Chcete začať športovať? Naučte mozog fungovať iným spôsobom, hovorí športový psychológ
Športovanie nemôže byť postavené len na prekonávaní sa. Potom v podstate iba drieme, hovorí športový psychológ MICHAL MURÁRIK.
Aké sú najčastejšie príčiny toho, že sa ľudia nedokážu prinútiť športovať, aj keď vnútorne chcú a vedia, že je to zdravé, a majú na to čas?
Často je to o zvyku tráviť voľný čas bez pohybu. Ak sa aj prinútime, zo začiatku ešte z pohybu nemáme radosť, pretože je to veľmi vyčerpávajúce. Ďalším z dôvodov je aj nedostatok vôľových vlastností a chýbajúca sebadisciplína. Je dôležité vedieť sa prekonať a naštartovať sa, a preto začiatok býva najťažší. Vôľa je ako sval a je ju potrebné trénovať. V rôznych oblastiach života sa prejavuje inak – ak sa dokážeme prekonať pri práci, neznamená to, že to bude fungovať pri pohybovej aktivite.
Súvisí to nejako s nastavením ľudského mozgu?
Áno, keďže sme zvyknutí fungovať v zaužívaných vzorcoch správania. Ak je naše telo unavené z práce a zvyknuté na popoludňajší pasívny odpočinok, vnímame pasívny oddych ako potrebu. Ak chcete začať športovať, musíte tento zvyk nahradiť nejakým iným vzorcom, aby sa telo naučilo oddychovať aktívne a vytvorilo si návyk a potrebu športovať. Ak si nájdeme vhodný šport, začne nás baviť, máme z neho radosť a postupne sa nám začnú vyplavovať endorfíny. Naše telo si ich pýta a chceme športovať opäť.
Ak chceme začať športovať, musíme oklamať vlastný mozog?
Nie je to úplne o oklamaní mozgu, ale skôr o tom, aby ste ho naučili fungovať iným spôsobom. Začiatky sú vždy ťažké, ale po istom čase sa z toho stane návyk, zvyk a potreba. Prejdeme do akéhosi automatického správania, v ktorom už nie je natoľko potrebné využívať vôľu, ale zo športu máme dobrý pocit, potrebujeme ho a vyhľadávame. Ak zažijeme pri akomkoľvek športe takzvaný stav flow, pri ktorom zabudneme na čas a úplne sa ponoríme do samotnej činnosti, býva to indikátor, že to je pre nás to pravé.
Môže byť príčinou toho, že človek nejde športovať, aj pocit hanby z trávenia času medzi športovcami?
Stretávam sa s tým. Nerád porovnávam ženy a mužov, keďže každého človeka vnímam individuálne. Často však najmä od žien počúvam, že nechcú začať chodiť do fitnescentra, pretože sa tam na nich pozerajú športovci s vypracovanými postavami. Cítia sa zahanbene, že vo fitnescentre ešte nevedia presne cvičiť a nemajú také postavy, aké by chceli.
Čo im zvyknete poradiť?
Hľadáme spôsob, akým ich povzbudiť. Väčšinou to riešime hľadaním vhodných tréningových skupín podobnej výkonnosti, veku a ambícií. Je vhodné, ak si tréner vytvorí skupinku, ktorú niečo spája, kde si ľudia vzájomne pomáhajú a podporujú sa. Necítia sa potom zahanbene alebo menejcenne, keďže sú na jednej úrovni alebo majú niečo spoločné. Toto je jedna z vecí, ktorá nám zafungovala.
Michal Murárik
je bývalý reprezentant v zjazdovom lyžovaní. Na Univerzite Komenského vyštudoval telesnú výchovu a regeneráciu (FTVŠ) a psychológiu (FiF). Pôsobí ako športový psychológ a psychoterapeut. Spolupracuje s viacerými slovenskými športovcami a športovými zväzmi.
Často sa mi stáva, že napriek tomu, že nepracujem manuálne, cítim fyzickú únavu a namiesto cvičenia si radšej ľahnem. Je únava reálna alebo sa len vyhováram?
Ja to mám podobne a zažíva to väčšina ľudí. Často ide o únavu z monotónnej činnosti, absencie svetla, pohybu či čerstvého vzduchu alebo z bežného dňa v kancelárii, ktorý môže byť náročný. Pokiaľ však únava nie je mimoriadne silná, pomôcť prekonať ju môže práve športová aktivita. Mal som klienta, ktorý mal sedavé zamestnanie a hovoril, že ak si po práci nejde zašportovať, tak potom len doma leží a o ôsmej zaspí. Ak si ide zašportovať, naštartuje ho to a má večer viac prirodzenej energie, je aktívnejší, ľahšie zaspáva a má hlbší spánok.
Ako môžu firmy motivovať k pohybu zamestnancov, ktorí vykonávajú sedavú prácu?
Najčastejšie vybavujú zľavy pre vstup na športoviská, napríklad vo forme členských kariet. Súčasným trendom je, že firmy majú športoviská priamo v budove, stretol som sa s tým už aj na Slovensku. Sú firmy, v ktorých môžu ísť zamestnanci počas pracovnej doby športovať a potom sa vrátiť do práce. Možnosťou je aj vytváranie športových klubov, ktoré reprezentujú firmu, na Slovensku sa rozbiehajú aj rôzne firemné hry.
Argumenty ako zdravie či dobrý pocit sú racionálne, ale aj tak nemusia človeka presvedčiť, aby sa hýbal. Je potrebné nájsť si na športovanie emocionálnu motiváciu?
Jednoznačne áno. Dlhodobo športovať dokáže niekto, kto si k športu vytvorí vzťah a začne ho baviť. Začiatky niekedy sprevádza efekt novosti – športovanie nám dodáva energiu, cítime sa dobre, ale ak si k nemu nevytvoríme vzťah, prestane nás baviť a prestaneme aj s pohybovou aktivitou. Preto si treba nájsť aktivitu, ktorá nás bude napĺňať, a nerozhodovať sa na základe toho, že nám niekto napríklad poradí, aké skvelé je behať. Treba hľadať a skúšať rôzne športy a vydržať pri nich zopár mesiacov. Ak nás šport nechytí, treba skúsiť iný. Ak niekto behá a pritom ho to vôbec nebaví, nebude to mať dlhodobý efekt, skôr si k tomu ešte vytvorí odpor.
Čo si myslíte o tom, ak si niekto ako prvotnú motiváciu zakúpi permanentku do fitnescentra?
Pre mnohých je fitko prvou voľbou, ale nie každý je stvorený, aby doň chodil a aby ho to tam bavilo. Ak s nejakým klientom hľadáme vhodnú pohybovú aktivitu, skôr
