ĽSNS je neonacistická strana, usvedčujú ju jej spojenci aj vlastné činy

Ukážka z knihy Fašizmus, ktorá vychádza vo vydavateľstve Premedia

Pri snahe o zaradenie ĽSNS do politologickej kategórie je podobne ako pri iných fašistických stranách po roku 1945 potrebné robiť dôrazný rozdiel medzi deklarovaným programom strany a skutočnou ideológiou. Marian Kotleba po rozpustení Slovenskej pospolitosti pochopil, že ak sa chce so svojou stranou skutočne presadiť, fakľové pochody v uniformách pripomínajúcich tie gardistické ani snaha o zavedenie stavovského štátu či otvorene fašistická rétorika nie sú cestou, ktorou to dokáže. Fašizmus je skompromitovaná ideológia, ku ktorej sa dnes otvorene hlási len úplné minimum zoskupení. Termíny ako neofašizmus či neonacizmus sú však politologické, nie právne koncepty. Z právneho hľadiska je len veľmi ťažké charakterizovať ideológiu hnutia a poukázať na jej dobre skrývaný neonacistický charakter. Pri rozhodnutiach súdov o zákaze či rozpustení strán sa v zahraničí preto bežne používajú posudky politológov a historikov, ktorí naopak tento rozdiel pomocou svojho metodologického aparátu dokážu zachytiť a rozoznať. Podobný postup by mal byť preto aplikovaný aj pri ĽSNS.

Ako vysvetľuje politológ Tomáš Nociar, dve ústredné heslá strany sú Spravíme poriadok so zlodejmi v kravatách aj s parazitmi v osadách a Odvahou proti systému, ktoré síce nie explicitne, no pri komplexnom hodnotení (berúc do úvahy rétoriku hovoriacu o dekadencii, kríze a pod.) naznačujú „palingenetický“ charakter ideológie strany. Jednou z kľúčových tém ĽSNS od jej vzniku dodnes bola kritika „systému“ a prezentácia samej seba ako „jedinej skutočnej opozície“. Členovia strany neustále hovoria o úpadku, dekadencii, degenerovanej dobe či prichádzajúcej kríze a pridávajú pocit naliehavosti typický pre propagandu všetkých fašistických strán. Podľa nich prichádza „úpadok Slovenska (…) dnes už aj genetický a demografický“.

Na stránkach mládežníckej organizácie ĽSNS, Ľudovej mládeže, zas jej členovia deklarujú, že „sa odhodlane postavili pred historickú úlohu zachrániť slovenský národ z pazúrov dekadencie, úpadku morálnych hodnôt a západného liberalizmu, ktoré sa svojím deštruktívnym pôsobením snažia zničiť identitu Slovákov“. V roku 2011, presne dvadsaťdva rokov po nastolení demokratického režimu v novembri 1989, ĽSNS samu seba označila za otvorenú „pre ľudí s odvahou postaviť sa proti súčasnému prekonanému systému, ktorý presadzujú stále tí istí politici už dvadsaťdva rokov“. Je teda jasné, že je to práve demokratický systém, ktorý považujú za „prekonaný“.

Svojou rétorikou vyvolávajú pocity bezprostredného ohrozenia, iracionálneho strachu a naliehavej nevyhnutnosti k rýchlym a radikálnym riešeniam – ktoré dokážu poskytnúť len oni: „To, že západné krajiny, najmä Veľká Británia a Francúzsko, sú vzhľadom na ich mieru spoločenskej degenerácie takmer naisto stratené, vedia okrem liberálov už všetci. Multikultúrne znásilňované Európanky, horiace policajné autá či minarety namiesto kostolných veží sú smutnou realitou Západu v čoraz väčšej miere. Do toho stupňujúca sa homo a LGBT propaganda, zosmiešňovanie tradičných kresťanských hodnôt, relativizácia ľudského života či odoberanie detí rodičom, ktorí sa tejto apokalypse nechcú len nečinne prizerať. Mnohí by si mohli povedať, že horšie to už ani nemôže byť.“ Aj samotná „Európska únia je na pokraji zrútenia (…) Európu zaplavuje invázia nebezpečných imigrantov z Afriky a Ázie. Napádajú, okrádajú, znásilňujú a vraždia pôvodných obyvateľov európskych krajín. Teroristické útoky sú v západných krajinách EÚ na dennom poriadku. Napriek tomu sem EÚ pozýva ďalších imigrantov. V rámci strednej Európy ich má byť rozmiestnených až 120-tisíc!“

Prítomný je aj mýtus o znovuzrodení – k obrazu krízy, úpadku a prichádzajúcej katastrofy majú aj protiobraz a ponuku riešenia: „Slovensko ešte stále môžeme zachrániť. Z kolónie ho zmeniť na pevnosť, pripravenú starať sa o svojich obyvateľov a zároveň ich chrániť pred útokmi zvonka aj úkladmi zvnútra. Len tak totiž prežijeme.“

Medzi deklarované ciele Ľudovej mládeže patrí, že „spoločne predstavíme novú, krajšiu a lepšiu alternatívu k súčasnej dekadentnej dobe“.

Knihu Fašizmus si môžete kúpiť na obchod.dennikn.sk. 

Poslanec NR SR za ĽSNS Milan Mazurek (1994) na svojom facebookovom profile vo februári 2017 okrem upozornenia na koniec dejinnej epochy naznačil i to, čo by táto alternatíva mohla byť: „Nachádzame sa na konci jednej nešťastnej dejinnej epochy. Tej, keď sa hodnoty zla, úpadku morálky, mravnej skazenosti a dekadencie vo všetkých sférach kultúry a umenia stali hlavnou silou elít, ktoré sú pri moci (…) Tá doba ale odchádza a prichádza epocha, keď sa náš slovenský národ opäť pozdvihne. Opäť v sebe nájde svoje zabudnuté hodnoty, vráti sa k svojej viere a obnoví to, čo naši nepriatelia zničili. Slovensko sa prebúdza a Ľudová strana Naše Slovensko ho vedie k žiarivým zajtrajškom a lepšej budúcnosti. Odkaz nášho jediného skutočného prezidenta Jozefa Tisa ostane naveky živým.“

Členovia ĽSNS tvrdia, že „budúcnosť národa dnes zachránia len tí, ktorí majú odvahu presadzovať také opatrenia na podporu národa a boj proti parazitom, ktoré sa ako účinné ukázali už v predošlých obdobiach našej štátnosti“. Je pritom jasné, že za predošlé obdobie slovenskej štátnosti pokladajú obdobie rokov 1939 – 1945 a vojnový slovenský štát. Podľa ich vlastných slov „súčasná Slovenská republika nie je prvou, ale až druhou republikou Slovákov v dejinách“. K odkazu tohto nedemokratického systému sa neustále hlásia a adorujú ho (oslavy výročia založenia slovenského štátu 14. marca 1939, spomienkové akcie venované jeho predstaviteľom, zvlášť Jozefovi Tisovi a podobne). Naopak zásadne odmietajú protifašistické Slovenské národné povstanie. Podľa správy z osláv výročia založenia slovenského štátu v roku 2017 ukončil program „spevácky zbor z Brezna zaspievaním hymny prvého slovenského štátu Hej, Slováci. V tej chvíli bola už celá sála na nohách a všetci prítomní spievali túto nádhernú pieseň, ktorá je zároveň aj hymnou Ľudovej strany Naše Slovensko“.

Podobne ako koncom 60. rokov v prípade talianskej neofašistickej MSI, inšpirovanej Juliom Evolom, a ďalších neofašistických strán po roku 1945, musí i ĽSNS svoju skutočnú tvár a ideologické ukotvenie skrývať, inak by čelila rozpusteniu – Marian Kotleba s tým má vlastnú skúsenosť ako vodca Slovenskej pospolitosti. Aby však nestratil najradikálnejšie jadro svojich priaznivcov, stranícka propaganda produkuje rôzne symboly či heslá, ktoré dokážu najradikálnejšie elementy strany i sympatizantov ľahko rozšifrovať. ĽSNS a Kotleba získavajú pozornosť médií používaním číselnej symboliky 14/88 či názvom svojej živnosti „Marian Kotleba – KKK – Anglická móda“ (odkaz na Ku Klux Klan) a zároveň priamo odkazujú na nacistickú a rasistickú symboliku, v neonacistickom prostredí dobre známu. Členovia ĽSNS tiež často odkazujú i na vojnový slovenský štát – pozdravom Na stráž! či používaním hesiel ako Za Boha, za národ či Verní sebe, svorne napred.

