Denník N

Nemôžeme si dovoliť segregovať rómske deti

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Slovensku hrozí súdny spor, ktorý nám pripomína, že mrháme naším ľudským aj ekonomickým potenciálom.

Juraj Hipš a Vladimír Šucha sú gestori koalície PS/SPOLU pre vzdelávanie

Európska komisia pred dvoma týždňami zdvihla voči Slovensku varovný prst. Dôvodom je podozrenie z diskriminácie vo vzdelávaní detí z marginalizovaných rómskych komunít. Rovnaký prístup ku vzdelaniu bez ohľadu na sociálny pôvod je pritom základným predpokladom pre úspešnú integráciu detí z chudobného prostredia.

V Leicestri vo Veľkej Británii je škola, ktorá sa volá Babington Academy. Navštevujú ju aj deti rómskych rodičov, ktorí sa odsťahovali zo Slovenska či z Česka. Kým doma často chodili do špeciálnych škôl alebo tried, tak na tejto škole mnohí z nich nielen prospievajú, ale môžu sa dostať aj na špičku svojej triedy. Rozdiel je v prístupe školy k rómskym deťom a v podpore, ktorá sa jej pedagógom dostáva. Príbehy detí, ktorým sa začne dariť, keď sa odsťahujú, sú pre nás veľkou inšpiráciou snažiť sa rozvíjať potenciál každého mladého človeka.

Na Slovensku je 10,5 percenta žiakov na bežných základných školách z marginalizovaných rómskych komunít. V špeciálnych triedach ich však už v roku 2009 bolo až 60 percent.

63 percent rómskych detí na Slovensku sa vzdeláva vo väčšinovo rómskych triedach. Po Bulharsku je to druhý najvyšší podiel v EÚ. Len približne tretina rómskych detí navštevuje materské školy, základnú školu ukončia dve tretiny a medzi vysokoškolákmi a vysokoškoláčkami ich je menej než jedno percento.

Až 80 percent učiteľov a učiteliek si pritom nemyslí, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia by sa mali vzdelávať v špeciálnych triedach alebo školách. Sťažujú sa však na to, že pre prácu s týmito deťmi im chýba metodická podpora a asistenti.

Komisia stupňuje tlak

Európska komisia poslala Slovensku odôvodnené stanovisko („reasoned opinion“), v ktorom nás žiada, aby sme dodržiavali spoločné pravidlá ohľadom rovnakého zaobchádzania s rómskymi žiakmi a žiačkami.

Komisia sa opäť snaží reagovať na dlhotrvajúci problém, na ktorý už mnoho rokov upozorňuje nielen zahraničie, ale aj domáca odborná komunita, vrátane Štátnej školskej inšpekcie. Tá v Správe o úrovni výchovy a vzdelávania v školskom roku 2017/2018 konštatuje, že „v štyroch školách organizácia vyučovania vykazovala znaky segregácie zriadením oddelených tried pre žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a tiež priestorovým vyčlenením šatní a oddeleným stravovaním“.

Tomuto kroku v roku 2015 predchádzalo konanie Európskej komisie voči Slovensku pre podozrenie z porušenia Smernice Rady o rasovej rovnosti. Slovenská vláda má teraz dva mesiace, aby reagovala a prijala príslušné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia postúpiť tento prípad Súdnemu dvoru EÚ, ktorý rozhodne o tom, či porušujeme spoločné zásady Únie.

Nespravodlivosť, ale aj stratený potenciál

Tento hroziaci súdny spor nám pripomína, že mrháme ľudským aj ekonomickým potenciálom Slovenska. Prepadáme sa do pasce generačnej chudoby – ak vaši rodičia neskončili základnú školu, tak je veľká šanca, že ju nedokončíte ani vy. Školy treba podporiť v tom, aby dokázali vzdelať všetky deti, a tým im otvorili dvere k lepšej budúcnosti.

Riešenia pritom poznáme. S viacerými odborníkmi a odborníčkami sme ich zhrnuli aj v našom programe Bod zlomu. Patria medzi ne: komplexné sociálne štipendiá, systematická desegregácia škôl a služieb, plán ranej starostlivosti, zmeny diagnostických procesov, na základe ktorých sa rozhoduje o pridelení do špeciálnych škôl, metodicko-pedagogická podpora učiteľov a učiteliek zameraná aj na prácu so žiakmi a žiačkami zo sociálne znevýhodneného prostredia, väčší počet pedagogických asistentov a asistentiek, jazykovú podporu žiakov a žiačok, pre ktorých nie je slovenčina prvým jazykom, zapojenie rómskych rodičov do školských procesov aj aktivity neformálneho vzdelávania v marginalizovaných komunitách.

Podobne ako v celom organizme školstva, nemali by sme hľadať jedno všeobjímajúce opatrenie či rozprávať o veľkých reformách. Zmena si bude vyžadovať množstvo malých, premyslených a overených krokov, ktoré zaberú viac než jedno volebné obdobie. Čím neskôr zakročíme, tým ťažšie a drahšie bude riešenie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie