Denník N

Maďarský múr nahneval srbského premiéra: Nebudeme žiť v Osvienčime

Takto sa rozstrihávala železná opona na rakúsko-maďarskej hranici. Teraz bude stáť nové oplotenie na druhej strane Maďarska. Foto: TASR-archív
Takto sa rozstrihávala železná opona na rakúsko-maďarskej hranici. Teraz bude stáť nové oplotenie na druhej strane Maďarska. Foto: TASR-archív

Dvadsaťpäť rokov odvtedy, čo si bývalé krajiny východného bloku vydobyli slobodu, má byť stredná Európa na hranici s Maďarskom oddelená od Balkánu plotom. Ten má zabrániť utečencom prekročiť hranice so Srbskom.

Slovensko a Maďarsko  v posledných týždňoch spája podobne odmietavý prístup k utečencom. V oboch prípadoch k tomu dopomohli politici, ktorí sa často vyjadrujú proti kvótam navrhnutým Úniou.

Budapešť prekvapila nielen nenávistnými bilbordmi, ktoré odkazujú utečencom, aby nebrali prácu Maďarom, ale najnovšie aj štvormetrovým plotom proti utečencom. Už sa hovorí aj o konkrétnom rozpočte a rozmeroch bariéry, ktorá má zastaviť ľudí utekajúcich pred vojnami a chudobou do Maďarska.

Oplotenie sa spomína napriek tomu, že „národná konzultácia“ ešte nie je uzavretá.

Arabskí bankári áno, utečenci nie

Diskurz je pritom v maďarskej spoločnosti rozporuplný. Napriek tomu, že vážne vyhlásenie pripomína časy Berlínskeho múra či  elektrinou napustené oplotenia okolo socialistických krajín, kde mnoho ľudí prišlo o životy, maďarskí novinári si našli cestu, ako si z premiéra opäť uťahovať.

Tú im poskytol sám, keď na stretnutí s arabskými bankármi, ktoré sa udialo súbežne s diskusiou o hraničnej stene, suverénne prezentoval Maďarsko ako otvorenú krajinu.

Z jeho vyhlásení vyberáme to najlepšie: „Ak si chcete vybrať hotel v Budapešti, najjednoduchšie si nájdete taký, ktorý má arabského majiteľa.“  V tomto prípade mu to však neprekáža, pretože „Maďarsko je otvorená a priateľská krajina“ a „každého tu vítame s úctou“. Nakoniec vyslovil túžbu po tom, aby sa títo ľudia (títo bankári) začlenili do maďarskej spoločnosti, a prejav zakončil morálnym poučením: „Kto sa v dnešnom svete uzatvorí do seba, určite prehrá.“

beszéd1

Maďarský premiér má slabosť na arabských bankárov, ktorí vo veľkej miere prispievajú k vylepšovaniu maďarskej ekonomiky, ale arabskí a akíkoľvek iní utečenci mu prekážajú. Natoľko, že ich chce oddeliť múrom.

Počas vrelého prejavu pre bankárov toto na inej tlačovej konferencii potvrdil minister zahraničia Péter Szijjartó, Orbán pred dôležitými obchodnými partnermi o svojich plánoch pomlčal.

Čo im prekáža na Grécku, aj my tam dovolenkujeme

Orbán sa k vlne odporu proti nenávistným plagátom a národnej konzultácii, ktorá sa v Maďarsku rozbehla hneď po štarte nenávistnej kampane, vyjadroval už v piatok 12. júna v programe verejnoprávneho rádia Kossuth.

Vtedy ešte návrh výstavby oplotenia nebol verejný. Počas 180 minút povedal napríklad aj to, že je najdôležitejšie utečencov držať mimo hraníc Európskej únie, preto by malo byť povinnosťou Srbov ich zadržať, a nie Maďarov. Schengenské hranice by nijako neobmedzoval, dôležité je uzatvoriť tie vonkajšie.

Maďarský premiér zároveň považuje za absurdné, keď sa hovorí, že Grécko pre imigrantov nie je bezpečnou krajinou. „Veď tam chodí dovolenkovať polovica Európy,“ povedal podľa portálu 444.hu. 

Vo vysielaní tiež povedal, že veľká väčšina Maďarov „národnú konzultáciu“ podporuje a je len malý počet tých, ktorí plagáty ničia a stavajú sa proti vládnej kampani.

Odporcov polícia odvádza v putách. Jeden z nich, ktorého zatkli pre premaľovaný bilbord, povedal pre Népszabadság, že sa k nemu správali ako k vrahovi. Ľudí, ktorí organizovane ničia nenávistné plagáty, označil Orbán za „malú, ale hlasnú menšinu“.

175 kilometrov dlhá neznášanlivosť

Je mnoho múrov a plotov v histórii, ktoré boli postavené s podobným cieľom, väčšinou však nie v časoch mieru a málokedy v „demokracii“.

Tá sa v Maďarsku už dlhší čas spochybňuje, najviac však odvtedy, čo premiér pred kancelárkou Angelou Merkelovou hovoril nahlas o svojej predstave neliberálnej demokracie.

Historické múry, ktoré mali odohnať nepriateľa, spája jeden výrazný detail. Nikdy nezabrali. Od čias Rímskej ríše a Limes Romanus, ktoré nakoniec barbari pokorili, cez Čínsky múr, po oplotenie, ktoré malo chrániť Španielov proti imigrantom v afrických mestách, plot na južnej hranici USA či Maginotovu líniu počas druhej svetovej vojny boli múry vždy skôr prejavom strachu.

Maďarský múr nemôže regulovať ani Európska únia. Bude totiž stáť na hranici s krajinou, ktorá členom EÚ nie je, preto sa múrom schengenský priestor nenaruší. O Schengene sa Orbán vyjadruje ako o priestore, ktorý treba chrániť, a práve toto je jedna zo zámienok na výstavbu plotu.

„Je na členských štátoch EÚ, aby riadili svoje hranice a aby prijali také opatrenia, ktoré zabezpečia bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ.

Akékoľvek opatrenie členskej krajiny v tejto oblasti by malo byť plne v súlade s pravidlami EÚ a medzinárodnými záväzkami, vrátane rešpektovania ľudských práv migrantov a zásady zákazu vrátenia (non-refoulement), v zmysle ktorej nemožno migranta vracať do jeho krajiny pôvodu, ak by mu tam hrozila smrť, či iná vážna hrozba,“ povedal v tlačovej správe Andrej Králik, šéf tlačového oddelenia Európskej komisie.

Pre tých, čo hovoria po maďarsky, je toto krátke GIF zrozumiteľným zhrnutím zahraničnej politiky Maďarska.

„EK nie je prívržencom výstavby plotov a podporuje členské štáty v tom, aby hľadali alternatívne spôsoby dohľadu nad hranicami, ktoré sú založené na analýze rizík, spolupráci a výmene informácií. Komisia je pripravená aj naďalej asistovať maďarským orgánom v reakcii na zvýšené migračné toky, ktorým Maďarsko čelí,“ povedal tiež Králik.

Hranica medzi Maďarskom a Srbskom je 175 kilometrov dlhá, celý úsek má byť uzatvorený. Oznámil to v stredu minister zahraničných vecí Péter Szijjartó, ktorý poveril ministra vnútra, aby iniciačné opatrenia na stavbu hranice dokončil do budúcej stredy.

Akcia je teda expresná a na rozdiel od hypotetickej otázky, či vôbec krajina utečencov chce, sa rozhodlo bez akejkoľvek verejnej diskusie. Szijjartó však občanov ubezpečil, že cestovanie s riadnym pasom a dokladmi bude umožnené.

Podľa ministra Szijjartóa je práve Maďarsko krajina, ktorej sa  prílev nelegálnych migrantov týka najintenzívnejšie zo všetkých krajín Európskej únie. Viac ako Talianska, Grécka, či Malty, ktoré by mohli vďaka kvótam posielať utečencov ďalej na sever. „Európa hľadá riešenia problému prisťahovalectva, ale cesta, ktorá k nim vedie, sa nám zdá byť zdĺhavá a vyžaduje si priveľa času. Preto maďarská vláda dlhšie čakať nebude a bezpodmienečne začne s prípravou výstavby oplotenia.“

Vláda sa pritom odvoláva na to, že žiadne pravidlá neporušuje, pretože podobné „steny“ vznikli už aj na hraniciach Grécka či Bulharska s Tureckom. Tiež argumentujú príkladom ohradenia španielskych sídiel v severnej Afrike.

milla
Na internete sa šíria aj posmešné obrázky. Zdroj: Népszabadság/ Egymillióan a magyar sajtószabadságért – MILLA

Jobbik by ešte sprísnil

Vláda dostala od politikov kritiku, no ešte viac podpory. Za potrebu plota sa vyjadril napríklad minister poľnohospodárstva Sándor Fazekas. Povedal, že na základe prieskumu medzi poľnohospodármi zistili, že aj oni považujú imigrantov na hraničných územiach za veľkú hrozbu.

György Nógrádi, odborník na bezpečnostnú politiku, si podľa denníka Népszabadság myslí, že na výstavbe plota v súčasnosti „nie je nič mimoriadne“. Tiež sa odvoláva na príklad Bulharov, či Grékov a vyhlásenie ministra zahraničných vecí považuje za logické.

„Podstata je to, že sa to muselo urobiť, pretože hlavná trasa utečencov na mori sú Grécko a Taliansko, na súši Maďarsko,“ povedal Nógrádi. Ďalej aspoň uznal, že sa v tomto prípade kríži morálne s politickým, ale vláda si vraj musí vyberať druhú možnosť.

Novú železnú oponu by sa so súčasnou technikou dalo postaviť behom pár dní, prípravy na hraniciach sa už začali. Najväčší problém s takýmto opatrením je však ten, že ak Maďarsko chce, aby bolo efektívne, logicky nemôže ostať v podobnom rozhodnutí osamotené.

Srbsko by po uznaní kvót bola posledná krajina, kde sa utečenci môžu zastaviť, pretože v Maďarsku narazia na vládny múr. Aby sa Srbsko pred prívalom, ktorý nemôže prijať samo, uchránilo, muselo by postaviť vlastný múr na hranici s Macedónskom, a takto by to mohlo pokračovať ďalej.

Srbského premiéra Aleksandra Vučiča však rozhodnutie maďarskej vlády šokovalo a oznámil, že v Srbsku sa na žiadnej hranici nebude múr stavať. „Srbsko nebude nasledovať maďarský vzor, nenavŕši steny a nebude žiť v Osvienčime,“ povedal Vučič podľa maďarského servera Index.hu.

Podľa strany Jobbik väčšina utečencov prichádza do Maďarska za zneužívaním sociálneho systému (pričom desaťtisíce Maďarov sa pre rovnaký systém počas dvoch vlád Fideszu z krajiny vysťahovali, najmä do Veľkej Británie) a plot nie je dosť prísne opatrenie. Dániel Kárpát na tlačovej konferencii v Budapešti v stredu odporučil obnovenie hraničných stráží a zatvorenie utečeneckých príbytkov.

Opoziční poslanci zo strany MSZP vyhlásenie vlády odmietajú. Oplotenie hraníc nepovažujú za správne riešenie otázky utečencov. József Tobiás, vedúci frakcie MSZP, podľa Népszabadságu povedal, že „kroky na vyriešenie problému utečencov na hraniciach Maďarska sa musia zhodovať s ostatnými krajinami EÚ, všetkých utečencov je treba chrániť spoločne, a aj maďarských občanov treba chrániť spoločne pred ilegálnymi imigrantmi“.

„Na to však potrebujeme triezvy rozum.“  Opozičný politik hovorí, že v Európe sa ostnaté drôty nemajú stavať, ale majú sa búrať tak ako pred 25 rokmi. „Rozhodnutie vlády nie je hodné toho Maďarska, ktoré sa už raz podieľalo na zjednotení Európy,“ povedal.

Oplotenie zasiahne aj do prírody

Prílev imigrantov do Maďarska sa naozaj zvyšuje, po tom, čo ustálo prudký nárast počtu Kosovčanov, prichádza viac ľudí zo Sýrie, či z Iraku a Afganistanu. Novinári sa však pýtajú, či počet utečencov rastie priamo úmerne rýchlo k tomu, ako prišlo rozhodnutie oplotiť hranicu.

V stredu ráno podľa médií podpredseda Fideszu János Kósa ešte vo vysielaní televízie TV2 hovoril o zvýšení počtu prisťahovalcov, no políciu označil za dostatočne schopnú situáciu zvládnuť a fyzickú bariéru zatiaľ vylúčil. Poobede Szijjartó už pripravoval plot.

Je pritom úplne jedno, či má utečenec papiere, alebo nie. Aj keby preliezol plot a dostal sa do Maďarska takouto riskantnou cestou, vláda mu bude povinná poskytnúť v prípade ohrozenia v domovskej krajine ochranu.

Ekológovia upozorňujú aj na to, že prípadná stena medzi Srbskom a Maďarskom by výrazne zasiahla aj do tamojšej fauny. Na línii hranice sa nachádzajú chránené oblasti národného významu so statusom Natura 2000. „Príroda hranice nepozná a na viacerých územiach ekosystémy prechádzajú aj na srbskú stranu a už dlhšie existuje aj snaha cezhraničnej spolupráce pri ochrane týchto území,“ píše portál Index.hu

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie