Denník N

Populistická politika vedie ku globálnemu prepadu

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Ak sa bude situácia svetovej ekonomiky ďalej zhoršovať, vládam už nezostane veľa munície: dlhy sú obrovské a úrokové miery veľmi nízke.

Autor je americký politológ a novinár
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Nepokojmi v Tunisku sa pred deviatimi rokmi začala na Blízkom východe séria pouličných protestov, ktorá dostala meno Arabská jar a ktorá prevrátila región hore nohami. Počas niekoľkých posledných týždňov som mal dojem, akoby sa niečo podobné rozbiehalo po celom svete. Od Čile cez Libanon a Irak po Indiu sme svedkami štrajkov, pochodov a nepokojov. Má táto jeseň protestov nejaký spoločný prvok, ktorý všetky udalosti spája?

Na prvý pohľad sa zdá, že politika za všetkými týmito hnutiami sa od seba líši. Ale všetky majú spoločné to, že sa dejú na znepokojivom pozadí, ktorým je koniec ekonomického rastu. V priebehu posledného roka Medzinárodný menový fond ostro skresal svoj odhad na tento rok a varoval, že „globálna ekonomika zažíva synchronizované spomalenie“ rastu, ktorý dosahuje „najslabšie tempo od globálnej finančnej krízy.“

Všetci spomaľujú

Keď sa rast zastaví, zvyšuje sa hnev, ktorý pociťuje zvlášť stredná trieda. Tá má pocit, že ju žmýkajú, zúri pre korupciu a nerovnosť a má tiež schopnosť dať svoj hnev najavo. Pozrite sa napríklad na Čile, kde zvýšenie cestovného v santiagskom metre viedlo k najhorším pouličným protestom za posledné desaťročia. Tieto nepokoje sa však dejú v atmosfére vyšumených očakávaní. Nie je to tak dávno, čo bolo Čile hviezdnou ekonomikou Latinskej Ameriky. Tamojšie hospodárstvo rástlo v deväťdesiatych rokoch šesťpercentným a začiatkom storočia štvorpercentným tempom. Lenže v posledných piatich rokoch bol priemerný ročný rast len dve percentá. A MMF znížil svoj odhad pre Latinskú Ameriku ako celok z dvoch na 0,2 percenta.

Tento prepad sa však netýka len tohto regiónu. V Libanone, kde sa protesty konajú tiež, spadol rast na nula percent. Zasiahlo to dokonca aj najbohatšie krajiny sveta. Fondový manažér Jose Luis Daza poznamenáva, že krajiny G-7 rástli v poslednom desaťročí polovičným tempom ako v predchádzajúcich dvoch dekádach. A to aj napriek tomu, že mnohé centrálne banky znížili úrokovú mieru na historické minimum. Nemecko, ktoré je európskym ekonomickým motorom, sa podľa tamojšej centrálnej banky možno už dostalo do recesie.

Nacionalizmus a etatizmus

Prečo sa to deje? Príčin je množstvo a okolnosti sú všade iné, lenže v posledných niekoľkých rokoch sme boli po celom svete svedkami nárastu populizmu a nacionalizmu, s ktorými prichádzajú aj krátkozraké opatrenia, čo brzdia dlhodobý rast.

Nie je to len problém demokracií. Čína bola po Amerike druhým najsilnejším zdrojom ekonomickej vitality. Ale odkedy sa v roku 2013 stal prezidentom Si Ťin-pching,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie