Vraveli, že deti neveriacich sú štedrejšie. Pre chybu však štúdiu stiahli, vedci sa ospravedlnili

Štúdiu, podľa ktorej sú deti neveriacich rodičov štedrejšie a menej trestajú, stiahli. V praxi to znamená, že ide o chybný článok, na ktorý sa vedci nebudú ďalej odvolávať.

Pôvodný článok vyšiel pred štyrmi rokmi a písal o ňom aj Science, The Guardian, The Economist či Denník N.

Experiment skúmal správanie detí, ktoré vyrastali buď v náboženskej, alebo sekulárnej rodine. Deti pochádzali zo šiestich krajín – zo Spojených štátov, z Kanady, Jordánska, Turecka, Južnej Afriky a Číny – a ich úlohou bolo podeliť sa s anonymným spolužiakom o nálepky, ktoré dostali ako darček na hranie.

Vedci vychádzali z presvedčenia, že väčší počet darovaných nálepiek značí milé a prosociálne správanie dieťaťa. Ako sa ukázalo, deti zo sekulárnych rodín boli najšľachetnejšie a s kamarátmi sa o nálepky delili najviac. Navyše, také deti „nastavili druhú tvár“ a menej trestali za drobné prehrešky ako deti z kresťanských a moslimských rodín.

Napísali opravu pôvodnej štúdie

Uvedené zistenia však boli v rozpore s dlhodobým výskumom psychológa Azima Shariffa z univerzity v Britskej Kolumbii, podľa ktorého sa veriaci správajú altruisticky a vľúdne – darujú krv, pomáhajú ľuďom bez domova alebo dávajú peniaze na charitu.

Shariff preto požiadal hlavného autora pôvodnej štúdie neurovedca Jeana Decetyho, aby sa s ním podelil o dáta, z ktorých vychádzali pri písaní článku. Decety mu obratom vyhovel.

Shariff a jeho kolegovia si vďaka tomu všimli, že autori pôvodnej štúdie sa dopustili chyby, ktorá skreslila výsledky, a v oprave z roku 2016 napísali, že v mnohých prípadoch nevysvetľuje nižšiu štedrosť dieťaťa religiozita jeho rodiny, ale skôr spoločenské normy typické pre danú krajinu.

Požiadali o stiahnutie článku

Niektorí novinári si však opravu nevšimli, a tak vznikali stále nové články, ktoré sa odvolávali na pôvodnú – chybnú – štúdiu. Ako zhŕňa Psychology Today, pôvodnú štúdiu si všimli vo viac ako 80 novinách, no opravu len v hŕstke z nich.

Možno aj preto požiadali autori pôvodnej štúdie o jej stiahnutie, čomu magazín Current Biology nedávno vyhovel. Na každej strane článku je teraz veľkými červenými písmenami napísané „RETRACTED“, čiže stiahnuté, a v úvode je dopísaná poznámka: „Zistili sme, že krajina pôvodu predpovedá viaceré naše výsledky, nie náboženstvo. (…) Za spôsobené problémy sa týmto vedeckej komunite ospravedlňujeme.“

Očistné mechanizmy zafungovali

S najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo k chybe zámerne a nie všetko bolo v štúdii zle, čo vedci (Shariff a jeho tím) priznávajú aj v oprave z roku 2016: „Zdá sa, že deti z vysoko náboženských domácností sú menej štedré ako tie z umiernene náboženských.“

Celý prípad má niekoľko rozmerov. Jedným z nich je zlyhanie recenzného konania, ktoré predchádza vydaniu každého vedeckého článku a je určené na opravy prípadných chýb. V tomto prípade si recenzenti, ktorí článok posudzovali, omyl nevšimli a umožnili vydanie chybného článku.

Na druhej strane, chyba sa odhalila a pôvodný článok bol stiahnutý, hoci to trvalo štyri roky. Očistné mechanizmy vo vede tak po čase predsa len zafungovali.

Príkladné bolo aj správanie hlavného autora článku neurovedca Jeana Decetyho z Chicagskej univerzity, ktorý dáta nijako netajil a okamžite ich poslal na kontrolu Azimovi Shariffovi, ktorý si ich vyžiadal. Namiesto zosmiešňovania a „hľadania nepriateľa“ zareagoval Shariff a jeho kolegovia triezvo, keď napísali krátku opravu, v ktorej len vecne poukázali na chybu.

Decety a jeho kolegovia si omyl priznali, sami požiadali o stiahnutie článku a v dodatku sa kolegom ospravedlnili. Decety a Shariff sa dokonca dohodli na spolupráci a v dohľadnom čase plánujú vydať článok o vplyve religiozity na správanie detí, píše The Economist.

Zámerní podvodníci

Decetyho štúdia nie je zďaleka jediná, ktorá by obsahovala zásadnú chybu. V roku 2005 vydal epidemiológ John Ioannidis zo Stanfordu slávny článok, v ktorom napísal, že „väčšina zverejnených vedeckých zistení je chybná“.

Značná časť omylov však zostane nepovšimnutá. Keď ich vedci nájdu, v krajnom prípade pristúpia k stiahnutiu článku – také opatrenie znižuje reputáciu vedca a vedie k poklesu jeho citovanosti až o 20 percent.

Jedným z najväčších hriešnikov, ktorému stiahli až 58 článkov, je bývalý psychológ z univerzity v Tilburgu Diederik Stapel. Na rozdiel od Decetyho však Stapel svoje závery úmyselne falšoval, a keď sa na jeho podvody prišlo, magazíny sa jeho článkov masovo zbavili.

Zámerných podvodov sa dopustil aj britský lekár Andrew Wakefield a jeho tím, ktorý v roku 1998 vydal v časopise The Lancet štúdiu, že očkovanie spôsobuje autizmus.

Výskum vykonali na 12 deťoch, ktoré vykazovali kognitívne problémy už pred podaním vakcíny, no Wakefield sfalšoval údaje tak, aby to vyzeralo, že nastali až po očkovaní. Keď sa na tento prečin – a mnohé ďalšie – prišlo, v roku 2010 štúdiu stiahli a Wakefieldovi dokonca odobrali právo vykonávať v Spojenom kráľovstve medicínske povolanie.

Replikačná kríza a sebareflexia

Čo sa týka psychológie, nekvalitných zistení sa odbor zbavuje aj opakovaním pôvodných experimentov.

Podľa niektorých sa psychológia ocitla v replikačnej kríze, lebo niekedy sa nedarí zopakovať ani klasické experimenty, iní však hovoria, že v tom nie je psychológia sama, a na odbore oceňujú vysokú mieru sebareflexie, ktorá nie je vlastná niektorým iným disciplínam.

Napríklad v roku 2006 vyšla vysoko citovaná štúdia, podľa ktorej je spáchanie morálneho prehrešku spojené s fyzickou očistou. Tento jav bol verziou „efektu Macbeth“ pomenovaného podľa scény v Shakespearovej hre Macbeth, v ktorej lady Macbeth zmyje vlastné hriechy z prípravy vraždy kráľa Duncana fyzickým umytím rúk. Inými slovami, voda má schopnosť spláchnuť nielen špinu, ale aj naše hriechy.

No v opakovaných štúdiách sa jav nepodarilo pozorovať a mnohí psychológovia sa preto prikláňajú k názoru, že fenomén vôbec neexistuje.

Dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.cub.2015.09.056, https://doi.org/10.1016/j.cub.2016.06.031