Denník N

Filmové Amnestie sú najmä obžalobou porevolučných elít, ktoré sa vykašlali na obyčajných ľudí

Nový slovenský film sa trochu kŕčovito snaží nebyť čierno-bielym príbehom.

„Len prísť a začať moralizovať o tom, ako si treba vážiť slobodu, má nulový efekt,“ vysvetľuje v rozhovore k novej snímke Amnestie pre Denník N Maroš Hečko.

Producent a scenárista chcel povedať dve veci. To, že kino nemá suplovať dejepis. Mladých ľudí má nalákať na emóciu a atraktívny príbeh – a potom sa uvidí, či v nich dejiny vzbudia záujem.

Hečko však hovorí aj to, že prišiel čas vystúpiť z čierno-bielych mantinelov a kadečo zrevidovať. Tridsať rokov po štrnganí kľúčmi treba novú perspektívu, väčší odstup.

Máloktorá udalosť pritom tak efektne stelesňuje otázniky nad ponovembrovým vývojom ako nešťastné havlovské amnestie a následná vzbura väzňov v Leopoldove.

Väznica je ako model spoločnosti v malom, veď frustrácia, ktorá vyvrela v prvých mesiacoch roka 1990 za mrežami, vyvrela onedlho všade. Amnestie boli prvým zlyhaním čerstvých ponovembrových elít, ktoré sa v nových a turbulentných časoch nestihli zorientovať. Bolo to zlyhanie až také viditeľné, rukolapné a neoddiskutovateľné, že sa na tom asi ako na jedinom vedia zhodnúť strážcovia odkazu Václava Havla s voličmi KSS.

Je až čudné, že nikomu doteraz nenapadlo spracovať udalosti okolo prezidentských amnestií, tejto prvej hrubej čiary za problémovou minulosťou. Ťažko vymyslieť lepší odrazový mostík k mixu politického trileru a väzenskej drámy s akčnými prvkami, ktorý by nebol len povinne oslavným príspevkom k výročiu.

Z väzenia do vlády

Ešte na jeseň 1989 režim v Československu pôsobí, akoby sa v okolitých krajinách nič nedialo. Drahoš Lupko (Juraj Bača) si odpykáva trest za vykrádanie papalášskych víl. V Leopoldove, ale v inej cele, sedí aj politický väzeň doktor Čierny (Marek Vašut), ktorý s Lupkom tajne korešponduje.

Keď akurát v polovici filmu príde revolúcia, premieňa sa nielen vizuálna atmosféra (kamera vychádza z uzavretých priestorov, kam sa za socializmu ľudia utiahli, a začína zaberať prírodu a mesto), ale najmä osudy jej hrdinov. Kým disident Čierny mieri z cely do ministerského kresla, Lupko zostáva zatvorený v ústave, kde to začne vrieť.

Amnestie sú výnimočné nielen rokom 1989, o ktorom doteraz u nás ani v Česku veľa filmov nevzniklo. Nie je veľa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmové recenzie

Teraz najčítanejšie