Timothy Garton Ash: Demokratický protiúder dnes vedie Slovensko
Tak ako sme predčasne hovorili o triumfe liberálnej demokracie, tak je dnes predčasné písať o triumfe antiliberálneho autoritárstva. Stačí sa pozrieť na Slovensko, ktoré vedie demokratický protiúder v strednej Európe.
Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite
Predstavte si niekoho, kto bol svedkom oslobodenia západnej Európy v roku 1945 a v roku 1975 videl, ako sa diktátori vracajú späť. Tak nejako to vyzerá v strednej Európe po tridsiatich rokoch od zamatových revolúcií v roku 1989.
Všetko ide zlým smerom
V Budapešti som tento rok sedel v hotelovom bare so svojím priateľom, starým antikomunistickým disidentom Jánosom Kisom. Pokojne mi opísal režim premiéra Viktora Orbána ako autokraciu. Bol to však práve János, ktorý mi v ešte roku 1988 predstavil Orbána, vtedy 25-ročného študenta, ktorý pôsobil ako jasné svetlo novej generácie mladých liberálnych demokratov.
V júni tohto roku som na spomienkovom zhromaždení v Gdansku počul končiaceho prezidenta Európskej rady Donalda Tuska, ako vyzýva svojich krajanov Poliakov, aby sa poučili z príkladu hnutia Solidarita z osemdesiatych rokov, aby mohli účinnejšie čeliť súčasnej vláde nacionalisticko-populistickej strany Právo a spravodlivosť. No táto strana v októbri aj tak triumfovala v parlamentných voľbách.
V Česku sa o moc delia premiér Andrej Babiš, oligarcha a niekdajší informátor komunistickej tajnej polície, a nadmerne pijúci prezident Miloš Zeman, ktorý sa netají svojimi sympatiami k Putinovmu Rusku a k Si Ťin-pchingovej Číne.
V niekdajšom Stasilande na území Nemeckej demokratickej republiky získala v posledných troch krajinských voľbách v Sasku, Brandenbursku a naposledy v Durínsku podporu šokujúcej štvrtiny voličov jedovato xenofóbna strana Alternatíva pre Nemecko (AfD). A to aj napriek faktu, že tieto tri krajiny sú už takmer tri desaťročia súčasťou jednej z najbohatších a najstabilnejších demokracií na svete, v ktorej prebehli obrovské finančné transfery práve do chudobnejších postkomunistických regiónov.
Tento úpadok sa dá zvrátiť
Nečudo, že sa komentátori snažia vo svojich obrazoch navodiť atmosféru šerosvitu, kde kontrastuje včerajšie žiarivé svetlo s dnešnou všetko zahaľujúcou tmou. Preháňanie sa považuje za základ, keď chce človek zaujať na preplnenom internetovom trhu myšlienok, a tak čítame o prichádzajúcej smrti demokracie, o novej ére diktátorov a podobne. Takýto pohľad je však príliš zjednodušený a krátkozraký.
