Grécko svoje šance premrhalo, čo urobíme my?

Grécky minister financií Varufakis vyzval na začiatku mesiaca nemeckú kancelárku Merkelovú, aby dala jeho krajine rovnakú šancu na prosperitu, akú dostalo po vojne Nemecko. Zásadný moment, ktorý Varufakis s obvyklou nonšalanciou odignoroval, je, že Grécko takúto šancu dostalo. A to opakovane. Rozdiel medzi Nemeckom a Gréckom nie je v tom, či šancu dostali, ale v tom, ako s ňou naložili.

Grécko dostalo obrovskú šancu vstupom do Únie a následne do eurozóny. Dostalo šancu viacnásobným odpúšťaním dlhu a ďalšími krízovými výpomocami v posledných rokoch. Grécko však prakticky celý čas strávený v Únii premrhalo, miliardy rozvojových dotácií a dostupné skúsenosti nevyužilo užitočne na modernizáciu ekonomiky a investície podporujúce udržateľný rozvoj. V podstate ich prejedlo a premrhalo. Ak by sa Nemecko správalo podobne ako Grécko, asi by dnes tiež neprosperovalo.

Grécky príbeh sa nás však dotýka aj inak než len príspevkom do eurovalu alebo ťažkosťami, ktoré by i nám priniesol grexit. Slovensko je napriek mnohým problémom modernejšia spoločnosť ako Grécko, ale to neznamená, že nepotrebuje zásadnú modernizáciu, zefektívnenie fungovania štátu, ekonomiky, právneho systému, spoločnosti.

Nikdy v histórii na to nemalo lepšie podmienky ako teraz. Svoje šance využíva lepšie než Grécko, či ich však využíva dobre, je veľmi sporné. Dotáciami mrhá, čím viac ideme na východ, tým menej úžitku z nich vidieť. A to nemyslíme len také extrémy, ako sú bizarné predražené pomníčky, ktoré sami sebe z eurofondov stavajú miestni politici.

Šanca, akú teraz Slovensko má, nepotrvá večne a ak ju premrhá podobne ako Grécko, už sa nikdy nemusí vrátiť.