Len aby sme nezabudli, ako to bolo s privatizáciou za Mečiara
Vladimír Mečiar hovorí o návrate do politiky, takto sa v nej správal v minulosti.
Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej.
Keď prezident Michal Kováč odmietol vymenovať za ministra privatizácie Ivana Lexu, Mečiar sa rozhodol, že z premiérskeho kresla bude riadiť aj ministerstvo privatizácie, pričom z Lexu urobil štátneho tajomníka.
Podnik SVIKON Svidník získala spoločnosť, ktorá ponúkla najnižšiu (!) cenu, no v ktorej jedným zo spoločníkov bol Vladimír Lexa, otec štátneho tajomníka na ministerstve privatizácie Ivana Lexu. Manželke poslanca za SNS Víťazoslava Mórica vláda prihrala Železničné opravovne a strojárne v Trnave i vo Vrútkach. Štát len v tomto jednom prípade prišiel o vyše 220 miliónov korún. Privatizáciu spoločnosti Tatran vláda schválila eseročke, ktorá v tom čase ešte ani neexistovala. Ďalším príkladom privatizačného gaunerstva bola privatizácia Skloobalu Nemšová: Mečiarova vláda najprv túto privatizáciu schválila a privatizačný projekt bol na ministerstvo doručený až o niekoľko dní neskôr.
Vláda obchádzala princíp súťaže, ktorý nahradila priamym predajom. Tak mohla ešte viac urýchliť privatizácie v prospech spriaznených osôb. Bleskovo privatizovala aj počas odvolávania premiéra Mečiara. Dokonca ešte aj po vyslovení nedôvery premiérovi: akcie VSŽ Košice v hodnote 1,5 miliardy korún vláda predala iba za 314 miliónov spoločnosti, ktorá narýchlo vznikla v ten istý deň, keď parlament vyslovil premiérovi Mečiarovi nedôveru. Až potom vláda oficiálne odstúpila. Rezešovský klan zakrátko priviedol železiarne na pokraj krachu.
