Parlament investuje do minulosti, rozum pred voľbami došiel

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Volebný rok je poznať podľa toho, ako sa v parlamente zvyšuje počet dobrodincov, ktorým záleží na blahu občanov. Predvolebné drancovanie verejných financií je, bohužiaľ, normálnou vecou vo všetkých krajinách sveta. Tento rok boli však dobrodinci mimoriadne kreatívni. Od júla začal platiť zákon o zastropovaní veku odchodu do dôchodku na 64 rokov. Bezpochyby najškodlivejší zákon pre udržateľnosť verejných financií Slovenska. Hlasovala zaň takzvaná koalícia i opozícia. A dobrodinci to ešte zaklincovali, keď stanovili minimálny dôchodok na úrovni 33 percent priemernej mzdy po 30 rokoch prispievania do Sociálnej poisťovne.

V technologicky a ekonomicky vyspelom Japonsku sa vypláca minimálny dôchodok vo výške 21 percent priemernej mzdy, a to po 40 rokoch prispievania do sociálnej poisťovne. Pri kratšom období prispievania sa minimálny dôchodok alikvótne kráti. Japonci si viac nemôžu dovoliť, lebo ich populácia starne. Čo si nemôže dovoliť Japonsko, pre Slovensko nie je žiadny problém. Stačí prijať múdry zákon o minimálnom dôchodku.

Naviazanie minimálneho dôchodku na minimálnu mzdu je mimoriadne zlý nápad. Silne narúša princíp zásluhovosti. Tí, čo mali nízke mzdy, no poctivo platili odvody, boli hlupáci. Je zrejmé, že mali špekulovať a optimalizovať, aby platili len najnutnejšie odvody. Veď prídu ďalšie voľby a dobrodinci sa o nich postarajú. A prečo nezvýšiť minimálny dôchodok aj na 40 alebo 50 percent priemernej mzdy? Zbierka zákonov znesie všetko.

V súčasnosti máme na Slovensku 975-tisíc ľudí vo veku 64 a viac rokov. V roku 2030 ich bude 1,22 milióna a v roku 2040 až 1,39 milióna. Ako budú narastať počty starších ľudí, a kreativita dobrodincov, tak budú rásť aj náklady na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.

Zaklincovanie veku odchodu do dôchodku a spôsob výpočtu minimálnych dôchodkov budú mať aj ďalšie nechcené dôsledky. Oba zákony posielajú z trhu práce preč starších pracovníkov. Prečo by mali ďalej robiť, keď sa o nich dobrodinci postarajú? Vo vyspelej Európe je trendom, že čoraz viac ľudí pracuje aj po dosiahnutí 65. roku života. Vo vekovej skupine 65 – 69 rokov pracuje 17 percent ľudí v Nemecku a Holandsku, 24 percent vo Švédsku a 30 percent vo Švajčiarsku. Ľudia žijú čoraz dlhšie, čoraz zdravšie, a preto môžu aj dlhšie pracovať.

Aj na Slovensku sa v posledných rokoch v tejto vekovej skupine zvyšoval podiel ľudí, ktorí pokračujú ďalej v práci. V roku 2018 to bolo 8,1 percenta. Rastúci počet starších zamestnancov bol prirodzenou a vítanou reakciou zamestnávateľov na vyprázdnenie trhu práce. Tento pozitívny trend sa zastaví alebo zvráti. Namiesto našich starších pracovníkov budeme musieť dovážať čoraz viac cudzincov.

Rastúce náklady na dôchodky a zdravotníctvo sa dostanú do konfliktu s dlhovou brzdou. Tá stanovuje, aký veľký dlh v pomere k hrubému dôchodku môže krajina mať bez toho, aby musela škrtať vo verejných výdavkoch. Čo sa potom stane? Opravia dobrodinci svoje zákony a dostanú dôchodkové výdavky späť do udržateľných medzí? Určite nie. Radšej budeme škrtať na investíciách do vzdelávania, dopravy či životného prostredia. Dojčatá k volebným urnám nechodia, dôchodcovia áno. Investície do minulosti vždy dostanú prednosť pred investíciami do budúcnosti.

Výdavky na dôchodky sú najväčšou položkou verejných financií. Slovenský dôchodkový systém sa ešte pred pár rokmi považoval za jeden z najlepšie udržateľných v Európe. Vďaka vekovému automatu na odchod do dôchodku a rozumne stanovenej úrovni zásluhovosti. Rozum pred voľbami skončil. Rozbabranie systému nás vyjde draho. Aj v Grécku dali dobrodinci ľuďom štedré dôchodky. Pár rokov to išlo. Potom prišlo vytriezvenie.