Johnson zase neuspel, voľby však môže pretlačiť vďaka stranám, ktoré nechcú brexit

Brexit 31. októbra definitívne nebude. Európska únia v pondelok oznámila, že akceptuje žiadosť Británie o posunutie termínu na 31. január 2020.

Predseda Európske rady Donald Tusk však použil termín „flextension“ (flexibilný odklad). Ak by náhodou Briti ešte tento rok schválili v parlamente dohodu o brexite medzi EÚ a Britániou, z Únie odídu prvého dňa nasledujúceho mesiaca. V EÚ tým presvedčili Francúzov, ktorí chceli Britom dať odklad iba na pár týždňov.

The EU27 has agreed that it will accept the UK's request for a #Brexit flextension until 31 January 2020. The decision is expected to be formalised through a written procedure.

— Charles Michel (@eucopresident) October 28, 2019

Momentálne sa však zdá, že brexitovú ságu vyriešia až predčasné voľby. O to sa aspoň snaží britský premiér Boris Johnson. Ten síce nesplní sľub, že Británia odíde z Únie na Halloween, ale verí, že napriek tomu ľudia jeho stranu podporia v predčasnom hlasovaní a v novom parlamente už budú mať konzervatívci väčšinu a pohodlne dohodu schvália.

Hlasovanie v pondelok večer

Predčasné voľby mu v pondelok večer po tretíkrát neprešli.  Podľa zákona z roku 2011 na skrátenie päťročného volebného obdobia sú potrebné dve tretiny poslancov. Čarovné číslo na pondelok večer bolo 434 hlasov.

Za voľby hlasovalo iba 299 poslancov, 70 bolo proti, ostatní sa zdržali.

Kľúčový bol postoj opozičných labouristov, ktorí majú tretinu poslancov. V pondelok večer sa zdržali.

Labouristi hovorili, že voľby podporia len vtedy, keď premiér Boris Johnson sľúbi, že nedôjde k tvrdému brexitu. Podľa Guardianu však mysleli aj možnosť, aby tvrdý brexit nenastal po 31. decembri 2020, keď by malo podľa stále neschválenej dohody skončiť prechodné obdobie odchodu Británie. V prechodnom období sa má schváliť obchodná dohoda medzi EÚ a Britániou, no šanca, že sa to stihne, je malá.

Jeremymu Corbynovi prekážal aj termín, v decembri vraj bude tma a študenti budú mať skúšky, čo ovplyvní účasť. Povedal, že naposledy boli voľby v decembri pred skoro sto rokmi.

Druhý spôsob

Existuje však aj druhý spôsob, ako zvolať predčasné voľby: schváliť novelu zákona, prípadne prijať jednoriadkový zákon so špecifickým dátumom. Vtedy by stačila obyčajná väčšina v parlamente.

Práve túto možnosť ponúkli Johnsonovi dve strany, ktoré vystupujú silno proti brexitu a podporujú druhé referendum: Liberálni demokrati a Škótska národná strana.

Majú však podmienky. Chcú, aby Johnson zastavil možnosť schválenia brexitovej dohody. Práve preto navrhujú termín 9. december, čo by znamenalo, že budúci týždeň by sa už musel rozpustiť parlament.

https://twitter.com/danbloom1/status/1188800670226403328?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1188800670226403328&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.theguardian.com%2Fpolitics%2Flive%2F2019%2Foct%2F28%2Fboris-johnsons-election-vote-looms-as-eu-decides-on-brexit-delay-politics-live

Tieto strany chcú, aby sa voľby de facto stali referendom o brexite.

Čo na to konzervatívci? Hoci to najskôr odbili, neskôr vyjadrovali náznaky, že by to mohla byť možnosť, ak sa neschvália voľby normálnym spôsobom v pondelok večer.

Po prehratom hlasovaní v pondelok večer premiér Johnson povedal, že predloží návrh na nový zákon, ktorým by sa potrebná dvojtretinová väčšina obišla. Stále chce voľby 12. decembra.

Ako by dopadli voľby?

Posledné prieskumy hrajú v prospech konzervatívcov. Od nástupu Borisa Johnsona prevzala strana významnú časť voličov Strany za brexit Nigela Faragea a pred labouristami má náskok asi 15 percentuálnych bodov. Hore išli aj Liberálni demokrati.

Poll average over past week

Conservatives 37.5%
Labour 23%
Lib Dems 18%#Brexit Party 11%
Greens 5%
SNP 3%#Marr #BrexitDeal pic.twitter.com/TywQ0CyOvu

— Matt Goodwin (@GoodwinMJ) October 27, 2019

Keďže v Británii je väčšinový systém, takéto prieskumy by zrejme dali konzervatívcom väčšinovú vládu, ktorú v roku 2017 po predčasných voľbách Theresy Mayovej stratili.

Ako však upozorňuje politológ Matthew Goodwin, stať sa môže všeličo.

„Úroveň nestálosti a prechodov voličov medzi stranami je v povojnovej ére výnimočne vysoká a bezprecedentná. To znamená, že veci sa môžu zmeniť. Ľahko. Môže dôjsť k šokom. Toto je čiastočne aj dôvod, prečo očakávam, že hlasy za labouristov pôjdu hore počas kampane, keď si vyberú nerozhodnutí, a zelení i Liberálni demokrati padnú. Rád sa budem mýliť, ale myslím si, že ľudia vo veľkom preceňujú silu Liberálnych demokratov a prehliadajú silu rozdelenia na ľavicu a pravicu,“ napísal na Twitteri.

In latest polls Conservatives enjoy double digit leads of 13, 15 & 16 pts. But this should be seen alongside fact that the rate of volatility/vote-switching is also exceptionally high & largely unprecedented in postwar era. This means things can change. Easily. Shocks can happen.

— Matt Goodwin (@GoodwinMJ) October 26, 2019

Niečo podobné sa stalo aj v roku 2017, keď labouristi išli počas kampane výrazne hore. Nie všetkých poslancov strany však príklad z minulosti upokojuje. „Váhaví poslanci sa boja, že blesk neudrie dvakrát na to isté miesto,“ napísal Guardian.

Labouristom nepomáha ani ich nejasný postoj k brexitu. Devätnásť labouristických poslancov podporilo brexitovú dohodu v druhom čítaní, aj keď vedenie ju kritizuje. Ďalší hovoria, aby rozhodli občania v druhom referende.

Táto váhavosť nahráva Liberálnym demokratom, ktorí išli hore preto, lebo jednoznačne stoja proti brexitu a podporujú druhé referendum. Ak by sa brexit schválil pred voľbami, ich podpora by zrejme klesla (prišli by o tému). Práve preto chcú predčasné voľby teraz (ale bez brexitu).

Hore išla mierne aj Škótska národná strana, keďže prevzala časť konzervatívnych voličov v Škótsku, ktorým sa nepáči politika Borisa Johnsona. Podľa Guardianu môžu byť za skoršie voľby aj preto, aby sa odohrali pred januárom, keď sa má pred súd postaviť bývalý dlhoročný líder strany Alex Salmond, ktorý čelí obvineniam z pokusu o znásilnenie a sexuálneho útoku.

A čo konzervatívci?

V prípade konzervatívcov je motivácia na predčasné voľby jasná. Borisovi Johnsonovi sa síce nepodarilo splniť sľub o brexite 31. októbra, no verí, že aj napriek tomu dostatočne presvedčil voličov, že sa snažil. Jediné, čo mu v tom zabránilo, bol parlament. Práve naratív parlament verzus ľudia, kde on zastupuje občanov, bude zrejme hlavným mottom jeho kampane.

Podľa Financial Times je z taktického hľadiska pre stranu lepšie, aby boli voľby pred tým, ako sa schváli brexit. Mala by istú motiváciu voličov a tiež by sa zrejme rozdelili hlasy opozície.

Je to však aj riziko. Ako píše denník, ak by ich prehrali, samotný brexit by bol otázny – „prinajlepšom by čelili druhému referendu a Johnson by sa stal najkratšie slúžiacim britským premiérom v histórii“.

„História brexitu bola vždy pevne spojená s tým, ako sa bude dariť konzervatívcom. Teraz jeho konečný výsledok závisí od ich volebného osudu,“ napísal Robert Shrimsley z Financial Times.