Denník N

Nedeľná nekázeň: Boh sa už človekom stal, kedy sa stane človek človekom

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kto chce naozaj Ježiša nasledovať, musí mať špinavé srdce – teda nesmie sa báť zašpiniť tým, čo druhí prežívajú, čo ich trápi, čím žijú.

Som fanúšik skupiny Elán a tá má pesničku s názvom – Jedenáste prikázanie, lásku nezabiješ. Pridali tak ku klasickým desiatim Božím prikázaniam ešte jedno. Zo života. V Biblii máme aj osem blahoslavenstiev, kde Ježiš pojmami blahoslavení ste, čiže šťastní, dáva človeku cestu. Jedno z nich – Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha – sa dá prerozprávať aj na špinavé srdce – čiže srdce používané, nie sterilné, nie umelé. Každý kto sa chce riadiť Evanjeliom, musí byť blízky človeku, jeho svetu, musí smrdieť človečinou a nesmie sa báť zašpiniť problémami, starosťami a svetom toho druhého. V cirkevnom prostredí vznikla nebezpečná tendencia chcieť byť umelý, sterilný, čistý. To všetko naznačuje len prázdnotu. Boh nás nepovolal, aby sme boli umelí, bez života, ako odporné antibakteriálne mydlo, ktoré je síce čisté, ale ničí každú formu života.

Vypočuť si druhého človeka a byť mu blízko v jeho problémoch znamená „zašpiniť“ svoje srdce jeho ťažkosťami, opotrebovať svoj srdcový sval. Ktorá mama by bola šťastná, ak by jej deti boli stále čisté? Je rada, ak prídu domov ufúľané, lebo je to znakom toho, že sa hrali, že skúmali svet, že sa učili, že rástli, že sa stávali ľuďmi.

Hlavne v zbožných kruhoch sa stalo populárne byť „čistým“. Najmä pri všetkých aktuálnych kauzách strčiť hlavu do piesku ako pštros. K ničomu sa nevyjadrovať, „nerýpať“ do horúcich tém, tváriť sa, akoby témy bežného človeka neexistovali, a zachovať si svoju čistotu. Paradoxne Ježiš za svojho pozemského života postupoval presne opačne. Išiel priamo k ľuďom. Najviac času trávil s ľuďmi, ktorými ostatní pohŕdali. Až špičky národa krútili hlavou – to nevie, do akého domu vstúpil? Keby bol prorok, vedel by, aká je to žena, čo sa ho dotýka… celé evanjelium je o jeho „zašpinení“ sa problémami ľudí. A to už od začiatku jeho verejného účinkovania, od jeho krstu v Jordáne, ktorý teda nie je žiadna čistučko trblietavá voda, ale riadne špinavá voda plná bahna a nečistôt. Hlavne, že na všetkých našich zbožných gýčovitých obrázkoch je tá voda krásne modručká. Je to typický trend človeka aj tak si veci vymaľovať, ako on chce.

Kto chce naozaj Ježiša nasledovať, musí mať špinavé srdce – teda nesmie sa báť zašpiniť tým, čo druhí prežívajú, čo ich trápi, čím žijú. Nemôže žiť vo svojom umelom hrade, kde mu sluhovia vyčistia každú smietku, aby nevidel nič škaredé. V Indii bolo jedno kráľovstvo kde mladému princovi neukazovali žiadnych starých, chorých, chudobných alebo inak postihnutých ľudí. Chceli, aby jeho pohľad bol „čistý“ – bol obklopený len krásou, mladosťou, bohatstvom – tak ho chceli pripraviť na úlohu kráľa. A výsledok bol katastrofa. Opak je pravdou, nesmieme byť antibakteriálnym mydlom, lebo bude naše vnútro síce čisté, ale prázdne.

Veľmi ma povzbudilo gesto novozvoleného kardinála, čo si svoj kríž nechal zhotoviť z člna, na ktorom sa utečenci plavili za lepším životom. Použil špinavé drevo a hrdzavý klinec namiesto zlatého kríža, ktorý síce sa trblieta, je čistý, ale jeho význam je prázdny. Vyjadril tak svoje smerovanie byť blízko človeku, byť blízko jeho svetu, byť blízko jeho trápeniam.

Blahoslavenstvo – blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha – sa často v dejinách zneužívalo aj na zdôrazňovanie úplnej sexuálnej sterility, pričom čistota v biblickom zmysle je oveľa bohatší pojem a naznačuje dobré, štedré a otvorené srdce pre druhých ľudí. A už ma unavuje tá neustála snaha zbožných ľudí v spovediach len po čistých myšlienkach. Akoby nič iné neexistovalo. Skôr sa treba pri spytovaní svedomia pýtať: Som dostatočne „špinavý“? Zaujímal som sa o to, čo trápi a čím žije bežný človek?

Bol som svedkom situácie, keď za farárom prišiel človek, ktorý napísal knihu o háklivej téme, a ten keď videl nadpis, ani sa s ním nebavil, neľudsky škaredo ho odbil, lebo chcel ostať „čistý“. Možno príde do neba s čistými rukami, ale tie ruky budú zúfalo prázdne.

Boh sám sa neváhal „zašpiniť“ ľudským svetom. A my sa bojíme. Nakoniec je Boh najväčším človekom a je oveľa ľudskejší, ako sme my. Niekde po ceste sme stratili svoju ľudskosť. Boh sa už človekom stal, kedy sa stane človek človekom?

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nedeľná nekázeň

Komentáre

Teraz najčítanejšie