Denník N

Najlepšie sa pracuje hneď po pôrode. Druhý rok je omnoho ťažší, vraví matka troch detí

Jana Pátíková počas materskej a rodičovskej nikdy neprestala pracovať. Foto - archív J. P.
Jana Pátíková počas materskej a rodičovskej nikdy neprestala pracovať. Foto – archív J. P.

Pracovať nikdy neprestala a ani by si to nedokázala predstaviť. „Vždy som však počkala, až deti zaspia alebo ma zastúpi niekto z rodiny,“ opisuje Jana Pátíková zo Zlína, ktorá pracuje ako účtovníčka. Zároveň sa stará o tri deti vo veku dvoch, pätnástich a osemnástich rokov. Jej príbeh je súčasťou seriálu českého Deníka N, v ktorom rodičia opisujú, ako zvládajú skĺbiť starostlivosť o malé deti a kariéru.

Pri malých deťoch pracovala štyridsaťročná Jana takmer vždy. Zažila síce krátke obdobia, keď sa starala len o domácnosť a bábätko, tento čas bol však podľa nej ubíjajúci.

„Práca v domácnosti je sizyfovská, niečo urobíte, ale o chvíľu to vyzerá úplne rovnako a aj na dieťati vidíte pokroky až po dlhej dobe,“ vysvetľuje. Keď však dokončí nejakú pracovnú úlohu, zažíva pocit, že má konečne niečo hotové.

Zároveň si vždy zvládla plánovať úlohy tak, aby sa plne venovala deťom a nezanedbávala ich. „Samozrejme, to však bolo a je na úkor toho, že všetok svoj voľný čas venujem práci a vlastne si ani nemám kedy prečítať knižku. V sobotu ani v nedeľu si nemôžem povedať, že teraz teda padla a mám víkend,“ dopĺňa Jana.

Okrem rodinných dovoleniek si nepamätá deň, kedy by kvôli práci nezapla počítač.

Hektický marec

Najstaršia dcéra sa jej narodila v čase, keď mala začať študovať na vysokej škole. „Tam som nakoniec nenastúpila, pretože zvolený odbor sa dal študovať len v prezenčnej forme, čo som si nedokázala s malým dieťaťom predstaviť,“ hovorí.

Išla teda na materskú dovolenku a zároveň pri tom pracovala. „Po maturite na strednej ekonomickej škole som rok študovala jazykovú školu a pritom som začala známym robiť účtovníctvo. Po pôrode som klientov nechcela hodiť cez palubu a povedať im, nech si teda hľadajú niekoho iného. A peniaze sa mi, samozrejme, hodili,“ dodáva.

Zároveň sa jej ozývali ďalší záujemcovia, takže o zákazky nikdy nemala núdzu.

Práci sa venovala hlavne po večeroch s tým, že sa striedali pokojnejšie a naopak, hektické obdobia. „V marci, keď sa podávajú daňové priznania, som vôbec nestíhala. S blížiacim sa koncom mesiaca som si vždy hovorila, že mi to za to nestojí a už to robiť nebudem. Potom sa všetko zase

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Teraz najčítanejšie