Denník N

Newsfilter: Čižnár sa konečne rozhýbal a odstavil Trnku. Dočasne a hlavne alibisticky 

Bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Foto - TASR
Bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Foto – TASR

1. Čižnár poprel, čo tvrdil pred dvomi týždňami. 2. Súdna rada sa po dvoch mesiacoch rozhýbala. 3. Parlamentná väčšina sa krátko pred voľbami rozsypala.

Komplexné IT riešenia. Kompletne od VNETu. Poďme robiť biznis spolu v časoch ktoré sa menia

Správy dňa vybral a komentoval Tomáš Gális

Podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbeanAmazon AlexaRSS

1. Pre Čižnára je zrazu aj nemožné možné

Ešte pred sedemnástimi dňami sa to vraj nedalo a zrazu je to realita – generálny prokurátor Jaromír Čižnár pozastavil výkon funkcie svojmu predchodcovi a Kočnerovmu sluhovi Dobroslavovi Trnkovi. O tom, čo sa stalo, sa môžeme len dohadovať. Akokoľvek, dočasne odstavený Trnka je pozitívnou správou, no správanie Čižnára je len ďalším dôvodom na jeho odchod.

Ak hovorí pravdu. Trvalo len pár hodín, kým generálny prokurátor v októbri zareagoval na šialenú nahrávku, na ktorej Kočner vyšetruje a vyhráža sa Trnkovi, pretože ten spolu s dvomi ďalšími ľuďmi vydieral nahrávkou Gorily Jaroslava Haščáka.

Čižnár, známy okrem iného siláckymi výrokmi o tom, ako rozpúta peklo, ak sa preukáže, že vražda Jána Kuciaka súvisela s jeho prácou, však tentokrát akosi skrotol. Vraj „pozastaviť výkon funkcie D. T. v súčasnosti nie je možné, pretože doposiaľ nebolo vznesené obvinenie pre konkrétny trestný čin“. A „pokiaľ ide o disciplinárny postih, tento je absolútne vylúčený, pretože objektívna premlčacia lehota uplynula pred niekoľkými rokmi“. Rozhodnutie, či zostane Trnka prokurátorom, nechal Čižnár onoho 14. októbra len na ňom.

Jediné, čoho sme sa od šéfa GP dočkali, bolo, že niekoľko dní predtým svojho podriadeného zbavil mlčanlivosti. Obvinenia, že svoje rozhodnutie zbytočne naťahoval, keďže polícia mala nahrávku už takmer rok predtým a o zbavenie mlčanlivosti požiadala v auguste, vcelku dôveryhodne vysvetlil. Samozrejme, to len v prípade, ak hovorí o policajných žiadostiach pravdu.

Keď už je situácia neudržateľná. Lenže všetko ostatné vzbudzuje najmä nedôveru. Kým vo februári Čižnár tvrdil, že z Gorily kedysi počul „dvojminútovú sekvenciu“, a nevedel o čo ide, z Kočnerových slov vyplýva, že Čižnár určite vedel, o aký výbušný materiál ide. Iste, Kočnerovi nemusíme veriť ani slovo, ale to, čo na nahrávke s ním Trnka spochybňuje, nie je to, že púšťal Gorilu vtedajšiemu bratislavskému krajskému prokurátorovi (a premiérovi), ale to, že tak robil opitý.

Veľmi nedôveryhodne spätne pôsobia aj jeho tvrdenia spred dvoch týždňov. Trnku síce policajti neobvinili, ale generálny prokurátor mu v posledný októbrový deň výkon funkcie aj tak pozastavil – preto, že naňho podali dva nové disciplinárne návrhy, pričom pred dvomi týždňami bol vraj disciplinárny postih „absolútne vylúčený“.

Čo sa týka najnovšieho vývoja, reakcia GP pôsobí skôr ako snaha zaistiť si alibi. Návrh na začatie disciplinárneho konania vraj začali vypracovávať už v utorok, teda deň pred zverejnením videa, na ktorom Kočner inštaluje v Trnkovej kancelárii skrytú kameru. Navyše, vedenie GP vraj skúmalo relevantné dôvody na návrh disciplinárneho konania, ku ktorým sa dopátralo analýzou Trnkových vystúpení. Problém je, že o samotných dôvodoch, prečo je zrazu aj nemožné možné, nevieme stále nič.

Ale zase vieme trochu viac minimálne o alibizme Jaromíra Čižnára. Ten nevidí zjavný problém a odkladá riešenie problémov vo svojej pôsobnosti až dovtedy, keď aj jemu dôjde, že situácia je neudržateľná.

2. Tri sudcovské otázky

Posledný októbrový deň bolo opäť živo aj v slovenskej justícii. Aj v nej sme, podobne ako na Generálnej prokuratúre, zaznamenali pozitívny trend, hoci aj tu prichádza na um otázka, prečo až teraz? A tiež, či brať vážne napríklad sudkyne, ktoré nemali ďaleko k Monike Jankovskej či dokonca k Štefanovi Harabinovi.

Nehodným kolegom. Ale najprv tá pozitívnejšia správa, ktorou je pomerne veľká podpisová akcia členov Najvyššieho i okresných a krajských súdov. Minimálne 169 z nich totiž vyzvalo svojich kolegov, ktorí sú podozriví z prepojenia na mafiánske prostredie, z korupcie a zneužívania funkcie sudcu, aby požiadali o prerušenie výkonu svojich funkcií. Ako sa píše vo výzve, takíto ľudia by nemali súdiť, „pretože je vážne spochybnená ich morálka, česť a osobná integrita, ktoré sú základnými predpokladmi pre výkon sudcovskej funkcie“.

Otázka znie, či je (zatiaľ) viac ako desatina slovenských sudcov, ktorí sa podpísali pod dokument, dostatočný počet. Pri porovnaní s dávnejšími výzvami a protestmi z Harabinových čias ide o úspech, ale pri objeme podozrení a ujme, ktorú súdnictvu spôsobili nehodní kolegovia, by bolo fajn, keby sa pripojilo oveľa viac ich kritikov.

Prečo tak neskoro? Zdá sa, že v tom, čo treba (aspoň pro forma) robiť, sa už dlhšie orientuje aj šéfka súdnej rady Lenka Praženková, ktorá pred pár dňami podala disciplinárny návrh na Vladimíra Sklenku. A zdá sa, že Sklenka nebude posledným sudcom s pozastaveným výkonom funkcie. Navyše, súdna rada sa chce zamerať aj na majetkové priznania ľudí, ktorí udržiavali kontakty s Kočnerom – najmä na Jankovskú a jej sestru Andreu Haitovú.

Tu však znie otázka, prečo to súdnej rade tak trvalo, keď prvé správy o odobraných mobiloch sa objavili už pred viac ako dvomi mesiacmi? Pavol Žilinčík, ktorý je nominantom prezidentky v rade, ju označil za „najliknavejší orgán“. A Elena Berthotyová zase pripomenula, že komisia rady si sudcov predvolávala ako na čaj o piatej.

Zjavne sa však niečo mení. Otázkou zostáva, ktorí sudcovia myslia zmenu vážne a ktorí len zacítili, že sa treba začať správať inak ako doteraz?

3. Parlamentný rozvrat

Strata oficiálnej parlamentnej väčšiny, hlasovania, ktoré hnevajú jednotlivých ministrov či celé koaličné strany, a stopka pre rozumné nápady – tak vyzerala októbrová schôdza Národnej rady. Nie je to síce horúca novinka, ale stále sa k nej oplatí vrátiť.

Prvá veľmi neštandardná situácia v parlamente nastala ešte minulý týždeň, keď SNS neprešli ako obyčajne nezmyselné a/alebo škodlivé návrhy ako rozšírenie rekreačných poukazov či vznik nového ministerstva. Typickú dankovčinu však tento týždeň vystriedali oveľa vážnejšie udalosti.

V prvom rade je to fakt, že vládna koalícia už oficiálne nedisponuje väčšinou. Po Kataríne Cséfalvayovej a Martinovi Fedorovi, ktorí tak urobili niekoľko dní pred ním, totiž z klubu Mosta odišiel aj Peter Kresák, ktorý podobne ako kolegovia mieri do Druckerovej Dobrej voľby.

Poslanecké kluby vládnych strán tak majú už len 73 členov a koalícia visí na šnúrke od gatí troch nezaradených poslancov, čo kedysi dávno odišli od Kollára. A tiež na šnúrke od gatí Mariana Kotlebu.

Otázka však znie, čo je to vlastne koalícia, respektíve, kto ju tvorí? Keď napríklad parlament hlasoval o hanebnom 50-dňovom moratóriu na volebné prieskumy, spolu so Smerom, SNS a jedným mosťákom zaň hlasovali aj kotlebovci. Predseda koaličného Mosta síce vyjadril pochopenie pre Eleméra Jakaba, ktorý vraj zabránil tomu, aby moratórium trvalo o desať dní dlhšie, ale inak sa tváril, že mu to prekáža.

Proti schváleniu zákona sa však ozvali aj ministri spravodlivosti a zahraničia Gábor Gál a Miroslav Lajčák, či dokonca samotný premiér Peter Pellegrini, čo je tiež veľká novinka. Takáto vec by sa za normálnych okolností dala považovať za pozitívum, keďže parlament už zjavne neslúži len ako stroj bezmyšlienkovite vykonávajúci príkazy z Úradu vlády. Lenže tu nejde ani tak o emancipáciu poslancov, ale najmä o priestor, kde sa presadzujú už len tie najškodlivejšie myšlienky.

