Prečo by si napríklad liberál mal platiť kotlebovcov, dankovcov či smerákov?
Politické strany treba odstrihnúť od korupčných peňazí a do politiky treba vrátiť občiansky princíp.
„Nadkritické množstvo systémových zmien jediným úderom najneskôr zajtra!“
Táto metafora Pavla Hoffmana niekedy z roku 1988 sa mi navždy vpečatila do pamäti. Pracoval vtedy v Ekonomickom ústave SAV. Myslel to vo vzťahu k stavu vtedajšej ekonomiky. Zhmotnila sa však v udalostiach, ktorých tridsiate výročie si tento rok pripomíname. Paľa Hoffmana udalosti z novembra 1989 vyniesli do kresla podpredsedu československej federálnej vlády zodpovedného za ekonomiku. Pozdravujem ho – tam niekam do „bezdomovia“ – s hlbokou vďakou.
Vtedy šlo o zmenu režimu. Úder bol namierený na solar plexus systému, na jeho najcitlivejšie miesto – politický systém jedinej, komunistickej strany zakotvený do ústavy. Úder zasadili zosieťované „ostrovy pozitívnej deviácie“, ktoré vtedy reprezentovali: politický disent, ochranári prírody, ilegálna katolícka cirkev a aktívni ľudia zo šedej zóny, predovšetkým herci, výtvarníci, sociológovia atď. Výsledkom bol „veľký tresk“ a následné zmeny takmer všetkého, čo určovalo život spoločnosti.
Zdá sa, že čas opäť dozrel. Tentoraz nejde o zmenu politického režimu, ale o jeho resuscitáciu. Citlivým miestom je fungovanie politických strán a inštitúcií štátu, ktoré umožnili metastázy korupcie a prerastanie organizovaného zločinu do politiky. Úder na solar plexus tentoraz prináleží občanom, ktorí
