Denník N

Marek Sapara: O islame sa dočítam všeličo. Ako katolík som hral v Turecku šesť rokov bez problému

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Marek Sapara (37) je asistentom trénera v MFK Ružomberok. Za Slovensko odohral 38 zápasov, hral aj na MS 2010. Na klubovej úrovni nastupoval za Košice, Ružomberok, Rosenborg Trondheim, Ankaragücü, Trabzonspor, Gaziantepspor a Osmanlispor. 

Čo sa vám páčilo na Nórsku ako krajine, keď ste tam pôsobili v rokoch 2006 až 2010?

Pravidlá. Cez zimu sme trénovali v krytej hale s umelou trávou, lebo vonku sa nedalo. Ráno ma cestou na tréning zastavili policajti – a ja som si zabudol doklady. Policajt mi hovorí, že to je problém a treba nejako overiť, že som majiteľom auta. Vravel: „Marek, chodím na každý zápas. Viem, kto si, podľa značky viem, že je to tvoje auto, ale nevieš mi ukázať preukaz totožnosti, tak pokuta.“ Hovorím: „Samozrejme, je to moja chyba.“ Zobral som peniaze, že idem zaplatiť. On mi hovorí: „V žiadnom prípade, peniaze do ruky nemôžem zobrať, tu máš šek a vyplatíš to na pošte.“ Žiadny úplatok, ani podozrenie nemôže padnúť. Pravidlá pre každého. Pamätám si, že tam bol prípad politika, ktorého pre rýchlu jazdu bez mihnutia oka zatvorili na tridsať dní do basy. To je kvalita života. Každý človek, keď žije podľa pravidiel, sa má dobre.

Bola to potom veľká zmena, keď ste prišli do Turecka?

(smiech) Totálna. Tam žiadne pravidlá nie sú. V doprave žiadne. Zastavil som auto na červenej na semafore, za mnou trúbilo iné auto. Zaradilo sa vedľa mňa a šofér mi začal nadávať, prečo stojím na červenej, keď žiadne auto nejde. To bol veľký rozdiel. Ale zase v niečom mi to vyhovovalo, žilo sa trochu voľnejšie. Bolo to oživenie, zábava.

Z Turecka máte ešte nejaké príbehy?

Futbal je tam náboženstvom. Myslím, že sme hrali zápas s Galatasarayom ešte za Ankaragücü a náš fanúšik sa nejako ocitol medzi fanúšikmi Galatasarayu. Dopadlo to tak, že ho zhodili z vrchnej časti tribúny na spodnú. Tam je to bláznivé. Išiel som kopať roh a dostal som kameňom do hlavy, zapaľovače a mince ani nespomínam. Mnoho zápasov organizátori prerušili. Hrávali sme pred prázdnymi tribúnami. Potom už bolo ‚blbé‘, že sú tribúny prázdne, tak povolili vstup len deťom a ženám. Mali ste tam 20-tisíc detí a žien na štadióne, bolo to síce piskľavejšie, ale spievali to isté čo chlapi. Bolo to úžasné.

Darius Vassell nedávno hovoril, že ho šokovalo, keď sa pred zápasmi s Ankaragücü obetovala koza. 

Skôr ovca. Podrezal sa baran, niektorí si namočili kopačky do krvi alebo sa vyliala krv do stredu ihriska. Potom sa mäso rozdáva chudobným ľuďom na znak solidarity, že bohatší majú, tak chcú pomôcť. O tom je islam. Veľa sa tu teraz o islame dočítam, ale

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie