšinový.

Komu také poňatie rodiny vyhovovalo?

Skôr komu vyhovuje dnes. Môžete ním mlátiť ženy po hlave.

A vzbudzovať v nich pocity viny?

Presne.

Nemali sa v takom usporiadaní deti lepšie?

To nemyslíte vážne. Nikdy v histórii ľudstva sa rodičia nevenovali deťom toľko ako teraz. Tvrdenie, že sa rodičia dnes dosť nevenujú deťom, je rovnaký výmysel ako tradičná rodina.

Nebolo zvykom, aby sa rodičia s deťmi učili alebo obchádzali krúžky, ak vôbec chodili do školy. Dievčatá sedeli doma. Môj otec sa ma vždy koncom augusta opýtal, či som mala nejaké vysvedčenie.

Dnešná škola vyžaduje, aby rodičia nahradili pedagogicky vyškolených pracovníkov a učili sa s deťmi doma ďaleko nad rámec toho, čo sú rodičia schopní deti naučiť. Preto dnešná škola neslúži na vyrovnávanie životných šancí, naopak, utvrdzuje spoločenské rozdiely.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Vedieme rovnakú vojnu, len inak

Ako vnímate hybridnú vojnu, ktorej súčasťou sa podľa vás stane postavenie žien v spoločnosti?

Kedysi mala vojna rytierske pravidlá. Vyhlásila sa, profesionálni žoldnieri bojovali medzi sebou, ľud stál na nejakom kopci a pozeral sa. Vojny zrejme ľudstvo potrebovalo, preto ich

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie