Denník N

Posledná včela

Pol hodinu po tom, čo sa jedlo začalo podávať, nezostala jediná porcia. Keď medzi prominentných hostí zavítal hrdina večera šéfkuchár a držiteľ michelinskej hviezdičky, ozval sa dlhý potlesk. Gastrozážitok, aký sa už nemusí opakovať hlásali na druhý deň titulky v médiách. Na večierku sa podávali pochúťky pripravené z pravého včelieho medu, ktorého zásoby sa drasticky míňajú. Liter medu sa už predáva drahšie ako karát diamantov. Šéfkuchár, ktorý pripravil menu na recepcii 11. októbra 2119 už svoje sladké majstrovstvo nikdy znovu neprevedie.

Ktorý z piatich živočíšnych druhov je pre planétu najnenahraditeľnejší? V sychravý večer na jeseň roku 2008 zorganizovala mimovládna organizácia Earthwatch na pôde Kráľovskej geografickej spoločnosti v Londýne nezvyčajnú debatu. 650 divákov v hľadisku malo z piatich ohrozených druhov vybrať ten, bez ktorého ľudstvo na Zemi nemá šancu prežiť. Päť prominentných vedcov argumentovalo za piatich kandidátov – netopierov, včely, huby, planktón a primáty. Po troch hodinách, počas ktorých zazneli kruté dáta a fakty, vybrali prítomní hostia „víťaza“ – včely.

Nejde len o to, či si ľudia budú môcť sladiť čaj medom. „Včely sú hlavnými opeľovačmi planéty,“ vysvetlil pre portál Oxfordtimes doktor George McGavin, ktorý stál v debate na strane včiel. „Tráva sa opeľuje vetrom, ale kľúčové jedlé plodiny ako ovocie, zelenina, orechy a byliny sú opeľované včelami.“

Vo svete bez včiel nebude menu v reštaurácii veľmi dlhé. „Bol by to temný svet, v ktorom by sme žili na ovsenej kaši.“

Brunch bez avokádového toastu

Hmyz a ďalšie zvieratá, ktoré pomáhajú opeľovať kvety sa nazývajú opeľovače. Doktorka Mrill Ingramová z Arizonskej univerzity a jej dvaja kolegovia Gary Nabhan a Stephen Buchmann odhadli, že na svete existuje minimálne 100 000, s najväčšou pravdepodobnosťou však až 200 000 druhov zvierat, ktoré sa podieľajú na prenose peľu. Len rôznych druhov včiel je asi 20 000.

„Niektorí vedci odhadujú, že približne každé tretie sústo, ktoré zjeme, existuje vďaka opeľovačom ako sú včely, motýle, mole, vtáky, netopiere, chrobáky a iný hmyz,“ uvádza americké ministerstvo poľnohospodárstva. Opeľovače sú zásadné pre produkciu asi 90 hlavných plodín, ktoré ľudia konzumujú. „Napríklad ovocie, jablká, hrušky, káva, mandle, celkovo by bolo menej ovocia a zeleniny. Tam môže produkcia klesnúť až o 30 až 70 %,“ hovorí včelár David Turčáni z občianskeho združenia Včelí kRaj.

Na niektoré plodiny by sme bez opeľovačov mohli zabudnúť úplne, alebo by si ich nemohol dovoliť len tak hocikto. „To, čo musí byť opelené, by bolo oveľa, oveľa drahšie,“ upozorňuje D. Turčáni. Avokádo, čučoriedky, čerešne, slivky alebo maliny sú na zvieratách extrémne závislé a výnosnosť na územiach, kde sa pestujú, už teraz klesá. Nielen med sa tak môže stať exotickou pochúťkou.

Cena takejto pochúťky sa môže o niekoľko rokov vyšplhať aj na sto eur. Avokádo by sa v budúcnosti mohlo stať rovnakou vzácnosťou ako kaviár, ktorého cena sa pohybuje od stoviek až po desiatky tisíc eur za kilogram.

Ťažko dostupným tovarom by sa stali aj ďalšie potraviny, ktoré sa z ohrozených plodín vyrábajú. Typickým príkladom sú nápoje vyrábané z ovocia. „Od práce včiel závisí viac ako 4 000 druhov ovocia a zeleniny – medzi nimi aj jablká, ktoré sú hlavnou surovinou pri výrobe nášho sajdra,“ potvrdzuje Matúš Benža, Senior Brand manažér značky Lišiak zo sadu. „Ak sa situácia nezlepší, naši spotrebitelia si v plechovke alebo vo fľaši nenájdu nič iné, ako čistú vodu.“ Značka vytvorila špeciálnu edíciu sajdrov s názvom Lišiak bez sadu, ktorá má ľuďom ukázať ako bude nápoj chutiť vo svete bez včiel. Fľaše naplnila čistou vodou.

Sajder budúcnosti – bez včiel bude mnoho dnes populárnych nápojov chutiť rovnako – ako čistá voda.

Ohrozené sú jablká, hrušky aj sajder. Osud včiel zaujíma aj firmy

Problémy včely medonosnej neohrozujú len výrobu typického včelieho produktu – medu. Menej opeľovačov v prírode znamená menej zeleniny a ovocia – a produktov, ktoré sa z nich vyrábajú, napríklad aj sajdru.

Značka Lišiak zo sadu spustila v lete iniciatívu s názvom Sajder budúcnosti. Jej cieľom je upozorniť na problém a tiež pomôcť konkrétnymi krokmi. Výťažkom z predaja produktov Lišiak zo sadu podporí trojicu projektov Zóny bez pesticídov, Včelí kRaj a Mestské včely. Viac informácií na www.lisiakzosadu.sk.

Bez včiel by polia a sady neprestali rodiť. No ich výnosnosť by klesla. O koľko, to nie je jednoduché spočítať. Nie každá plodina je od opeľovačov závislá rovnako. „Samotná včela medonosná, latinsky Apis mellifera, sa stará o opeľovanie asi 14 % poľnohospodárskych plodín, väčšina ostatných opeľovačov sú najmä čmeliaky a divoké včely,“ vysvetlil pre portál Metafact.io Francisco Sánchez-Bayo, spoluautor najrozsiahlejšej štúdie o význame hmyzu pre náš ekosystém. V reči čísel sú včely priamo zodpovedné za poľnohospodársku produkciu v objeme asi 235 až 577 biliónov amerických dolárov. To je dosť, no vo svetovom meradle zanedbateľné číslo.

V roku 2009 skupina vedcov publikovala štúdiu, podľa ktorej by sa bez opeľovačov znížila produkcia potravín len o 8 %, pričom následky by viac niesli rozvojové než rozvinuté krajiny. Avšak vo svojich výpočtoch počítali s tým, že znížená výnosnosť poľnohospodárskej pôdy sa vykompenzuje zväčšením jej plochy. Čo by to znamenalo? Poľnohospodárstvo tak ako ho poznáme dnes by sa drasticky zmenilo.

Na uživenie planéty by sa polia a sady museli rozšíriť (veľmi rozšíriť). To by nevyhnutne viedlo k ďalšiemu odlesňovaniu alebo k drahému a nie práve ekologickému zušľachťovaniu dnes neúrodnej pôdy. Farmárčenie by navyše bolo oveľa drahšie, a to by zase negatívne ovplyvnilo cenu mnohých potravín. V stávke je však oveľa viac než len nedeľný brunch.

Tvrdý oriešok

Je február a v centrálnom údolí v Kalifornii kvitnú, tak ako každý rok, milióny mandľovníkov. Dospelé stromy sú vysoké, môžu dorásť až do výšky desať metrov. V čase kvitnutia sú ešte bez listov, obsypané iba veľkými bielymi až svetloružovými kvetmi. V kontraste s ostrožiarivou jarnou oblohou sú stromy také krásne, že najslávnejší impresionista Vincent Van Gogh si vybral práve tento motív pre obraz, ktorý v roku 1980 namaľoval svojmu novorodenému synovcovi a menovcovi, malému Vincentovi.

Kvitnúce kvety mandľovníka od Vincenta Van Gogha v galérii v Amsterdame. Zdroj: Wikimedia Commons

Kvitnúci mandľovník bol podľa Van Gogha symbolom jari a života. Dnes pripomína, aké obrovské môžu byť škody v prípade vyhynutia včiel.

Okrem toho, že mandle ako také sú jedlý produkt, používajú sa aj na výrobu mlieka a oleja. Ako kozmetický prípravok ho používali už starovekí Číňania na zmäkčovanie a liečenie pokožky. Výťažky z mandlí sú bohaté na vitamíny A, E, zinok a omega-3 mastné kyseliny. Len samotný trh s olejom mal podľa správy agentúry Reuters v roku 2018 celosvetovo hodnotu 360 miliónov amerických dolárov. Do konca roku 2025 by mal narásť až na 530 miliónov dolárov.

Ja si myslím, že včely s nami prežijú, ale treba zmeniť prístup k poľnohospodárstvu, ekologizovať ho a riešiť aj viac malých, nielen veľkých včelníc.

David Turčáni, Včelí kRaj

Prečítajte si celý rozhovor

Šupky z mandľovníka väčšina ľudí doma vyhadzuje, no nie kalifornskí farmári. V poľnohospodárstve majú veľký význam – vyrába sa z nich krmivo pre dobytok a hydinu.

Len táto jediná plodina tvorí až štvrtinu exportu poľnohospodárskych produktov slnečného amerického štátu. Vo farmách, skladoch, továrňach či prepravných spoločnostiach pracuje približne stotisíc ľudí. Na mandľovníkových sadoch však pracujú aj milióny včiel. Každý rok na jar križujú Kaliforniu kolosálne nákladné autá naložené stovkami úľov, ktoré prevážajú najväčšiu pracovnú armádu na svete – 31 miliárd včiel. Stromy mandľovníka sa vetrom neopeľujú. V ich prípade neexistuje pracovitejší opeľovač ako včela. Ak to vyzerá, že ide o problém niekde na opačnom konci sveta, nie je to celkom tak. Kalifornské mandle tvoria až tri štvrtiny svetovej produkcie.

Mandľovníkové polia v Kalifornii sú najväčšie na svete. Ich celková rozloha je viac ako 5 380 kilometrov štvorcových.

Agropriemysel sa na globálnom hospodárskom raste v roku 2017 podieľal 3,4 %. To na prvý pohľad nie je veľa, no príklad mandľovníka ukazuje, čo všetko môže závisieť od takého malého tvora.

„Včelí pot“ živí celé odvetvia – napríklad chemický, módny alebo farmaceutický priemysel. A tu už sú v hre oveľa vyššie sumy. „Napríklad propolis (včelí tmel na báze živice, pozn. redakcie) by sme síce vedeli zbierať, tak ako ho zbiera včela zo stromov, ale bolo by to určite náročnejšie. Ten sa používa v medicíne, lebo má silný antibakteriálny a antimykotický účinok. To isté platí pre peľ, ktorý sa používa ako výživový doplnok. Potom včelí jed, protizápalový liek, napríklad na artrózu. A materskú kašičku ktorú robí iba včela – opäť sa používa do liekov a povzbudzuje imunitu. Takže ide najmä o liečivá a kozmetiku,“ vymenováva environmentalistka a včelárka Petra Ježeková z organizácie Živica.

Žlto-čierna realita na Slovensku

Počet včelstiev v štátoch Európskej únie bol v minulom roku medziročne vyšší o 5,5 %. Na Slovensku bol prírastok ešte vyšší, až o 8,4 %, čo je asi o 23-tisíc úľov viac. No toto číslo skresľuje fakt, že medzi rokmi 2016 a 2017 došlo v celej EÚ aj u nás k prepadu. Napriek tomu to podľa čísiel v prezentácii Európskej komisie vyzerá, že na rozdiel od zvyšku sveta problémy so včelami nemáme. Je to ale naozaj tak?

Včelárov na Slovensku pribúda, aj tých malých. „Má to viac príčin. Z médií počúvame, že opeľovače sú čoraz viac ohrozené a zvyšuje sa frekvencia článkov o životnom prostredí a klimatickej zmene. Určite je to aj tým, že ľudia chcú kvalitnejšie potraviny. Vyhľadávajú lokálne veci a chcú byť súčasťou výrobného reťazca. Snažia sa nájsť spôsob, ako si vyrábať vlastné produkty,“ zhŕňa svoje pozorovanie David Turčáni z Včelieho kRaja.

Včelár David Turčáni z Včelieho kRaja, Zdroj: zahoramizadolami.sk

Počet včelstiev u nás za posledných 10 rokov narástol z 226-tisíc na minuloročných 302-tisíc. Čierny bol, podľa údajov včelárov, rok 2003. Vtedy u nás bolo zaregistrovaných len niečo vyše 192-tisíc včelích rodín. No pred rokom 1989 (k dispozícii sme mali údaje od roku 1984) neklesol počet pod 400-tisíc.