Napokon, mohla by o tom hovoriť napríklad aj ministerka Andrea Kalavská, ktorá nielenže musela z parlamentu stiahnuť reformu nemocníc, ale aj zákon o povinnom očkovaní škôlkarov. Stačilo, že jej zavolal Robert Fico, ktorý jej vraj povedal, že zákon nemá podporu.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by na ďalšej schôdzi podobný osud čakal aj štátny rozpočet, ale taký rozvrat parlamentnej väčšiny, aký sme videli v októbri, by sme za koalície, ktorú vedie Smer, nečakali. Jedine, že by ten rozvrat priamo organizoval jeho predseda.

Jednou vetou:

4. Odsúdený exposlanec ĽSNS Milan Mazurek zaplatil trest 10-tisíc eur, ak by tak nespravil, hrozilo by mu polročné väzenie.

5. Od 1. novembra bude na Slovensku zakázané verejné vystupovanie zvierat v cirkusoch, zákaz sa týka levov, tigrov, medveďov, primátov, slonov, žiráf, hrochov, nosorožcov a delfínov.

6. Nezaradený poslanec Peter Marček, ktorý podporuje vládnu koalíciu, za podozrivých okolností vybavil prestavbu sladovne bratislavského Mamuta, chodil lobovať za ministrami a po zásahu protikorupčnej polície a výmene vedenia pamiatkarov za pár dní rozhodli v prospech jeho rodiny.

7. Antona Grňa, ktorý sa zdravil „Na stráž“ v budove Najvyššieho súdu, odsúdili na trest 5000 eur, člena Kotlebovej ĽSNS uznali vinným z prečinu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.

8. OĽaNO mení stanovy a počet členov, oznámil predseda Igor Matovič, koľko členov bude hnutie mať, zatiaľ nepovedal.

9. Martin Klus a Juraj Droba sa stali členmi SaS, do strany oficiálne vstúpili po tom, ako z nej vystúpila skupina okolo Ľubomíra Galka.

10. Maďarské mimoparlamentné strany Maďarské fórum, SMK a Spolupatričnosť by mali vytvoriť spoločnú kandidátku do volieb, informoval o tom predseda MF Zsolt Simon, dodal, že ďalšie rokovanie má byť budúci týždeň.

Zaujímavé články:

Isteže sa nedá vylúčiť ani politický motív vytrestať – za takú obrovskú nehoráznosť, akou je reforma zdravotníctva!!! – Kalavskú na všetkých úrovniach. Možné to je aj so scenárom, že o mesiac sa vakcinácii otvoria dvere. Znamení konšpiračného svetonázoru, rozťahujúceho sa v NR SR naprieč spektrom, však pribúda.
Peter Schutz o stopke pre povinnú vakcináciu predškolákov (sme.sk)

Ak to dotiahneme do dôsledkov: poslaním Mosta bolo integrovať maďarskú menšinu do slovenskej spoločnosti. Poslaním SMK bolo a je integrovať maďarskú menšinu do maďarského národa. Zástupcovia SMK v slovenskom parlamente či v slovenskej vláde majú byť len nástrojmi na dosiahnutie tohto „vyššieho cieľa“. Jednou z pák Orbána na slovenskú politiku.
Dag Daniš o konci Mosta (aktuality.sk)

Citát:

Všimnite si, že niektoré zákony prechádzajú proti našej vôli s pomocou ĽSNS. Pamätáte sa na voľbu ústavných sudcov? Museli sme si vynútiť verejnú voľbu, lebo sme zistili, že je tam dohoda s ĽSNS. Možno, že je aj ochotný.

Béla Bugár, predseda Mosta, odpovedal na otázku, či si myslí, že by Fico vládol s Kotlebom

Odkaz MMŠ: 

Posledné slovo Braňa Bezáka:

7. januára kolegyňa Monika Tódová napísala, že vyšetrovací tím vraždy Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka našiel v Kočnerovom trezore nahrávku, z ktorej vyplýva, že Dobroslav Trnka bol Kočnerovým sluhom.

Generálny prokurátor 31. októbra pozastavil Trnkovi funkciu prokurátora. Trvalo to 297 dní.

Na otázku, aké má generálna prokuratúra vedenie, môžeme teda s istotou odpovedať: generálna prokuratúra má dlhé vedenie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Iné podcasty Denníka N

Newsfilter

  • Newsfilter Denníka N vyberá každý večer 10 udalostí dňa. Tri najdôležitejšie vysvetľuje v dlhších bodoch, zvyšné jednou vetou. Pridáva odkazy na zaujímavé články, citát dňa, najnovšieho Shootyho a na záver Posledné slovo Braňa Bezáka
  • Píšu ho editori a editorky Denníka N Roman Pataj, Juraj Javorský, Tomáš Gális, Filip Obradovič, Jana Shemesh a Monika Tódová
  • Nové vydania zverejňujeme na webe každý pracovný deň do 20:00, v nedeľu navyše vychádza súhrnný Týždenný newsfilter. Súčasne so zverejnením na webe posielame Newsfilter aj ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Vždy nasledujúce ráno do 6:00 garantujeme zverejnenie audioverzie v predplatiteľskej aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty

Komentáre

Teraz najčítanejšie