Neonacistický charakter ĽSNS potvrdzuje okrem rasizmu tiež antisemitizmus, ktorý je veľmi silným prvkom ideológie strany od počiatku jej existencie. Protižidovské referencie boli spočiatku v rétorike ĽSNS skôr skryté a vo forme nepriamych odkazov, no vyjadrenia viacerých členov ĽSNS jasne svedčia o prítomnosti antisemitizmu. Napríklad poslanec za ĽSNS Peter Krúpa (1980) na svojom facebookovom profile v máji 2012 hovoril o „smradľavých židákoch“ a o čosi neskôr o „židoboľševikoch“ a „židoglobalistoch“, ktorí „rozobrali Slovenskú republiku ako supy zdochlinu“. Ešte v roku 2015 zverejnil mesačník Bystrický kraj karikatúru Žida s bankovkami (Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici však „nezistila žiadne skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu“). Marian Kotleba odporúčal poslucháčom v auguste 2017 vo vysielaní internetového rádia Infovojna, aby si prečítali „zaujímavú knižku, volá sa Protokoly sionských mudrcov“. Pritom už v roku 1921 bolo dokázané, že ide o podvodný dokument slúžiaci antisemitskej propagande ako dôkaz údajného plánu Židov na ovládnutie sveta.

Podľa Milana Mazureka vieme „o Tretej ríši iba lži a rozprávky o 6 miliónoch mydlách z židov.“ Známe sú tiež facebookové vyjadrenia poslanca Stanislava Mizíka (1963), ktorý kritizoval udeľovanie štátnych vyznamenaní osobám so židovským pôvodom alebo osobám hlásiacim sa k tomuto vierovyznaniu. Obvineniu a trestu sa nakoniec vyhol tvrdením, že to nebol on, kto status podpísaný Stanislavom Mizíkom písal. I pomerne častá kritika Spojených štátov a ich zahraničnej politiky je zvyčajne spojená s odkazom na „sionistické záujmy“ či „snahou medzinárodných finančníkov o kontrolu nerastného bohatstva“.

Mnoho o ideológii, skutočnej povahe a myšlienkovom ukotvení ĽSNS prezradí i to, s ktorými stranami sa Kotlebovo hnutie združuje na medzinárodnej úrovni. Ako naznačil Tomáš Nociar, vzájomné združovanie strán na medzinárodnej úrovni sa nevyhnutne uskutočňuje medzi hnutiami a stranami, ktoré zdieľajú podobné alebo rovnaké hodnoty. ĽSNS je členom Aliancie za mier a slobodu, ktorej členmi sú i talianska Forza Nuova, ktorej „vodca“ Roberto Fiore (1959) sám seba označil za fašistu, česká DSSS alebo nemecká NPD, o ktorej Spolkový ústavný súd konštatoval, že odkazuje na nacizmus a jej činnosť je nezlučiteľná so zásadami demokracie. Donedávna bol členom Aliancie za mier i grécky neonacistický Zlatý úsvit.

Skutočný charakter hnutia a jeho ideológiu naznačuje i množstvo ďalších vecí. Medzi ĽSNS a rozpustenou neonacistickou Slovenskou pospolitosťou existuje personálna kontinuita – minimálne v osobe vodcu hnutia. Pri snahe o pochopenie ideológie ĽSNS je dôležité sledovať tiež vyjadrenia individuálnych členov strany – množstvo materiálu sa podarilo vo svojich blogoch nazhromaždiť aktivistovi a blogerovi Jánovi Benčíkovi. Takéto komplexné posúdenie činnosti a rétoriky strany a jej členov nám ukazuje, že ĽSNS napĺňa definičné kritériá neonacistickej strany. Kotlebova predchádzajúca činnosť a neustále útoky na demokraciu a demokratický systém, velebenie nedemokratických režimov, deklarovanie snahy o dosiahnutie alternatívy k súčasnej dekadentnej dobe, novej epochy a žiarivých zajtrajškov, medzinárodná spolupráca s podobne ladenými hnutiami, rasistické a antisemitské vyjadrenia a používanie neonacistickej symboliky jasne poukazujú na ideológiu strany. ĽSNS je vo svojej podstate neonacistická strana, patriaca do väčšej rodiny fašistických hnutí.