„Niektoré čísla hovoria, že počet včelstiev stúpa aj na Slovensku. Druhá vec je, v akej sú kondícii. Môže ich byť početne viac, ale tie včely napríklad neprežijú zimu alebo prinesú menej medu,“ podotýka Petra Ježeková zo Živice. Pochopiť realitu pomáhajú čísla, ktoré uvádza Asociácia včelárov na Slovensku.

Negatívny trend vidieť aj pri dátach o produkcii medu, tá klesla od roku 2015 do roku 2017 o celých 10 %, zo 4,5 milióna kilogramov na 4,1. „Včely sú menej výkonné alebo viac choré a tak ďalej. To sa týka Slovenska a rovnaké je to aj inde vo svete,“ prikyvuje Petra.

Zima prichádza

„Včely už majú minimum zdrojov,“ opisuje atmosféru pred zimou včelár David Turčáni. „Strážia úľ, aby sa tam niečo nedostalo. Sem-tam donesú nejaký peľ alebo minimum nektáru. Napríklad z okrasných rastlín alebo niečoho, čo kvitne neskôr. Zimné mesiace strávia včely len v úli, kde sa spoločne zohrievajú a konzumujú med alebo nejakú inú alternatívu, ktorú im včelár v úli nechal. Snažíme sa im nechať čo najviac posledného medu. A keď tak ich dokŕmiť, aby sme mali stopercentnú istotu, že im to bude stačiť až do prvého kvitnutia.“

Každý včelár prežíva zimu s obavami. Vždy sa nájde včelstvo, ktoré zimu neprežije. Uplynulú zimu bola miera úmrtnosti celkom nízka – za celé Slovensko len 4,79 %, no našli sa aj regióny, najmä na juhu Slovenska, kde zahynulo každé piate včelstvo.

„Najlepšie by bolo, že keď už zima príde, nech aj ostane. Minulý rok bola veľmi dlho teplá jeseň. Predtým sa mi nestalo, že by včely lietali aj niekedy v októbri, dokonca začiatkom novembra a boli také aktívne. Zvyšovala sa spotreba zásob aj riziko, že včely si mohli do úľa zavliecť nejakú chorobu,“ spomína David. Choroby a agresívne pesticídy sú podľa neho dôvodom, prečo by dnes včela medonosná vo voľnej prírode neprežila, napriek tomu, že pôvodne žila v dutinách stromov. „V tomto širšom ponímaní sa naozaj z včely medonosnej stalo hospodárske zviera. Ide však o to, že šľachtením, tým ako ich chováme a aké choroby sme sem zavliekli, majú včely minimálnu šancu prežiť mimo úľov,“ dodáva.

Úle duchov

Vytiahol rámik a skontroloval včeliu rodinu – zdravá a pripravená na zimu. Zasunul rámik späť a presunul sa skontrolovať ďalší úľ. Všetko v poriadku. Švajčiarsky včelár menom Candid mal za sebou úspešný rok. Každý zo 16 úľov mu vyniesol v priemere 33 kilogramov medu. Posledný úľ sa mu zdal podozrivo tichý.

O tri týždne neskôr bolo v 10 zo 16 úľov mŕtvo. Niektoré včely zmizli aj so zásobami, v iných ostala matka, zopár robotníc aj potrava, no bez šance, že prežijú zimu. Ide o prvý prípad výskytu ochorenia CCD v Európe z roku 2009. Takzvaný syndróm kolapsu včelstiev (z angl. Collony Colapse Disorder) sa objavil po prvý raz o tri roky skôr v USA. Dlho sa verilo, že sa týka iba Spojených štátov. V slovenských včelárskych kruhoch sa o výskyte CCD u nás prvýkrat špekuluje v novembri 2017.

Dodnes nevieme príčiny CCD presne pomenovať, poznáme len to, ako sa syndróm prejavuje a že nejde o jedno ochorenie, ktoré má jednu príčinu. Podobne ako rakovinu u ľudí ju zapríčiňuje kombinácia viacerých faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria pesticídy, parazity a vírusy.

Varroa destructor na tele včely zachytený elektrónovým mikroskopom. Parazitický roztoč spôsobuje infekčné ochorenie včiel medonosných – takzvanú varoázu.

