Učebnica náboženstva žiakov učí o kultúre smrti, KBS v tom problém nevidí

Ôsmaci si tento rok v nových učebniciach náboženstva prečítajú aj to, aký je rozdiel medzi „kultúrou života“ a „kultúrou smrti“. Kým tá prvá chráni život ľudí od počatia až po prirodzenú smrť, tá druhá je jej opakom a šíri sa potratmi, eutanáziou, antikoncepčnou mentalitou, umelým oplodnením a ideológiou rodovej rovnosti.

„Jej cieľom je vlastný hmotný blahobyt, nezdravý individualizmus, konzumizmus, ekonomická efektivita života zabúdajúca na ozajstné vzťahy medzi ľuďmi,“ píše sa v učebnici, ktorá vyšla tento rok. Jej autorom je Tibor Reimer.

Na učebnicu náboženstva na Facebooku upozornila stránka Zolko. Podľa admina stránky ide o knihu, z ktorej sa učí náboženstvo na štátnej škole v Ružinove. Citácia je pôvodne z učebnice určenej pre veriacich západného obradu, teda bežných rímskokatolíkov. Tú istú časť obsahuje aj kniha určená pre veriacich z východnej cirkvi, do ktorej na Slovensku patrí napríklad gréckokatolícka cirkev.

Za takéto učebnice zaplatilo ministerstvo školstva viac ako 45-tisíc eur, celkový náklad tohto vydania je takmer 10-tisíc kusov.

Je obsah učebnice vhodný pre deti na základnej škole? Ministerstvo školstva na to odpovedá, že v podstate nemá možnosť ovplyvňovať, čo sa v knihách určených na hodiny náboženstva píše. Nevyberá autora knihy, ani jej recenzentov a nevstupuje ani do ich obsahu. Ministerstvo je totiž viazané takzvanou Vatikánskou zmluvou, ktorú v roku 2000 podpísal vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ).

Biskupi vyberajú obsah, ministerstvo platí

Ako teda vzniká učebnica náboženstva a ako sa dostane až k žiakom? Výberové konanie na autora učebnice vyhlasuje Konferencia biskupov Slovenska (KBS).

Prihláseným autorom zašlú popis zákazky, lehotu a obsah. Ich návrhy posudzuje odborná výberová komisia, ktorú zostaví kresťanské vydavateľstvo Spolok sv. Vojtecha v Trnave a Katolícke pedagogické a katechetické centrum. Práve tieto dve inštitúcie majú v rukách tvorbu učebníc náboženstva a vyberú autora.

Ten zostaví učebnicu, ktorú posúdia dvaja recenzenti. Na základe ich posudkov katechetické centrum vypracuje návrh schvaľovacej doložky, ktorú posunie Konferencii biskupov. Pri bežných školských učebniciach schvaľovaciu doložku vydáva ministerstvo školstva.

KBS túto doložku prerokuje, schváli a pošle ministerstvu školstva, ktoré už len učebnicu zaradí do národného registra učebníc a zaplatí vydanie knihy.

„Keďže všetky školské učebnice musia spĺňať kvalitatívne kritériá, je prirodzené, že učebnice určené na vyučovanie katolíckeho náboženstva podliehajú recenzii katolíckej cirkvi,“ tvrdí hovorca KBS Martin Kramara.

Náboženstvo je povinne voliteľný predmet. Rodič sa môže rozhodnúť, či dieťa prihlási na náboženstvo alebo napríklad etickú výchovu. Nespokojným rodičom, ktorí nesúhlasia s tým, aby sa ich deti učili o „kultúre smrti“, preto ministerstvo školstva odkazuje, nech sa prehlásia na etickú výchovu.

„Predpokladáme, že ak sa rodič rozhodne, že jeho dieťa bude zapísané na vyučovanie náboženstva, vyznáva určité kresťanské hodnoty, ktoré reprezentuje Konferencia biskupov Slovenska. V prípade, ak rodič nesúhlasí so spôsobom, akým sú tieto kresťanské hodnoty prezentované v učebnici náboženstva, môže zapísať svoje dieťa na predmet etika,“ tvrdí ministerstvo školstva.

KBS vyučovanie náboženstva bez vplyvu štátu označuje za výdobytok novembrovej revolúcie. „Vyučovanie náboženskej výchovy na školách, do obsahu ktorej priamo nezasahuje štát, je okrem iného výdobytkom zápasu o slobodu a demokraciu,“ tvrdí Kramara. „Je nám ľúto, že slobodu, ktorej dosiahnutiu predchádzalo prenasledovanie, väznenie, ba aj mučenie predstaviteľov katolíckej cirkvi, sa niektorí opakovane pokúšajú napádať.“

Pojem „kultúra smrti“ podľa neho prvý raz použil pápež Ján Pavol II. v roku 1995 v encyklike Evanjelium života (Evangelium Vitae) a je v poriadku, že sa nachádza aj v učebnici náboženstva. „Encyklika je pápežský dokument, ktorý je súčasťou učenia katolíckej cirkvi. Pri vyučovaní katolíckej náboženskej výchovy, samozrejme, pokladáme za legitímne používať katolícke učenie založené na pápežskom dokumente,“ vysvetľuje Kramara.

Školská inšpekcia potrebuje povolenie cirkvi

Na učebnicu náboženstva na Facebooku reagovali aj opoziční politici. Podľa poslanca Branislava Gröhlinga (SaS) rozdeľuje ľudí. „Náboženstvo a etika sú súčasťou škôl. Obidve by mali vštepovať mladému človeku isté hodnoty. A obdive to môžu robiť dobre. Ale nemali by sa uchýliť k šíreniu nezmyslov, rozoštvávaniu ľudí či hanlivému označovaniu iných názorov,“ napísal na sociálnej sieti. „Povedať, že niekto zastáva akúsi ‚kultúru smrti‘, je silná káva,“ dodal.

Učebnica si podľa neho navyše protirečí, pretože bojuje proti interrupciám a zároveň aj proti antikoncepcii. „Ale prilepiť k tomuto všetkému ešte aj rovnosť mužov a žien a označiť to za ‚kultúru smrti‘ je hodné konšpiračného plátku, nie učebnice,“ tvrdí Gröhling.

Evanjelický kňaz a kandidát na europoslanca za PS/Spolu Ondrej Prostredník označil obsah učebnice za „fundamentalistickú teóriu“ a „neprípustné kastovanie ľudí“.

Na Facebooku upozornil aj na to, že hodiny náboženstva nepodliehajú kontrole Štátnej školskej inšpekcie tak ako iné hodiny. V zmluve s Vatikánom sa skutočne píše, že inšpekcia sa môže vykonať až „po dohode s príslušnou vrchnosťou katolíckej cirkvi“.

Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová hovorí, že „vrchnosťou“ je buď biskup, alebo osoba, ktorú poverí vydávaním takýchto povolení.

Učebnica náboženstva obsahuje aj cvičenia, ktoré si môžu žiaci na hodine alebo doma vypracovať. Jedno z nich nadväzuje na príbeh o Noemovej arche a o tom, že Boh na zem zoslal potopu ako odplatu za ľudskú neresť.

„Na základe práce s článkami a fotografiami z tlače napíš, ktoré hodnoty sú hodné toho, aby prežili, a hodnoty hodné utopenia,“ znie jedno z cvičení.

Kramara vyjadril prekvapenie, že sa médiá zaoberajú obsahom, ktorý na sociálnych sieťach šíria „osoby neustále útočiace na katolícku cirkev“, a dávajú im svoj priestor.

„Kultúra smrti“ u nás nie je novinkou

Pojem „kultúra smrti“ slovenskí biskupi použili už v roku 2013 v pastierskom liste, v ktorom oceňovali organizátorov Pochodu za život v Košiciach, na ktorý prišlo viac ako 50-tisíc ľudí.

V liste vtedy napísali že „kultúru smrti“ reprezentujú jednotlivci, médiá aj politici, ktorí spochybňujú takzvanú tradičnú rodinu, prípadne ju chcú meniť.

„Rozvratom rodiny sa znehodnocuje ľudské šťastie, ktoré práve v nej nadobúda pozemskú dokonalosť. Ohrozuje to život a nastoľuje sa kultúra smrti,“ čítali kňazi pred šiestimi rokmi v predvianočnom období v kostoloch po celom Slovensku.

„Kultúra smrti skutočne ohrozuje existenciu národa. Pri takom ohrození predošlé generácie neváhali umierať za ochranu vlasti. Od nás sa ešte taká veľká obeta nežiada, ale žiada sa, aby sme boli ostražití,“ upozorňovali veriacich biskupi v pastierskom liste.

V učebnici náboženstva sa v pozitívnom duchu spomína aj Pochod za život.

Pojem „kultúra smrti“ sa pomerne často používal aj počas kampane pred referendom o právach LGBTI ľudí v roku 2015. Cirkev a konzervatívni kresťanskí aktivisti týmto pojmom označovali tých, ktorí boli presvedčení, že páry rovnakého pohlavia by mali mať rovnaké práva ako heterosexuálne páry.