Maďarská politika na Slovensku už pripomína brexit

„Spolupatričnosť je náš brexit. Ak by sme starostlivo pozbierali vyhlásenia, sľuby a hrozby maďarských strán a hnutí z posledných mesiacov a sledovali ich taktické manévre a tanečné kroky, upadajúcu ochotu voličov ísť k urnám by nedokázala vzkriesiť ani vízia zániku národa či predložené lákadlo lobistickej sily v parlamente. Doterajšie rokovania bez akejkoľvek úrovne, prístup považujúci voliča za kus h… (copyright Jaroslav Haščák, zdroj záznam Gorily) nedokáže kompenzovať žiadne úsilie vyvíjané v závere kampane. A maďarský volič na Slovensku stojí so spustenými nohavicami uprostred žihľavy a len žmurká. Čaká, až ho loď snov odvezie na prázdniny,“ charakterizoval minulý týždeň veľmi výstižne pohyby na maďarskej politickej scéne na Slovensku komentátor Szilárd Sánta z denníka Új Szó.

A to ešte nepoznal najnovší vývoj, keď predsedníctvo SMK neschválilo zmluvu, ktorú krvopotne po mesiacoch rokovaní táto strana uzatvorila s Mostom-Híd.

O tom, prečo to predsedníctvo SMK urobilo, sa v menšinovom prostredí určite budú viesť dlhé a vášnivé diskusie. Komplexný obraz možno verejnosť nedostane nikdy, najmä ak sa výroky, kroky a motivácie mnohých maďarských politikov na Slovensku stali takými neprehľadnými a navzájom si často protirečiacimi, ako vidíme posledný rok.

Podobný scenár ako v Sedmohradsku a vo Vojvodine

Pravdepodobne to pritom bude pomerne jednoduché a hlavne na tom nebude nič nové. Samotné vypovedanie dohody je vlastne menej prekvapivé ako to, že k nej vôbec došlo. Pre vedúcich politikov oboch strán bola dohoda prejavom maximálneho zúfalstva a nebyť ich existenčného ohrozenia, asi by sa nikdy nedohodli.

Dnes však mnohým z nich ide doslova o prežitie. Most je v podstate schránková firma zameraná iba na to, aby získala vplyv na celoštátnej úrovni. Nemá skutočne fungujúce nižšie stranícke štruktúry a nie je hlbšie zakotvená v maďarskej komunite. Mimo parlamentu, bez celoštátneho vplyvu a dnes už aj bez akejkoľvek vízie či pozitívneho imidžu nemá pred sebou dlhšiu budúcnosť.

SMK je síce pevne zrastená s maďarskou komunitou, ktorú na miestnej úrovni väčšinou ovláda, no jej hlavný sponzor Viktor Orbán stráca trpezlivosť so stranou trvale neschopnou dostať sa do parlamentu. Zdá sa čoraz pravdepodobnejšie, že novozniknuté menšinové strany ako Spolupatričnosť a Maďarské fórum sú pokusom Budapešti vytvoriť novú stranícku štruktúru, ktorá prevezme väčšinu SMK, časť Mosta a hlavne väčšinu voličov oboch strán.

Podobne to napokon Fidesz s väčším či menším úspechom skúšal aj v prípade maďarskej menšiny v Sedmohradsku či vo Vojvodine. Nová, mladšia a dôveryhodnejšie pôsobiaca generácia politikov s čiastočne vynovenými heslami má byť schopná zaujať aj tých, ktorých doterajšie vedenie SMK stratilo alebo nikdy nedokázalo osloviť.

Súčasťou tohto scenára je však aj to, že aspoň časť politikov a vedenia SMK definitívne vypadne z hry. Nie preto, lebo by voči Orbánovi neboli rovnako lojálni a servilní ako ich potenciálna náhrada, ale jednoducho preto, lebo sú príliš neschopní. Nová strana Spolupatričnosť mala pravdu, keď minulotýždňovú dohodu Mosta a SMK vo svojom vyhlásení okomentovala slovami, že „spoločná kandidátka nemôže byť záchranným člnom pre skrachovaných politikov“. Zavádzala však v tom, že svoju kritiku adresovala Bélovi Bugárovi a jeho blízkym. To isté platí pre vedenie SMK a dokonca aj pre politikov, ktorí z oboch strán už stačili prejsť k Spolupatričnosti.