Práve pesticídy označil za príčinu zmiznutia americký včelár Dave Hackenberg z Pensylvánie. Jeho včelnica bola prvá, z ktorej včely vo veľkom utiekli, doteraz nevedno kam ani prečo. V novembri 2006 prišiel o všetkých 400 kolónií.

Niekoľko vedeckých štúdií poukázalo na súvis medzi CCD a novou generáciou poľnohospodárskych pesticídov, takzvanými neonikotinoidmi. Tie sa ukladajú v tkanivách postriekaných rastlín, odtiaľ sa dostávajú do hmyzieho organizmu, kde pôsobia toxicky na centrálny nervový systém. Európska únia pred rokom zakázala vonkajšie používanie troch látok na báze neonikotinoidov.

„Kedysi boli pesticídy menej inteligentné,“ porovnáva Petra Ježeková zo Živice a vysvetľuje spôsob, akým také pesticídy zabíjajú. „Včela prišla na postriekané pole a zahynula. Dnes sú viaceré pesticídy systémové, prenikajú do tkaniva rastlín aj do peľu. To znamená, že včela príde, sadne si na kvet, pesticíd sa na ňu nalepí a ona s ním ide do úľa, ale keďže sa zmenil jej pach, ostatné včely ju do úľa nepustia a uhynie. Iný typ pesticídov prinesú včely s peľom do úľa a tam môžu spôsobovať úhyn včelích lariev.“

Aj ďalší veľký problém medonosných včiel zapríčinil človek. Sú to choroby a parazity, ktoré sa po svete rozšírili z jedného kontinentu na druhý vďaka neregulovanému predaju včelích matiek. „Napríklad klieštik včelí, ktorý je pôvodom z Ázie. Tamojšie včely sú proti nemu evolučne prispôsobené, tie naše nie,“ hovorí David Turčáni. Bez pomoci človeka mnohé včelstvá na epidémiu klieštika postupne odumierajú. No Petra Ježeková zo Živice pri tejto téme spomína aj výskumy, ktoré hovoria, že niektoré včely u nás sa naučili klieštika zbavovať. „Je to iba v začiatkoch, ale je vidno, že tunajšia populácia sa snaží adaptovať,“ podotýka Petra. Znamená to, že včely si nakoniec možno poradia s problémami aj samy? „Všetci dúfame, že sa to podarí, ale adaptácia trvá veľmi dlho,“ odpovedá Petra.

Hľadanie plánu B

„Hmyz tvorí až dve tretiny živočíšnej biomasy na Zemi, vyššie spomenuté trendy potvrdzujú, že šieste hromadné vymieranie zásadným spôsobom ovplyvňuje život na našej planéte,“ konštatuje Francisco Sánchez-Bayo z Univerzity v Sydney v záveroch spoločnej správy o stave hmyzu vo svete, najväčšej akú sa doteraz podarilo vypracovať.

Niektorí experti preto hľadajú riešenie, ako prirodzených opeľovačov na tejto planéte nahradiť alebo im aspoň pomôcť.

RoboBee je názov robotického hmyzu, ktorý bez energetického zdroja váži 80 miligramov, má krídla s rozpätím 3 centimetre, ktorými máva s frekvenciou 120 hertzov. Okrem lietania dokáže modifikovaná robovčela aj plávať pod vodou alebo sa vznášať nad povrchom s využitím statickej elektriny. Vývojári z inštitútu Harvardskej univerzity si vytýčili tri ciele – vytvoriť samotné zariadenie schopné autonómne lietať, naučiť ho vnímať okolie pomocou senzorov a synchronizovať sa s ostatnými robovčelami, takže by dokázali fungovať ako jeden organizmus.

V júni tohto roka oznámili vývojári, že uskutočnili prvý úspešný sólový let. Zariadenie rozšírili o ďalší pár krídel, pridali solárne panely, batérie a ovládaciu jednotku. Na to, aby zariadenie vzlietlo boli potrebné halogénové svetlá, ktoré emitovali trikrát viac energie, než bežné slnečné lúče. „Let vonku je zatiaľ nemožný,“ konštatuje tím inžinierov.

„Predstavte si, koľko by ste ich museli vyrobiť, aby dokázali skutočné včely nahradiť? Koľko surovín a energie na ich výrobu by sa muselo vyťažiť?“ hovorí o plánoch s umelými včelami Petra Ježeková. „V Číne sú už oblasti, v ktorých ľudia opeľujú ručne, so štetcami a kupujú si peľ. Aby vedeli opeliť napríklad broskyňu. Príde im poštou balík s peľom, zoberú si štetec, vylezú na strom a opeľujú. Sú to oblasti, ktoré sú také znečistené, že tam včely jednoducho neprežijú, ani iný hmyz, nie iba včely. Ja si myslím, že je lacnejšie prírodu začať chrániť ako potom vymýšľať takéto opatrenia.“

Najľahší stroj schopný samostatného letu na svete. RoboBee v preklade RoboVčelu vyvíjajú inžinieri na Harvardskej univerzite. Zdroj: wyss.harvard.edu

Naspäť k plánu A

„Amálka, Soňa, Jana, také klasické slovenské,“ spomína si David Turčáni. Sú to mená, ktoré dávajú deti včelím matkám vo vzdelávacej včelnici v Liešnici pri Kokave nad Rimavicou. Na návšteve sa deti učia, ako žijú včely a ako im pomáhať. Dospelí sa tu zase na kurzoch učia včeláreniu.

David verí, že včely tu s nami zostanú, no budú na to potrebovať pomoc človeka. Samozrejme, najdôležitejšie je obmedziť používanie pesticídov v poľnohospodárstve, no pokúsiť sa o záchranu včiel môže podľa neho každý z nás. „Najlepšia pomoc je, aby si ľudia našli lokálneho včelára, ktorého budú podporovať tým, že si kúpia jeho med. Mal by to byť taký, ktorý hľadá aj nejaké alternatívne ekologické cesty chovu včiel.“

V Liešnici chcú ľuďom ukazovať aj význam ďalších opeľovačov. Medzi najviac ohrozené druhy patria motýle. „Teraz začíname so stavbou motýlieho domu. Budú v ňom pôvodné druhy motýľov, hlavne babôčkovité. Jednoducho sa chovajú a ich stavba tela je dosť veľká a pestrá, aby to bolo pútavé. Verejnosť bude môcť vojsť do domu medzi motýle – bude to zážitok. Chceme ľudí aj vzdelávať, ukazovať im rôzne vývinové štádiá vzniku motýľa. Dozvedia sa ako na motýle vplýva klimatická zmena a ako im pomôcť.“

Včelnica Včelí kRaj v Liešnici pri Kokave nad Rimavicou. Zdroj: zahoramizadolami.sk

Petra Ježeková zo Živice zase spolu s kolegami na Slovensku rozbehla unikátny projekt Mestské včely. Na prvé počutie bizarné spojenie, no po krátkom vysvetlení znie včela na ulici ako geniálny vynález. „V porovnaní s poľnohospodárskym vidiekom, kde sa veľa pestuje a postrekuje, je mesto lepšie. Tu sa nestrieka takmer vôbec, alebo iba minimálne. Je tu na jednej strane bezpečné prostredie, čo sa týka pesticídov a ľudia tiež pestujú viac rôznych druhov kvetov, od jari až do jesene.“

V meste rastú rôzne buriny, ľudia si pestujú kvety na balkónoch a lodžiách. Aj výsadby sú pestrejšie. Vidíme to na našich mestských úľoch. Včely dlho prinášajú nektár aj peľ a nemusíme ich dokrmovať cukrom.

Petra Ježeková, Živica

Prečítajte si celý rozhovor

Testy ukázali, že mestský med neobsahuje zvýšené množstvo ťažkých kovov. „Výhoda mestského medu je, že neobsahuje pesticídy a druhá výhoda je, že včely tu lietajú na oveľa viac druhov rastlín. Nemáme tu repkové pole, čiže tu nemáme čisto jednodruhový med, ale poskladaný z rôznych rastlín. Býva chuťovo zaujímavejší. My sme ho nechali testovať na imunoaktívne látky, v tom vyšiel veľmi dobre.“

Petra Ježeková zo Živice s mestskými včelami.

Obidvom projektom pomáha značka Lišiak zo sadu v rámci svojej kampane na pomoc opeľovačom. „Výťažkom z predaja produktov Lišiak zo sadu podporíme trojicu projektov Zóny bez pesticídov, Včelí kRaj a Mestské včely. Pomôcť však môže každý,“ potvrdzuje a zároveň povzbudzuje Matúš Benža z Lišiaka zo sadu.

Tu je niekoľko spôsobov, ako môže každý človek pomôcť včelám a ďalším opeľovačom:

Výsadba rastlín pred domom, panelákom aj na balkóne

Výsadbou kvitnúcich rastlín a ovocných stromov vytvoríte včelám príležitosti na zber nektáru. Milujú slnečnice, muškáty, orgován, levanduľu, ale aj rozmarín, tymián či koriander. Pozor, nikdy na ich pestovanie nepoužívajte pesticídy a anorganické hnojivá.

Menej intenzívne kosené pásy zelene

Anglický trávnik je možno dobrý na hranie golfu, ale pre opeľovače je to zelená púšť. V japonských mestách sú napríklad vedľa ciest a chodníkov vyhradené kvitnúce pásy zelene, ktoré sa menej kosia a slúžia ako potrava pre opeľovače.

Včelie napájadlo

Aj včely bývajú smädné. Umiestnite plytkú nádobku s čistou vodou na balkón, do záhrady či do rohu trávnika. Do nej poukladajte vytŕčajúce kamene aby mali včely kam pristáť.

Hotel pre hmyz

Vybudujte útočisko pre drobný hmyz – hmyzí hotel sa dá kúpiť alebo vyrobiť – a umiestnite ho. Je to drevená konštrukcia z navŕtaných polienok, s rákosím, dutými stonkami, deravými tehlami alebo podobným materiálom. Prechodný domov si v nej zvyknú urobiť samotárske včely a ďalší užitočný hmyz.

Podpora lokálnych včelárov

Prežitie včely medonosnej je dnes priamo závislé od práce včelárov. Kúpou ich produktov pomôžete udržiavať stabilnú včeliu populáciu vo vašom okolí. Extra body si zaslúžia včelári, ktorí preferujú ekologický chov včiel a zamestnávajú ľudí z regiónu.

Hmyzí hotel umiestnený na priečelí budovy.

Včelám stále nerozumieme

Človek začal systematicky využívať včely medonosné pred 4 500 rokmi. Odvtedy z ich práce profituje. Naše spolunažívanie bolo dlho bezproblémové. Čím dlhšie choval človek včely, tým viac sa prehlbovala naša vzájomná závislosť. No aj po tisícročiach chovu v úľoch sú pre človeka včely záhadou.

Ako je možné, že z včelieho plodu sa len na základe špeciálnej potravy vyvinie včelia matka a nie len obyčajná robotnica? Ako dokážu včely len vďaka tancu a chemickým signálom kolektívne „myslieť“? Ako je možné, že si tisíce včiel namiesto bezpečného úľa vyberú radšej hromadnú smrť?

Aj bez toho, aby sme rozumeli ich správaniu, včely a ostatné opeľovače poháňajú farmy, sady, reštaurácie, bistrá a street foody po celom svete. Závisia od nich miliardy dolárov, eur aj všetkých ostatných svetových mien. Napriek tomu človek svojho najväčšieho spojenca tlačí k zemi. 40 % druhov hmyzu má klesajúcu populáciu, tretina je na zozname ohrozených živočíchov Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov. Hmyz mizne z planéty osemkrát rýchlejšie než vtáky, plazy alebo cicavce.

V posledných rokoch si čoraz viac jednotlivcov, organizácií a firiem začína uvedomovať fakty aj ich dôsledky. Bez živých opeľovačov ľudstvo buď prestane existovať úplne alebo sa na dnešných ľudí a ich spôsob života nebude vôbec podobať.

 

Petra Ježeková zo Živice, David Turčáni z Včelieho kRaja, značky ako Lišiak zo sadu, desaťtisíce včelárov, vedcov a aj veľa ďalších rozbehlo projekty, iniciatívy alebo len začalo robiť drobné kroky pre to, aby sme mali ešte dosť času naučiť sa včelám rozumieť.

Pridajte sa aj vy.

Upozornenie: Príbeh v úvode tohto článku je fikcia založená na vedeckých poznatkoch. Podľa správy, ktorú vypracovala skupina vedcov na čele s Franciscom Sánchez-Bayom prichádza každý rok v dôsledku ľudskej činnosti planéta o 2,5 % hmyzu. Je to veľmi rapídny úbytok. O desať rokov bude hmyzu o štvrtinu menej, o 50 rokov ostane iba polovica a o 100 rokov neostane žiaden, povedal pre britský denník The Guardian. Ak by boli tieto odhady správne, v roku 2120 zahynie na svete posledná včela.

Teraz najčítanejšie