Denník N

Vroclav ’89, najväčší festival protikomunistickej opozície, na ktorý prišli tisíce Čechov a Slovákov

Vroclav 1989. Foto - Luboš Pelikán
Vroclav 1989. Foto – Luboš Pelikán

Mirosław Jasiński počas výnimočného stavu v Poľsku istý čas žil v ilegalite. Na československé pomery dosť nepredstaviteľné.

Málokto si už pamätá, že aj do Poľska potreboval občan ČSSR pozvanie. Také to bolo bratstvo medzi národmi socialistického tábora. Na začiatku novembra ’89 však ani pozvanie nestačilo, pretože sa vo Vroclave konal festival a komunisti mali z nezávislej kultúry skoro väčší strach než z nedostatku toaletného papiera. Festival vo Vroclave však nebola obyčajná udalosť.

Prišli tam totiž pesničkári v emigrácii a hlavne Karel Kryl. Vystúpil na javisko vypredaného veľkého divadla, kam sa namadžgalo viac ako 1500 ľudí. „Dobrý deň, po dvadsiatich rokoch,“ nasledoval potlesk a Kryl vtipkoval ďalej. „Mám trému, nie je ľahké hrať prvýkrát v živote pred vlastným publikom.“

Možno aj kvôli Krylovi bola hraničná polícia bdelá viac než obvykle. Kvôli nemu som tam vtedy išiel aj ja. Vidieť pred revolúciou tohto barda, to bol neuveriteľný zážitok. Nikdy potom v slobodných časoch som už na jeho koncert nešiel. „Vtedy sa účastníci seminárov na festivale vážne bavili o tom, že s komunistami sa bude musieť urobiť rovnaký proces ako v Norimbergu s nacistami,“ spomína Luboš Pelikán, vtedy študent, ktorý sa nechal prehovoriť a išiel so mnou do Vroclavu pred pár dňami znovu.

Na festival dostal pozvanie napríklad aj Pavol Čarnogurský, otec disidenta Jána Čarnogurského, ktorý vtedy sedel vo väzbe. Starého muža však polícia vytiahla z vlaku a do Poľska nedošiel. Do Vroclavu sa dostal cez Nemecko aj študent bez akýchkoľvek väzieb na opozíciu alebo disent Jiří Machálek.

„Pre mňa to bol predovšetkým obrovský nádych slobody. A keby neprišla po dvoch týždňoch revolúcia aj u nás, tak by dojem z festivalu bol oveľa väčší. Ale udalosti doma to totálne prehlušili.“ Jirka Machálek s kamarátmi napísali na jeden sivý vroclavský múr nápis Jakéši, vypadni! A vyfotografovali sa pri ňom s celou partiou.

Do Vroclavu som odcestoval pred pár dňami znovu, aby som si tridsať rokov staré udalosti pripomenul a stretol sa s ľuďmi, ktorí festival usporadúvali. Jedným z nich bol Mirosław Jasiński, ktorý sa počas výnimočného stavu v Poľsku musel skrývať a nejakú dobu žil v ilegalite. Na československé pomery dosť nepredstaviteľné. V čase festivalu však už mali Poliaci po voľbách a opozícia vyjednávala s vládou pri okrúhlom stole. Preto sa podarilo festival usporiadať.

Poliaci mali slobodu, inak však biedu. V obchodoch chýbali základné potraviny. V regáloch ležali len kompóty. Na benzín sa stáli hodinové fronty. Hotelov bolo minimálne, a tak návštevníkov festivalu ubytovávali Poliaci u seba doma. „Prišlo nám úplne samozrejmé pomáhať priateľom v Československu. Plavili sme sa na rovnakej lodi,“ spomína Mirosław Jasiński.

„Ja vôbec nechápem tú zášť, ktorú koľkokrát tu v Česku, ale aj na Slovensku počujem voči Poliakom. Také tie stupídne kampane proti poľským výrobkom. Poliaci nám dosť často ukázali, ako sa má brániť sloboda. Za festival vo Vroclave som im dodnes vďačný,“ hovorí Luboš Pelikán a otvára dvere do reštaurácie Konspira, čo je vyhlásený podnik, kde sa v časoch socializmu schádzali disidenti. Tomu zodpovedá aj dnešná výzdoba, zbierka artefaktov tej doby či opozičné menu. Ja som si napríklad dal výborné protikomunistické pirohy.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

17. november

Komentáre

Teraz najčítanejšie