Denník N

Trištvrtehodinové sólo pre dvadsaťpäť stoličiek

Foto - Ctibor Bachratý
Foto – Ctibor Bachratý

Dvadsiaty tretí ročník medzinárodného tanečného festivalu Bratislava v pohybe ponúkol tutovku aj konceptuálny vtip či metaforickú performanciu.

Biele pódium, čierne šály, biele sako, čierne gate a biele tenisky, čo na linoleu pískajú. Plus dvadsaťpäť stoličiek, ktoré tvorca performancie Pli vozí so sebou ako členov súboru. Pri usádzaní publika ich na javisku A4-ky aranžuje, pričom stále podupáva v rytme jednoduchého horehronského dupáka.

Viktor Černický, performer narodený na Slovensku a pôsobiaci v Čechách, je autorom konceptu, choreografie, a ak počítame dupák, aj hudby. Diagonála stoličiek padá ako domino a spúšťa sa štyridsaťpäťminútová záležitosť, kde podupávajúci perfomer nerobí nič iné, len s akýmsi zámerom preskupuje stoličky do najrôznejších útvarov.

Najprv zábavné, po dvadsiatich minútach bizarné (zopár divákov začína nepokryte nahrávať na mobil). Po tridsiatich minútach sme na chlapíka so stoličkami úplne namotaní a cítime s ním, keď podupávajúc naznačuje, že ich položí hrotmi tenučkých nôh na seba, čo sa mu za ohromného potlesku podarí. Prikladá a odkladá stoličky do zdanlivo nestabilných štruktúr, ktoré neustále hrozia pádom, ale nespadnú.

Podupmi vyjadruje svoje pocity, ich rytmus sa zastaví, až keď sa na naklonený záhyb do výšky týčiacich sa stoličiek vyhupne sám protagonista, a my ani nedýchame, je to celkom výška. Záhyb bol, mimochodom,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie