Denník N

Generála Milana Píku rehabilitovali až po smrti. Riešiť sám seba nepovažoval za dôležité, hovorí historik

Heliodor Píka a Milan Píka krátko po vojne. Foto – archív M. P.
Heliodor Píka a Milan Píka krátko po vojne. Foto – archív M. P.

Na konci októbra rehabilitoval mestský súd v Prahe bojovníka proti nacizmu z Royal Air Force a obeť neskorších komunistických represií generála Milana Píku. Stalo sa to posmrtne a tridsať rokov po Nežnej revolúcii. „Celý život bojoval o česť otca, ktorého popravili komunisti, a o svoju vlastnú rehabilitáciu nikdy nepožiadal,“ hovorí historik a dokumentarista Pavel Paleček, ktorý očistenie mena Milana Píku spolu s Píkovou dcérou inicioval.

Generála Milana Píku rehabilitoval mestský súd v Prahe posmrtne za jeho nespravodlivé uväznenie – je za tým iniciatíva jeho dcéry a vás. Logickou otázkou je, prečo táto rehabilitácia prichádza až teraz.

Milan Píka celý život bojoval o to, aby očistil meno svojho otca. Aj pre nás bolo veľké prekvapenie, keď sme sa po jeho smrti dozvedeli, že nikdy nepožiadal o rehabilitáciu pre seba. Asi preto, že sa nepovažoval za obeť v porovnaní so svojím otcom Heliodorom, ktorý sa stal prvou obeťou justičných vrážd v komunistickom Československu. Vychádza to aj z toho, že napriek všetkému, čo prežil, to bol nesmierne skromný človek. Riešiť sám seba asi nepovažoval za také dôležité.

Hneď po Nežnej revolúcii vznikla v Československu prvá legislatíva, ktorá upravovala rehabilitácie nespravodlivo stíhaných a politických väzňov. Ako je možné, že ľudia ako Milan Píka neboli rehabilitovaní priamo zo zákona?

Zo zákona boli automaticky rehabilitovaní všetci ostatní, ktorí boli súdení v rovnakom procese. To je napríklad generál Raimund Mrázek. Milana Píku štvrť roka vyšetrovali a nakoniec ho režim prepustil. Rehabilitačný zákon sa vzťahuje automaticky na konkrétne zákony a paragrafy, podľa ktorých boli ľudia nespravodlivo odsúdení do väzenia. Ľudia ako Milan Píka, ktorých režim držal nezákonne alebo bezdôvodne vo vyšetrovacej väzbe, no nakoniec ich neodsúdili, preto nikdy ani neboli podľa tohto zákona rehabilitovaní. Chcel by som dodať, že to nie je chyba súdu, je to chyba systému. Faktom je, že Milan Píka mohol požiadať o svoju vlastnú rehabilitáciu, ale nikdy to neurobil.

Čiže by sme mohli hovoriť aj o akejsi diere v legislatíve, ktorá vznikala po roku 1989. Odstraňovali sa len tie najhoršie a najťažšie krivdy spôsobené komunistickým režimom – justičné vraždy a väzenia. Popritom iné nezákonnosti sa do nej možno nedostali.

Zo všetkých nedokonalostí našej justície a jej nevyrovnania sa s minulosťou je toto tá najmenšia.

Čo všetko ste museli urobiť, aby sa to podarilo?

Asi mesiac po pohrebe generála Milana Píku som hovoril s jeho dcérou. Vtedy som sa dozvedel, že napriek všetkým komunistickým perzekúciám nebol nikdy rehabilitovaný. Preto som ju prepojil s advokátom Ľubomírom Maüllerom, ktorý je asi najlepší odborník na rehabilitácie v Českej republike aj na Slovensku. Dodnes zastupuje ľudí v oboch krajinách.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie