Ekonomický newsfilter: Namiesto termínovaných vkladov sme sa naučili kupovať dlhopisy Penty, J&T, HB Reavis a ďalších
Dobré ráno, v 918 slovách a v dvoch grafoch dostanete za 4 a pol minúty čítania Ekonomického newsfiltra najdôležitejšie aktuálne informácie stručne a v súvislostiach. Pripravil Konštantín Čikovský.
1. Víťazom boja o malých investorov v čase nízkych úrokov sú podnikové dlhopisy
Najrýchlejšie rastúcim druhom investície medzi obyvateľmi Slovenska sú v súčasnosti podnikové dlhopisy.
Z dát NBS vyplýva, že v nich majú ľudia vložené 3 miliardy eur a ich podiel na finančnom majetku za posledných 5 rokov stúpol z 1,2 na viac než 4 percentá.
Najviac si cez dlhopisy požičiavajú slovenské finančné a investorské skupiny Penta, J&T, HB Reavis, Across Investment, ale pribúdajú aj desiatky menších emitentov.
Prečo to je dôležité:
- Úspech podnikových dlhopisov s vopred stanoveným výnosom okolo troch až siedmich percent ročne ukazuje silný dopyt obyvateľov po náhrade za termínovanými vkladmi s nenulovým úrokom.
- Boom slovenských podnikových dlhopisov zvyšuje hrozbu, že rovnako ako v Česku sa blíži vlna prvých prípadov krachu firiem financovaných aj cez dlhopisy.
V čom sú podnikové dlhopisy lákavé:
- Dôveryhodnosť im dodávajú inštitúcie, ktoré ich predávajú (najmä banky). Zahmlieva sa tak rozdiel medzi zákonom garantovaným vkladom v banke a výrazne slabšie zaisteným vkladom do podnikového dlhopisu.
- Na rozdiel od podielových fondov a priameho nákupu akcií ponúkajú dlhopisy ilúziu istoty dohodnutého výnosu.
V čom je riziko podnikových dlhopisov:
- Na rozdiel od nákupu fondov nie je pri podnikových dlhopisoch riziko bankrotu malej skupiny firiem vyvažované pravdepodobnosťou, že väčšine sa bude dariť.
- Veľká časť peňazí z predaja podnikových dlhopisov končí v investíciách developerov, ktoré môžu naraziť na bublinu.
- Dohľad nad použitím peňazí z pôžičiek cez dlhopisy jednotlivými firmami a v jednotlivých projektoch je prakticky nemožný, firmy sú povinné o svojom stave informovať len raz ročne s vyše polročným oneskorením.
2. Nový riaditeľ ŽSR má v ruke zákazky za pol miliardy
Novým generálnym riaditeľom ŽSR bude ich doterajší prevádzkový riaditeľ Igor Polák.
Rodák z Plešivca pracoval na železniciach 35 rokov, námestníkom generálneho riaditeľa sa stal v roku 2016, keď podnik prebrali nominanti súčasnej vládnej koalície.
Polák nahradí Juraja Tkáča, ktorého minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) dal minulý týždeň odvolať bez zmysluplného vysvetlenia.
Najväčšie tendre, na ktoré bude do volieb dohliadať nový riaditeľ:
- Za cca 300 miliónov (donedávna najväčší tender súčasnej vlády) – prerábka trate pri Devínskej Novej Vsi na 200-kilometrovú rýchlosť. Trvá to už dva roky, taliansko-kazašské konzorcium, ktoré zo súťaže vylúčili, sa opakovane sporí so ŽSR.
- Za cca 100 miliónov – prerábka trate pri Lučivnej (Poprad) na 160-kilometrovú rýchlosť. Rovnaká zápletka ako pri súťaži o úsek pri Devínskej.
- Za cca 50 miliónov – už podpísaná rámcová dohoda na IT dodávky s firmou Dimension Data. Hlavný dodávateľ (60 percent zákazky) je Tempest, ktorý je známy napríklad z tendra na ministerstve vnútra a hovoril o ňom prokurátor Vasiľ Špirko. V tejto súťaži sa ŽSR dostali do sporu s Útvarom hodnoty za peniaze, pretože ich pred vyhlásením tendra železničiari obišli, hoci pri investíciách nad 40 miliónov vládne uznesenie automaticky predpokladá aj posúdenie analytikmi z ministerstva financií.
- Za cca 350 miliónov – práve vyhlásená súťaž o modernizáciu železničného uzla Žilina. Tento tender takmer isto nebude ukončený počas tejto vlády.
3. Obchodníci a výrobcovia nápojov sa dohodli na zálohovaní
Systém povinného zálohovania PET fliaš a plechoviek bude zrejme spravovať spoločný podnik štyroch obchodných zväzov – Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenskej aliancie moderného obchodu, Slovenského združenia výrobcov piva a sladu a Zväzu obchodu.
Tieto organizácie by podľa informácií HN mali podať spoločnú ponuku v súťaži, ktorej podmienky vyhlási ministerstvo životného prostredia zrejme v decembri.
Keďže ide o združenia najväčších producentov PET fliaš a plechoviek a najväčších slovenských aj zahraničných obchodníkov, nebude mať ich ponuka zrejme žiadneho reálneho konkurenta.
Čo bude nasledovať:
Ak združenie štyroch zväzov získa od ministerstva licenciu, začne budovať systém povinného zálohovania, ktorý by mal byť spustený od roka 2022.
Prvotné náklady sa odhadujú na 80 miliónov a ročné na 33 miliónov eur. Cenu zálohy za fľašu a plechovku ešte definitívne určia, očakávať možno sumu v rozmedzí 10 až 15 centov. Systém by mal byť časom samofinancovateľný z výnosov z recyklácie a z nevrátených záloh za fľaše.
4. Najziskovejšia firma sveta pôjde ešte tento rok na burzu
Saudskoarabská ropná firma Saudi Aramco podľa zdrojov Reuters v nedeľu 3. novembra oznámi vstup na burzu s tým, že v decembri sa už bude s jej akciami obchodovať.
