Denník N

Skúma využitie slín v diagnostike chorôb. Chceme, aby sa pacient vyhol bolestivým vyšetreniam, vraví vedkyňa

Molekulárna biologička Ľubomíra Tóthová pôsobí na Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK. Minulý mesiac získala cenu ESET Science Award v kategórii Výnimočný mladý vedec do 35 rokov. Foto N - Tomáš Benedikovič
Molekulárna biologička Ľubomíra Tóthová pôsobí na Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK. Minulý mesiac získala cenu ESET Science Award v kategórii Výnimočný mladý vedec do 35 rokov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jej víziou sú domáce diagnostické testy zo slín na obličkové a iné ochorenia. „Na Slovensku to má obzvlášť veľký význam, pretože ochota ľudí chodiť na preventívne prehliadky je veľmi malá,“ vraví molekulárna biologička Ľubomíra Tóthová z UK.

„Je veľmi smutné, ak ľudia uveria pseudovedeckým predstavám a liečia sa Savom alebo vysokými dávkami vitamínu C, čím ohrozujú svoje zdravie. Pri očkovaní to už začína byť tragické a v ohrození sme prakticky všetci,“ vraví vedkyňa.

V medailóne ESET Science Award vás predstavili cez vetu „Sliny sú zrkadlom zdravia“. Prečo si to myslíte?

Zloženie slín je ovplyvnené tým, čo sa deje v našom tele, preto možno povedať, že sú sliny zrkadlom zdravia. Zistili sme, že pacientom so zlyhávaním obličiek sa v slinách hromadia odpadové látky, kreatinín a močovina. Ide o nízkomolekulové látky, ktoré sa do slín dostanú difúziou alebo inými transportnými cestami.

Aké látky sú v slinách?  

Z 99 percent voda. Zvyšné percento tvoria elektrolyty, mucíny, ktoré uľahčujú prehĺtanie potravy, antimikrobiálne látky na ochranu organizmu, proteínové či neproteínové nízkomolekulové látky alebo aj DNA. Donedávna nebola slina taká zaujímavá aj preto, lebo uvedené látky sú v sline vo veľmi nízkych koncentráciách a nebolo možné ich odmerať. No molekulárna biológia a analytické metódy pokročili v súčasnosti natoľko, že ich vieme v sline analyzovať aj napriek nízkym koncentráciám. Preto získava slina veľký diagnostický potenciál.

Koľko látok v slinách vás zaujíma s ohľadom na choroby?

Potenciálne využiteľných je niekoľko tisíc látok, ktoré by mohli slúžiť ako biomarkery. Mnohé laboratóriá sú však úzko špecializované, napríklad laboratórium profesora Wonga na Kalifornskej univerzite v Los Angeles sa zameriava hlavne na miRNA alebo DNA, čiže nukleové kyseliny, s ohľadom na rôzne druhy rakoviny. Iné tímy skúmajú bakteriálnu DNA pri zápalových stomatologických chorobách, napríklad pri periodontitíde alebo gingivitíde. My sme si vybrali napríklad analýzu markerov oxidačného stresu alebo už spomínaných nízkomolekulových markerov funkcie obličiek, kreatinínu a močoviny.

Aké výhody poskytujú sliny v porovnaní s inými tekutinami, hlavne krvou?

Pri obličkových chorobách je výhodou slín – ale aj moču – jednoduchý odber. Nepotrebujete lekára alebo zdravotníka; odber slín nebolí a je lacný. Výhodou je teda neinvazívna diagnostika. Našou víziou sú domáce diagnostické testy. Na Slovensku to má obzvlášť veľký význam, pretože ochota ľudí chodiť na preventívne prehliadky je veľmi malá. Neinvazívnou diagnostikou, hoci v oblasti rakoviny prostaty, sa zaoberá aj Ján Tkáč, ktorý vyhral cenu ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy. Cieľom je vyhnúť sa biopsii, ktorá je bolestivá, nepríjemná a nie vždy presná.

Ľubomíra Tóthová sa zaoberá využitím slín v diagnostike a monitoringu viacerých chorôb, najmä obličkových ochorení a ochorení ústnej dutiny. Foto – archív Ľubomíry Tóthovej

Má diagnostika zo slín, naopak, nejaké nevýhody?

V porovnaní s krvou je zloženie slín

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie