Denník N

Lekár zo Slovenska rozpráva, o čo prišiel a čo získal odchodom do Francúzska

Kardiológ Martin Miko. Foto - Arpád Soltész
Kardiológ Martin Miko. Foto – Arpád Soltész

Kardiológ Martin Miko má súkromnú ambulanciu vo Francúzsku a je spokojný. Získal tam kvalitné profesijné uplatnenie, zároveň však stratil blízkosť rodiny a pôvodných priateľov. Priznáva, že objatie, podanie ruky či pohladenie s rodinou cez internet nie je možné.

Rozhovor v skrátenej podobe vyšiel v októbrovom čísle pouličného časopisu Nota bene.

Pred deviatimi rokmi ste sa rozhodli zanechať kariéru lekára na Slovensku a navždy odísť do zahraničia. Čo bola posledná kvapka, ktorá rozhodla?

Nebolo to o konkrétnej kvapke. Už ako chlapec som na dovolenkách s rodičmi vnímal, že vo vyspelejších krajinách veci fungujú lepšie ako u nás. Ten pocit som mal z Juhoslávie a neskôr po páde režimu aj z Rakúska a tiež z rôznych dokumentárnych filmov. Zdalo sa mi, že je tam čistejšie a ľudia si žijú pokojnejšie, uvoľnenejšie.

Lákala ma Amerika a prekážalo mi, že sa nedalo len tak cestovať po svete, lebo na všetko boli potrebné povolenia komunistov. Naša rodina pritom bola protisocialisticky zameraná, konflikty s komunistami mali aj starí rodičia, aj rodičia.

Keď ste však vyštudovali medicínu, komunisti tu už neboli.

Lenže túžil som aj po tom, aby v našich profesijných životoch rozhodovali v čo najväčšej miere iba medicínske poznatky. Chcel som svojim pacientom poskytovať to, čo som sa dozvedal v najlepších medicínskych knihách, teda najlepšiu možnú liečbu. A to sa, žiaľ, doma vždy nedalo.

Rovnako som chcel, aby všetci odo mňa dostávali rovnako kvalitnú liečbu bez toho, aby som musel vnímať, kto je čí syn, kto je aký papaláš a kto má akú protekciu. Nemienil som byť nikomu zaviazaný, nechcel som niekomu liezť do zadku v mene akéhokoľvek profesijného postupu.

Keď ste pracovali na Slovensku, dialo sa práve toto?

Samozrejme. Pracoval som v nemocnici v 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie