Denník N

Suchého krédo stále platí: Poznám ešte starších ľudí

Zakladatelia Semaforu Jiří Šlitr (vľavo) a Jiří Suchý. Foto - Supraphon
Zakladatelia Semaforu Jiří Šlitr (vľavo) a Jiří Suchý. Foto – Supraphon

Pred šesťdesiatimi rokmi uviedol Semafor prvú hru Člověk z půdy. Zrodil sa fenomén, ktorý zásadne ovplyvnil československé divadlo i populárnu hudbu.

Pražský divadelný priestor Ve Smečkách, 30. október 1959, začína sa premiéra hry Člověk z půdy, prvé predstavenie nového divadla Semafor. Na predscénu vstupujú štyria rovnako oblečení speváci (takzvaní girlsáci, nahrádzajúci tradičné revuálne girls), ktorých pieseň sa končí malým rébusom: „Chci vám říci, velectění / Že to naše představení / K smíchu je! / A vlastně není / V tom je jeho prokletí…“

Vlastne to nebol rébus, ale jedno z vysvetlení úspechu, aký táto hudobná komédia Jiřího Šlitra a Jiřího Suchého okamžite zaznamenala. Cez noc sa zrodilo nielen jedno netradičné divadlo, ale nový teatrologický fenomén, ktorý odštartoval vznik desiatok avantgardných malých divadiel po celom Československu.

Pravda, problém mali kritici, ktorým bolo síce jasné, že sú svedkami vzniku niečoho výnimočného a prelomového, no už im nebolo jasné, či práve toto potrebuje socialistická kultúra, tým skôr, že nadšenie mládeže (no nielen jej) bolo až nebezpečne veľké. Zlovestný postreh sa objavil v Mladej fronte, ktorej sa zdalo, že postavy mladých ľudí v hre, ktorí „svoju radosť vyjadrujú nie práve pohybovo pôvabným rokenrolovým hopsaním, necharakterizujú príliš dobre skutočných mladých ľudí dneška“.

Waldemar Matuška začínal ako girlsák. Foto – ČT

Nenápadný Waldemar Matuška

Hra je o čudáckom spisovateľovi Sommerovi, ktorý žije na povale, kde ho občas vyrušujú milenci Petr a Martina, až sa rozhodne pozvať ich k sebe hore a zakomponovať do svojho nového románu. V pravý čas sa zjaví Malý lord, postava z predošlej Sommerovej knihy, ktorý sa snaží zničiť všetky jej výtlačky, aby sa vyslobodil zo spisovateľovho vplyvu, a zachráni milencov aj Hedvigu, postavu z nového Sommerovho románu, ktorej duša sídli na mesiaci.

Predstavenie je plné piesní, z ktorých niektoré sa hneď stali hitmi a zostali nimi dodnes, napríklad Pramínek vlasů či Včera neděle byla

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie