Denník N

Takto sme si svoje dieťa nepredstavovali. Znie to kruto, ale je to tak

Ilustračné foto - Flickr.com
Ilustračné foto – Flickr.com

Ako sa rodičia vyrovnajú so zistením, že sa ich dieťa nenarodí zdravé alebo že sa vyvíja a správa úplne inak, než čakali?

Väčšina ľudí sa najprv teší, že k tomu vôbec došlo. Potom si želajú, aby bol ich potomok zdravý. Ak to vyjde, nároky stúpajú. Chceli by, aby ich dieťa bolo šikovné, talentované, malo dobrú povahu. Jednoducho, aby sa v živote nestratilo, niečo dokázalo, k ostatným sa správalo slušne a zbytočne neubližovalo. Je to úplne prirodzené, aj ich rodičia to tak chceli.

Sú takí, čo majú aj konkrétnejšie predstavy. O tom, ako by ich dieťa mohlo vyzerať, v čom by mohlo vyniknúť a čo oni preň urobia, aby sa mu to podarilo. Lenže sny sa nesplnia každému a čím konkrétnejšia bola predstava, tým horšie.

Toto sú príbehy rodičov, ktorí svoje deti nadovšetko ľúbia, ale zároveň sa neboja hovoriť o tom, ako ťažko niesli rozdiel medzi ich vysnívaným a reálnym dieťaťom.

Stále veríte, že sa to nestane

43- ročná Soňa má dvoch veľkých synov – jeden je maturant, druhý prvák na vysokej – a päťročnú dcéru.

„Keď som otehotnela pomerne dlho po druhom synovi, bola som v siedmom nebi, lebo som si myslela, že už sa nám to nepodarí. Vždy som chcela dcéru a sníval o nej aj manžel. Mala som 37 rokov, čo mi na tretie dieťa neprišiel až taký vysoký vek, veď mnohé rovesníčky ešte len kočíkovali svoje prvé. Môj lekár si to však nemyslel a posielal ma na rôzne vyšetrenia. Pri jednom sa zistilo, že je zvýšené riziko, že naše dieťa bude mať Downov syndróm,“ hovorí Soňa.

Hodnoty vyšetrenia boli hraničné, lekár si nebol istý a odporúčal im ďalšie vyšetrenia. Odmietli ich. Potom pri neskorších ultrazvukoch sa ukázalo, že ich dcérka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie