Havlove amnestie boli správne, tvrdenia o jeho zlyhaní sú výsledkom protihavlovskej hystérie
Po štyridsiatich rokoch totalitného komunistického súdnictva boli vo väzniciach mnohí neprávom a nešlo len o politických väzňov.
Autor je organizátor festivalu Pohoda,
člen Redakčnej rady Denníka N
Prvého novembra som si prečítal recenziu Miloša Krekoviča na film Amnestie. Horšie sa november 2019 asi začať nemohol.
Svoj názor na film vybavím stručne: ide o výborne remeselne urobené dielo, ktoré má z môjho pohľadu jednu zásadnú chybu – nie je v ňom zobrazený ani jeden väzeň, ktorému by sme amnestie priali. Nijako teda nekomunikuje to, že v mnohých prípadoch nešlo len o „druhú šancu“, ale hlavne o nápravu krivdy. Že to „ušlo“ tvorcom, nie je zďaleka také zarážajúce ako to, že redaktor kultúrnej rubriky Denníka N trikrát podčiarkne dezinterpretácie amnestií vytvorené začiatkom deväťdesiatych rokov v protihavlovskej hystérii nacionalistami v dokonalej súhre s mečiarovcami.
Citujem: „Amnestie boli prvým zlyhaním čerstvých ponovembrových elít, ktoré sa v nových a turbulentných časoch nestihli zorientovať. Bolo to zlyhanie až také viditeľné, rukolapné a neoddiskutovateľné, že sa na tom asi ako na jedinom vedia zhodnúť strážcovia odkazu Václava Havla s voličmi KSS.“ Neviem, kde berie Miloš Krekovič odvahu na vyslovenie takéhoto kategorického vyhlásenia. Ja sa na tom s ním a asi ani s voličmi KSS nezhodnem a verím, že