Dohoda s Mostom bola podľa všetkého zúfalým pokusom časti vedenia SMK dokázať svoju užitočnosť a tým sa zachrániť. Lenže sa pritom zásadne prepočítala. Neodhadla správne zámery veľkého vodcu národa v Pešti a ani to, čo si vychovala z vlastných voličov.

Most bol od svojho vzniku hlavným terčom nevyberavých útokov zo strany SMK, bugárovci boli politikmi a najmä médiami mimoparlamentnej strany označovaní za tých najhorších grázlov, zradcov, zapredancov a korupčníkov. Most sa podobných útokov väčšinou zdržal, takže mohol k dohode pristupovať so svojím povestným pragmatizmom.

Vedeniu SMK sa však teraz s úrokmi vrátilo to, čo voličom roky tlačilo do hláv. Veľká časť strany, jej širšieho vedenia, miestnych štruktúr i voličov neprejavila očakávanú ochotu na náhly názorový premet a odmietla spojenectvo s tými, s ktorými sa doteraz kamarátiť nesmeli. K spokojnosti neprispel ani zákulisný intrigánsky spôsob, akým bola dohoda vyrokovaná. Bolo až príliš jasné, že ide skutočne len o účelovú taktiku, ktorá má strany dostať do parlamentu bez akéhokoľvek programového či hodnotového obsahu.

Pokrytecká požiadavka

Odhadovať ďalší vývoj je dnes ťažké. Po odmietnutí dohody z minulého týždňa je však veľmi nepravdepodobné, že by SMK a Most dospeli k nejakej novej. SMK síce tvrdí, že je stále otvorená rokovaniam aj s Mostom, ale do tých sa podľa jej predsedníctva musia zapojiť všetky maďarské strany. Teda vrátane Maďarského fóra a Spolupatričnosti, ktorá je už od tohto týždňa riadne zaregistrovanou politickou stranou. Lenže Spolupatričnosť spoluprácu podmieňuje tým, že na prípadnej spoločnej kandidátke nebude Bugár, ktorého kritizuje za jeho podporu vlády Smeru a SNS.

To je jednak dosť pokrytecká požiadavka od niekoho, kto sám nemá problém s Orbánovým režimom, hlavne však akúkoľvek spoluprácu s Mostom úplne vylučuje. Vládna strana sa nemôže vzdať svojho najznámejšieho politika, ktorý síce mnohých voličov odpudzuje, no zostávajúci voliči Mosta stranu volia práve kvôli Bugárovi.

Most by navyše bol v širšej spolupráci maďarských strán vo veľmi nevýhodnej pozícii. Bez ohľadu na to, že má spomedzi maďarských strán stále najvyššie preferencie, v ich spolku by zostal sám proti ostatným. Spolupatričnosť je predsa iba SMK s vynovenou fasádou.

Vyzerá to tak, že nielen radikálnejšie krídlo SMK, ale aj skutočné vedenie strany sídliace v Budapešti a nové maďarské strany blízke SMK a Fideszu sa vrátili k taktike, o ktorej sa hovorilo ešte donedávna. Podľa nej je najdôležitejším cieľom údajnej maďarskej spolupráce definitívna likvidácia Mosta. SMK, Fidesz a spol. hrajú na to, že ak osamotený Most nezíska päť percent, mimo parlamentu strana bugárovcov rýchlo zanikne.

Maďarským voličom potom nezostane nič iné než sa vrátiť k jedinej strane, ktorá im zostane a ktorá medzitým vznikne zlučovaním SMK a Spolupatričnosti. Zdá sa, že tento cieľ je pre Orbána a jeho podriadených na Slovensku taký dôležitý, že preň pokojne risknú aj to, že sa do parlamentu nedostane ani SMK a Spolupatričnosť.

Oni si na to už koniec koncov zvykli a ďalšie štyri roky čiastočne obnovená/premenovaná strana s podporou Fideszu v opozícii prežije. Hlavné je, že bez Mosta a ďalších rušivých elementov sa môže ako jediná relevantná maďarská politická sila na Slovensku pokojne pripravovať na voľby, ktoré prídu po tých budúcoročných.