Francúzsko tlačí Európsku úniu k strategickej katastrofe
Macron chce byť človekom, ktorý udá EÚ nový smer a obnoví jej globálny význam. Lenže len ťažko to ide dohromady so zámerným ničením dôveryhodnosti Únie v kandidátskych krajinách.
Autor je bývalý švédsky minister zahraničia
Asi len málokto pochybuje o tom, že brexit znamená pre Európsku úniu strategickú katastrofu. Ale zdá sa, že len príliš málo ľudí rozumie tomu že EÚ smeruje k niečomu veľmi podobnému aj na opačnej strane kontinentu – na Balkáne.
Predminulý týždeň Francúzsko využilo právo veta a zablokovalo otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom, a to aj napriek opakovanému odporúčaniu Európskej komisie a napriek vôli iných členských štátov. Tým, že tak Francúzsko urobilo, možno zničilo desaťročie trvajúce strategické približovanie sa k tejto časti Európy.
Koniec nastal predtým, než sa vôbec začalo
Od konca balkánskych vojen, ktoré sužovali územie bývalej Juhoslávie v deväťdesiatych rokoch, bolo prioritou Európskej únie priniesť do tejto nepokojnej časti kontinentu dlhodobú stabilitu. Ukončiť vojnu je jedna vec, ale vybudovať skutočný mier si vyžaduje dlhodobé úsilie, pričom zvlášť potrebná je mierová integrácia.
V roku 2003 na solúnskom samite lídri členských štátov EÚ formálne odsúhlasili otvorenie prístupových rokovaní so všetkými krajinami západného Balkánu. Odvtedy šlo o maják, ktorý inšpiroval a ovplyvňoval politiku v celom regióne. Vďaka tomu sa začala reformovať tamojšia ekonomika i spoločnosť, začali sa prekonávať dávne spory a tieto krajiny za začali pripravovať na úniovú budúcnosť.
Celkom iste to nebolo ľahké a v množstve oblastí jednotlivé štáty postupovali pomaly. Lenže v regióne, ktorým vždy zmietali protichodné integračné a dezintegračné sily, napokon všetko jasne smerovalo k tomu prvému, a to do veľkej miery vďaka perspektíve vstupu do Únie.
Tento projekt sa však pre francúzske rozhodnutie vo veci Severného Macedónska ocitol v ohrození. Nikto nemal dojem, že táto bývalá juhoslovanská republika je už-už na ceste do EÚ. Šlo o začiatok desaťročie trvajúceho procesu vyjednávania a reforiem inšpirovaných touto perspektívou.
Dôveryhodnosť EÚ poklesla
Zdalo sa, že dohoda z Prespy z roku 2018 medzi Severným Macedónskom a Gréckom, ktorá vyriešila dlhotrvajúci spor o názov štátu, bude de facto prvým predpokladom smerovania do EÚ. Lenže teraz Paríž hovorí, že všetko toto bude musieť počkať na nejaké nešpecifikované reformy EÚ, čo môže trvať roky, ale možno aj desaťročia.
To je zlé samo osebe, lenže implikácie tohto rozhodnutia siahajú ešte ďalej. Francúzske veto nebolo len vetom namiereným proti Severnému Macedónsku a Albánsku,
