Denník N

Výber úradníkov na okresné úrady: Priveľa administratívy, primálo záujemcov

Nové nastavenie výberových konaní prináša podľa prednostov posun v odpolitizovaní okresných úradov. Zároveň však svojou byrokratickou náročnosťou komplikuje už tak neľahkú situáciu. Na pozície v štátnej správe sa hlási málo záujemcov. 

Veronika Prachárová je riaditeľka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)

Okresný úrad je miestom dennodenného kontaktu občana so štátom. Zastavíte sa tam, keď potrebujete riešiť veci súvisiace so živnostenským podnikaním, katastrom či priestupkami. Táto skúsenosť často formuje náš pohľad na kvalitu štátnych služieb. Potrebujeme správnych ľudí na správnych miestach.

Slovensko bolo dlhé roky kritizované (napríklad aj OECD) za postupy pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých pozícií. Hovorilo sa najmä o nejasných pravidlách či politických vplyvoch. Na úradoch dokonca neexistovali jednotné postupy, čo umožňovalo prijímanie úradníkov na základe rôznych kritérií. Väčšina úradov nemala vypracované ani len štandardy hodnotenia pri osobných pohovoroch.

K zásadným zmenám prišlo prijatím ostatného zákona o štátnej službe, ktorý zaviedol povinné výberové konania spolu s ich štandardizáciou a elektronizáciou. My sme sa pozreli na to, čo tento zákon priniesol na úrovni okresných úradov.

Menej politických vplyvov, veľa transparentnosti a priveľa administratívy

Vo výskumných rozhovoroch s viac ako desiatkou prednostov a prednostiek zaznelo, že výberové konania pomohli k depolitizácii. Prispel k tomu najmä spôsob skladania komisie, jasné postupy a transparentnosť. Bonusom podľa prednostov je, že výberové konania predstavujú „dobrý signál smerom k verejnosti“.

Ich uskutočnenie sa však spája s množstvom administratívnych povinností. Napríklad, ak chcú na okresnom úrade vyhlásiť výberové konanie, musia dostať súhlas z ministerstva vnútra. Získanie reakcie trvá týždne – a v extrémnych prípadoch mesiace.

Počas rozhovorov sa pravidelne opakovalo, že toto zdržanie spôsobuje veľké problémy: „…nám sa uvoľní pracovné miesto a nevieme ho práve kvôli tým papierovačkám v priebehu troch mesiacov obsadiť.“ Treba dodať, že výberové konania sa momentálne musia uskutočniť aj na miesta, ktoré sa uvoľnili iba dočasne – z dôvodu materskej dovolenky či čerpania služobného voľna.

Predstavme si modelovú situáciu, na katastrálnom odbore v menšom meste pracuje jeden vkladár – náhle sa dostane mimo služby. Keďže prednosta musí týždne čakať iba na súhlas na spustenie výberového procesu, okresný úrad má problém fungovať.

A predstavme si, že modelová situácia bola realitou – ako to vyzeralo? „Celé to, o čom je kataster, a tá jedna veľká časť, ktorá sa týka vlastníckych vzťahov, bola ochromená. Čiže my, ako štát, sme neposkytovali občanom službu, za ktorú platia dane. Nemal kto rozhodovať.“

Problém však nemusí byť len v procesoch, ale aj v záujme o pozície v štátnej správe.

Už len jedna, dve generácie?

Ako sme informovali už vlani, prednostovia a prednostky často poukazujú na nedostatok uchádzačov či zvyšujúci sa vek zamestnancov.

Tento rok zazneli opäť podobné vyjadrenia: „Opakovali sme niekoľko výberoviek len preto, že sme nemali žiadneho uchádzača.“ A jeden príklad za všetky: „Teraz budeme mať ukážku toho, či sa nám prihlási geodet. Geodeti sa vôbec zasmejú. V súkromnej sfére má pomaly za jeden deň zarobené to, čo má tu ako mesačný plat. Je nemysliteľné, aby sme takto obsadzovali miesta odborníkmi. Milión päť výberových konaní a skúšok. Ja budem šťastná, keď to nejaký dôchodca zoberie na pár mesiacov.“

Nízke platové ohodnotenie v porovnaní so súkromným sektorom, vysoké odborné nároky a často nevyhovujúce pracovné podmienky môžu v budúcnosti situáciu ešte zhoršovať.

Dáta obavy nevyvracajú

Na základe informácií z registra výberových konaní bolo na okresných úradoch medzi 6. júlom 2017 a 25. aprílom 2019 vyhlásených 1937 výberových konaní.

Ako prebiehali? Na jednu pracovnú pozíciu sa hlásili v priemere iba dvaja uchádzači. V okresoch Poltár, Myjava, Revúca či Pezinok jedna osoba.

Uvedené trendy sa v čase nemenili, a to aj napriek desaťpercentnému rastu platov úradníkov v roku 2019. Problém s atraktivitou pozícií teda pretrváva.

Paradoxne, najviac sa ľudia zaujímali o najmenej často otváranú pozíciu hlavného referenta s platom 505 eur (2,9 uchádzača na jedno miesto). Rovnako lákavý bol aj najlepšie platený post s mzdou 856 eur (2,7 uchádzača na jedno miesto).

A naopak – o koho mali najväčší záujem okresné úrady? Vo viac ako pätine prípadov hľadali úradníkov na kataster, nasledovali odbor starostlivosti o životné prostredie (14,9 percenta) a pozemkový a lesný odbor (12,7 percenta).

Čakajú nás lepšie časy?

Na okresných úradoch sa plánuje výrazná optimalizácia procesov. Podľa informácií od prednostov už čoskoro nebudú potrebovať súhlasy na vyhlásenie výberového konania od ministerstva vnútra, keďže bude presne určený počet funkčných miest a zaradenie zamestnancov do príslušných platových tried „Tým, že bude štruktúra úradu striktne daná, tak v podstate už súhlas na obsadzovanie nebudeme potrebovať.“

K zmene pravdepodobne dôjde aj pri výberových konaniach na pozície, ktoré sa uvoľnili len dočasne – napríklad z dôvodu materskej dovolenky. V Národnej rade je momentálne v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorý udelí takýmto prípadom výnimku a nebude musieť dôjsť k uskutočneniu výberového konania.

Kompetentní sú si asi vedomí súčasných obmedzení a problémov a pracujú na odstránení aspoň časti z nich. Celkovo by sa uvedenými krokmi mali skrátiť procesy súvisiace s výberom úradníkov, otázkou však ostáva, či bude postupom času z koho vyberať.

Na kvantitatívnej analýze spolupracoval Juraj Kačur.
Projekt Moderná štátna správa – Profesionalizácia na miestnej úrovni je realizovaný s podporou Fondu pre transparentné Slovensko Nadácie Pontis.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie