Denník N

Poníženie, hanba, súcitné pohľady – aké to je, keď si váš partner nevie odpustiť flirt s inými

Ilustračné foto - Flickr.com/Attila Schmidt
Ilustračné foto – Flickr.com/Attila Schmidt

Hana svojho partnera bránila ešte aj vtedy, keď ju začali kamarátky pozývať s podmienkou, že príde bez neho.

Spoločenské podujatia, ale aj menšie strenutia v kruhu priateľov boli od istého času pre Hanu nepríjemnými zážitkami, hoci samu seba považuje za osobu, ktorá sa rada zabáva a stretáva s ľuďmi. Príčinou bol jej vtedajší partner.

„Veľmi som si s ním rozumela, bol vtipný, v mnohom som sa na neho mohla spoľahnúť, na rozdiel od mojich predchádzajúcich priateľov neriešil, koľko času trávim v práci. Mala som tušiť, že v tom bude háčik. Môj priateľ bol, nazvime to, až príliš spoločenský,“ opisuje Hana.

Prejavovalo sa to tak, že všade kam prišli, začal flirtovať s inými ženami. Bolo mu jedno, či boli slobodné, zadané, či to boli Hanine kamarátky, kolegyne z práce, alebo ženy, ktoré nikdy predtým nestretla. „V tomto bol skutočne demokrat,“ smeje sa dnes Hana.

Vtedy jej však nebolo do smiechu. „Najprv mi to nedochádzalo. Nie som ten typ partnerky, čo keď príde s partnerom do spoločnosti, drží sa ho ako ‚repíč‘ a trvá na tom, aby sa od nej ani nepohol. To, že hádzal komplimenty a vedel konverzovať prakticky o všetkom, mi imponovalo. S predchádzajúcim partnerom som sa totiž rozišla aj preto, že bol prílišný domased,“ hovorí Hana, ktorá v tom čase pracovala v reklamnej agentúre a tam bolo súčasťou práce aj chodiť na podujatia, kde sa dali stretnúť noví klienti, umelci, ľudia z brandže.

Keď jej kamarátky hovorili, že jej partner je tak trochu „lepkavý“ a od sladkých rečí prechádza aj k dotykom, vyhovárala im to. „Úprimne, o jednej z nich som si myslela, že si to vymýšľa, aby bola zaujímavá, a u druhej som to prikladala tomu, že málokedy bola na večierkoch dlho triezva. Dnes by som sa za to najradšej prefackala.“

Buď on, alebo ty

Netrvalo dlho a o Haninom partnerovi si začali ženy rozprávať, že je síce sprvu šarmantný, ale nevie pochopiť, kde sú hranice. Niečo začala registrovať aj Hana.

„Boli to také poznámky typu: Super, že prídeš na večierok, rada ťa uvidím a berieš aj partnera? Keď som odpovedala, že jasné, nadšenie sa vyparilo. Stalo sa mi aj také, že som dostala pozvanie na jednu večeru, kde mi povedali, že bez partnerov, prišla som tam a všetci tam partnera mali. Keď som sa hostiteľky pýtala, čo to má byť, povedala mi, že niektorí ľudia majú s mojím partnerom problém. Na večeri som nezostala. Ešte stále som ho bránila.“

O probléme s ním samozrejme hovorila. On sa obhajoval, že je taká žoviálna povaha, že jej je verný a že tým ženám sa to páči, veď čo by sa inak toľko škerili. Hana bola do neho zamilovaná, chcela si vzťah udržať, a tak vždy uverila jeho prísľubom, že sa bude krotiť. Nechcela počúvať, keď jej blízki hovorili, že ju verejne ponižuje, že keď sú spolu, za celý večer sa jej ani trochu nevenuje.

„Moja mama je stará škola a stále mi hovorila, že takéto flirtovanie je forma nevery a že to mám rýchlo ukončiť, než sa popálim,“ hovorí Hana. Jej sa zdalo, že keby ju partner chcel naozaj podvádzať, tak by robil všetko preto, aby nevzbudil podozrenie, teda by takto otvorene na seba neupozorňoval.

Párový terapeut Boaz Lunsky si myslí, že označiť flirt za neveru je trochu prisilné. Podľa neho je podstatné, ako funguje partnerský vzťah a ako sa na flirtovanie pozerajú obaja partneri.

„Ak sa dohodnú, že je to v poriadku, tak je to ich vec. Problém nastáva, ak jeden z dvojice flirtovanie začne používať na ponižovanie druhého, na to, aby v ňom vyvolával žiarlivosť. A ak ten druhý naozaj žiarli a trápi ho to, signalizuje to, že tomu partnerovi úplne nedôveruje a v jeho konaní hľadá viac, ako tam možno je. Čiže summa summarum – ak flirtujú ľudia žijúci v monogamnom vzťahu, je to pomerne prekérna záležitosť a myslím si, že skôr či neskôr z toho bude konflikt. Ak ide o otvorený vzťah, situácia je celkom iná,“ vysvetľuje.

Nedá sa to dlho vydržať

Lunsky má rád citát od svetovo uznávanej párovej terapeuetky Esther Perelovej, podľa ktorej by podstatou flirtovania malo byť to, že je nevinné. Ak sa nevinnosť stratí, nastáva problém.

Pre Hanu bolo bodom zlomu, keď videla, že jej partner napriek sľubom s flirtovaním neprestáva. „Na jednom odovzdávaní cien vybehol po manželke môjho šéfa a bolo to veľmi nepríjemné. Aj spoločensky, aj pracovne. V tom čase som s ním bola tehotná už vo vysokom štádiu. V ten večer ma tam nechal postávať samu a obletoval iné ženy. Vtedy som sa asi prvý raz v živote cítila ako chudera, normálne som cítila súcitné pohľady, ktoré ku mne ľudia vysielali. Cestou domov sme mali vážnu debatu v aute. Už som ani nemala silu kričať. On povedal, že ma v živote nepodviedol a že sa nemieni zmeniť, lebo taký je. Ja som mu povedala, že už to ďalej nebudem znášať,“ opisuje rozchod.

Hana dnes žije sama, má päťročnú dcéru. S jej otcom sa stretáva, keď si ju „odovzdávajú“. „Je mi to smiešne, aj som mu to hovorila, ale on skúša svoje frázičky ešte aj na mňa, hoci dobre vie, že u mňa už s tým neuspeje,“ hovorí Hana.

S odstupom času jej jeho flirtovanie príde skôr trápne, ale uznáva, že keď spolu žili, bolo to často neznesiteľné. „Myslím, že každá žena máva obdobia neistoty. Nie je si istá sebou, svojím výzorom, tým, či je dosť úspešná, či má partnera, ktorý je jej oporou a je preňho jediná. Ak sa v tejto fáze dá dokopy s mužom, čo svoju pozornosť rozdáva na viacero strán, nerobí to dobrotu a ťažko sa to prehliada.“

Hana hovorí, že v jej rozhodnutí skončiť vzťah s týmto mužom bola čiastočne aj ženská solidarita. „Nemohla som zniesť, ako si potom doma z tých žien, čo ich obletoval, robil žarty.“

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie