Denník N

10 zvyškov socializmu v slovenských mestách

Od Nežnej revolúcie prešlo vyše štvrťstoročia, ale v niektorých slovenských mestách to vyzerá ako v skanzene socializmu.

Na pokyn sme sa radovali a oslavovali aj masových vrahov. Po komunistoch tu zostalo mnoho sôch, dve dokonca priamo pred Úradom vlády.

Smutná realita… Ako keby spoločnosť stratila pamäť na všetko zlo, ktoré komunistický režim a jeho socialistická fáza u nás so sebou priniesli, a nostalgicky spomína len na dobro, na výdobytky socializmu, ktoré mnohým ľuďom pripomínajú stále možno aj tie názvy ulíc či pamätníky,“ zareagoval Tibor Ujlacký, hovorca Ústavu pamäti národa, na názvy ulíc, kosáky a kladivá na pamätníkoch a množstvo sôch predstaviteľov bývalého režimu v mestách.

Ujlackého neprekvapuje apatický postoj verejnosti. Tí, ktorí si pamätajú, postupne vymierajú, a mladým to často nič nehovorí, lebo nepoznajú súvislosti a symboly vnímajú ako súčasť histórie.

„Niet sa čomu diviť. Ak sú ľudia v minulosti rôznym spôsobom spojení s bývalým komunistickým režimom opäť na čele a ľuďom to nevadí, tak čo tam už po nejakej ulici, soche či tabuli,“ dodal.

Ústav pamäti národa stráži pamäť národa, hovorí Ujlacký, aby aj nasledujúce generácie vedeli, čo bol komunizmus a aké zločiny napáchali komunisti a Štátna bezpečnosť na mnohých našich spoluobčanoch.

„Je nádej, že ak to bude poznať a vedieť nová generácia, raz aj tieto relikvie bývalého režimu nadobro zmiznú z ulíc a skončia kdesi v depozitoch,“ konštatoval Tibor Ujlacký.

Súdruh Čulen pred Úradom vlády

Socha Mareka Čulena pred Úradom vlády SR. FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Socha Marka Čulena pred Úradom vlády SR. Foto N – Tomáš Benedikovič

Socha Marka Čulena v nadživotnej veľkosti stojí priamo pred Úradom vlády. Komunistického funkcionára odtiaľ nedostala ani petícia občanov pred vyše desiatimi rokmi.

Čulen bol jedným zo zakladateľov komunistického hnutia, oddaný boľševik a povstalec. Po vojne a komunistickom prevrate v roku 1948 sa dostal do najvyšších orgánov komunistickej strany, bol povereníkom poľnohospodárstva SNR v 50. rokoch a nesie zodpovednosť za osudy desaťtisícov roľníkov počas násilnej kolektivizácie. Pravicový politik Ondrej Dostál pred niekoľkými rokmi vyhlásil pre agentúru SITA, že Čulenova socha patrí do múzea zločinov komunizmu, nie na námestie.

Čulenov bronzový pomník odhalili na námestí Slobody v Bratislave v roku 1978. Sochy mal aj v Brodskom a v Senici, ale tie po roku 1989 odstránili.

Súdruh Šmidke v Ružinove

Šmidkeho socha v Bratislave. FOTO - supissoch.sk
Šmidkeho socha v Bratislave. Foto – supissoch.sk

Socha komunistu Karola Šmidkeho v ružinovskom parku prežila azda všetko. Snahy o jej odstránenie aj nájazdy vandalov. A vyzerá to tak, že prežije aj spoločnosť Andreja Hlinku, ktorého busta je tam tiež. Niekdajší park súdruha Šmidkeho je už dnes Hlinkov, ale socha zostala.

Povstalec Šmidke sa stal po vojne členom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a zastával významné vládne aj stranícke funkcie. Tá istá komunistická strana, ktorej ideológiu presadzoval, ho v 50. rokoch zomlela: kolegovia ho obvinili z „buržoázneho nacionalizmu“ a odložili ho na post riaditeľa podniku Tesla Bratislava. Po smrti ho v roku 1987 rehabilitovali a získal titul Hrdina Československej socialistickej republiky.

Otec socialistického realizmu Jilemnický

Jilemnického socha v Čadci už bola odstránená a potom opäť revitalizovaná. FOTO - TASR
Jilemnického sochu v Čadci už odstránili a potom opäť revitalizovali. Foto – TASR

Socha otca socialistického realizmu na Slovensku Petra Jilemnického pôvodne stála v parku v Čadci, po revolúcii ju odstránili a ležala v areáli technických službách, ale neskôr ju revitalizovali. Dnes je súčasťou Matičného námestia v Čadci.

Zakladateľa socialistického realizmu v slovenskej literatúre Petra Jilemnického označujú za talentovaného spisovateľa, ktorý sa v protiklade s prvotným expresionizmom po návrate zo Sovietskeho zväzu oddal propagandistickej socialistickej tvorbe. Dva roky v krajine sovietov a Zuniaci krok je smutné čítanie o kráse stalinského boľševizmu a kladných stránkach kolektivizácie.

Jilemnický zomrel v Moskve, kde pôsobil na československom veľvyslanectve ako kultúrny atašé.

Oddanosť strane

Bratislavská socha s bizarným posolstvom. FOTO - supissoch.sk
Bratislavská socha s bizarným posolstvom. Foto – supissoch.sk

Socha Oddanosť strane na Mamateyovej ulici v Bratislave vznikla v roku 1982. Muž z kameňa má kosák a kladivo na srdci aj vo výraze. Pieskovcovú poctu komunistickej strane vytvoril Ján Hučko ml.

Radosť na politickú objednávku

Takzvaná Litvajka pred Banskou Bystrickou. FOTO N - Dano Vražda
Takzvaná „Litvajka“ pred Banskou Bystrickou. Foto N – Dano Vražda

Socha ženy na štrnásť metrov vysokom podstavci pred Banskou Bystricou sa pôvodne volala – ťažko povedať prečo – Odkaz SNP nášmu radostnému dnešku, a potom skrátene Radosť. Banskobystričania si ju pomenovali „Litvajka“ podľa komunistickej funkcionárky Eleny Litvajovej.

Sochu inštalovali na politickú objednávku krátko pred plánovaným príchodom Brežneva a Husáka do Banskej Bystrice. 

Justičné orgány – Trenčín

Mozaika na Okresnom úrade v Trenčíne. FOTO - Wikimedia
Mozaika na Okresnom úrade v Trenčíne. Foto – Wikimedia

Dekoračná mozaika z roku 1978 na budove okresného súdu v Trenčíne má všetko, čo socializmus demonštroval navonok. Otcovia so šťastnými deťmi na rukách, matky ťažko povedať s čím, slnko, klasy a nad tým všetkým bdejú svalnatí robotníci s kladivami a ozbrojení strážcovia svetlých zajtrajškov.

Kosák a kladivo na Okresnom úrade Prešov

Okresný úrad v Prešove skrýva na priečelí kosák a kladivo. FOTO N - Dano Vražda
Okresný úrad v Prešove skrýva na priečelí kosák a kladivo. Foto – vetrelciavolavky.cz

Na budove okresného úradu v Prešove ešte aj dnes vidno veľký kosák a kladivo. Úradníci tvrdia, že ten pôvodný v minulosti odstránili. Kosák a kladivo na budove vôbec nevnímajú. Keď sme im poslali fotografiu, išli sa pozrieť a tvrdili, že kosák a kladivo tam nevidia, hoci budova vyzerá tak ako na fotografii.

Pamätník osloboditeľom – Košice

Košický Pamätník osloboditeľom. FOTO - TASR
Košický pamätník osloboditeľom. Foto – TASR

Pamätník osloboditeľom postavili na košickom námestí v roku 1945 sovietski vojaci, hoci nápis hovorí, že je od Košičanov. Odvtedy sú na ňom kosáky a kladivá a okrem iného aj nápis „Sláva Červenej armáde“. Košičanom, ktorí si pamätajú okupáciu mesta v roku 1968 „ruskými zbraňami“, to až také slávne nepripadá a žiadali odstránenie symbolov z pamätníka.

V roku 2010 ukradli z pamätníka takmer všetky symboly. Členovia Socialistického zväzu mladých ich tam vrátili zlatou farbou.

Pamätník osloboditeľom – Prešov

Pamätník osloboditeľom majú aj v Prešove. FOTO N - Dano Vražda
Pamätník osloboditeľom majú aj v Prešove. Foto – postoy.sk

Pamätník osloboditeľom na prešovskom námestí odhalili v roku 1945. Postavili ho podľa návrhu sovietskeho kapitána. Kosáky a kladivá vyvolávajú diskusie. Niektorí volajú po ich odstránení, iní to považujú za „obrazoborectvo“.

Mladí „kádeháci“ navrhujú pamätník presunúť z námestia do mestského cintorína, kde sú pochovaní vojaci. Na mieste pamätníka osloboditeľov navrhujú inštalovať sochu koňa, ktorý je symbolom mesta.

Fontána Družba

Gottwaldove námestie už sa volá ina, zmizla aj socha Gottwalda, ale Fontána družby, i keď nefunkčná, tu stále dominuje. FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Gottwaldovo námestie sa už volá inak, zmizla aj socha Gottwalda, ale fontána Družby – hoci nefunkčná – tu stále dominuje. Foto N – Tomáš Benedikovič

Fontána Družba je od roku 1980 najväčšou fontánou v Bratislave. Dominantou je deväťmetrový nerezový kvet lipy uprostred kruhového bazéna, takmer „päťdesiatky“.

Na pôvodnom Gottwaldovom námestí stála aj jeho veľká socha, ale tú už odstránili. A pravdepodobne rovnako skončí aj fontána. Magistrát v minulosti tvrdil, že oprava fontány by vyšla na milión eur, takže si vedel predstaviť námestie aj bez nej. Keď fontána Družba ešte fungovala, spotrebovala ročne približne dvetisíc kubických metrov vody.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie