Denník N

Za Trumpovu zradu zaplatíme vysokú cenu

Bojovníci Slobodnej sýrskej armády (FSA) podporovaní tureckou armádou sa premiestňujú neďaleko sýrskeho mesta Ras al-Ajn 18. októbra 2019. Foto – TASR/AP
Bojovníci Slobodnej sýrskej armády (FSA) podporovaní tureckou armádou sa premiestňujú neďaleko sýrskeho mesta Ras al-Ajn 18. októbra 2019. Foto – TASR/AP

Trump si mýli „nekonečné vojny“ s vojenskou prítomnosťou s otvoreným koncom. To prvé sa dialo v Iraku a v Afganistane, no to, čo Spojené štáty robili v severnej Sýrii, bolo múdre a efektívne.

Autor je predsedom americkej Rady pre zahraničné vzťahy

Existuje niekoľko dôvodov, prečo bolo rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa stiahnuť americké sily zo severnej Sýrie a nechať tamojší kurdský región napospas vojenskej operácii susedného Turecka hrozivé. Kurdské sily, ktoré mali tento región pod kontrolou, boli hlavným americkým partnerom v boji proti Islamskému štátu. Fakt, že ich prezident opustil, len posilnil existujúce pochybnosti v tejto oblasti a po celom svete o tom, či sú USA ešte spoľahlivým spojencom.

Nekonečné vojny vs. vojenská prítomnosť s otvoreným koncom

Toto rozhodnutie taktiež vytvorilo podmienky, ktoré umožňujú stovkám a možno až tisícom teroristov IS dostať sa z väzení riadených Kurdmi na slobodu, čo pravdepodobne vyústi do teroristických činov hneď, ako k tomu dostanú príležitosť. Je skôr otázkou kedy, a nie či sa budú musieť americké sily do Sýrie vrátiť, aby opäť zápasili so znovuoživeným Islamským štátom, no tentokrát už veľmi pravdepodobne zostanú bez miestneho partnera, ktorý by na seba zobral bremeno boja. Medzitým sa Kurdi obrátili na sýrsku vládu s prosbou o pomoc v boji proti tureckým silám, čo je krok, ktorý umožní brutálnemu režimu prezidenta Bašára Asada podporovanému Ruskom a Iránom znovu zaviesť kontrolu nad väčšinou krajiny. USA tým stratili veľkú časť možností, ako ovplyvňovať budúcnosť Sýrie.

Trumpovo chybné rozhodnutie, zdá sa, vychádza z jeho túžby splniť sľub, ktorý dal voličom počas predvolebnej kampane v roku 2016, že stiahne americké vojská zo Sýrie a vlastne z celého Blízkeho východu. Lenže v tejto situácii si musíme položiť ešte hlbšiu otázku: prečo by sme pri pohľade na negatívny vplyv jeho rozhodnutia mali veriť, že bude populárne aj medzi americkými voličmi?

Jedným z vysvetlení je, že Trump si mýli „nekonečné vojny“ s vojenskou prítomnosťou s otvoreným koncom. Táto zámena je veľmi nákladná. To, čo Spojené štáty robili v severnej Sýrii, bolo múdre a efektívne. Veľkú časť bojových úloh proti Islamskému štátu niesli na pleciach kurdské sily, kým príspevok amerických vojakov bol menší a do veľkej miery sa obmedzoval na poradnú úlohu a spravodajskú podporu. Navyše, americká prítomnosť obmedzovala činnosť Turkov, sýrskeho prezidenta, Rusov i Iráncov. Stiahnutie amerických vojsk znamenalo, že toto obmedzenie zo dňa na deň padlo.

Túto hrozbu hranice nezastavia

Ešte zásadnejšie však bolo, že Trumpovo rozhodnutie zapadá do starej americkej tradície izolacionizmu, ktorá sa dá vystopovať až k americkým otcom zakladateľom. Počas studenej vojny bola táto tradícia v remisii, ale nedávno sa opäť objavila, a to najmä v dôsledku „únavy z intervencií“, ktorú spôsobili dlhé a drahé vojny Afganistane a Iraku. Ďalšie palivo jej dodáva

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Trump

Komentáre

Teraz najčítanejšie